Najkrajší zážitok z oslavy dňa matiek je pre mňa ten, čo mi rozprávala moja babička. Keď bola dieťa, prváčka, mali v škole vystúpenie ku dňu matiek. Jej mamuška, ako ju s láskou volala, sľúbili, že prídu. Nuž ale... mali 10 detí (na fotke s prvými dvomi) a moja babička Terenka bola najmladšia, muž v Amerike, najstarší syn s ním, mladší partizán, roboty doma a na poli neúrekom... tak sa stalo, že predstavenie začalo... bez mamušky. Terenka ju celý čas vyzerala a keď konečne mamuška prišli (skromná mladá žena sa postavila úplne na samučký koniec, za všetkých ostatných rodičov), práve vo chvíli, keď mali deti pozanášať svojim mamičkám kytičky. U babičky doma nebola záhrada s kvetmi, ani nemal kto babičke nejaký ten kvietok pre mamušku zaobstarať. Ona teda stískala celý čas v ruke kytičku z lúčnych kvetov, ktoré bola sama nazbierať. Lenže mamuška stáli úplne vzadu a kým ju Terenka našla pohľadom, už boli ostatné deti opäť nastúpené na javisku, pripravené pokračovať vo vystúpení. Tak sa moja milá krásna Terenka rozbehla a s celou silou, čo v sebe našla (a s presvedčením aký je to super nápad), sa zahnala a... šúúúps hodila kytičku z lúčnych kvietkov, smerom na svoju milovanú mamušku. No ale vtedy neboli žiadne stužky, či gumičky, kytičku zaviazala len steblom trávy a tak sa celá tá kytica v letku pekne krásne rozdrobila na tisích malých kvietkov, lupienkov a lístočkov, a všetkých prítomných v publiku pokryl voňavý farebný dážď. A mamuška, aj Terenka tam stáli a obe tíško plakali... Škoda, že tu už moja babička nie je, veľmi som chcela zaznamenať všetky jej čarovné príbehy a prekrásne spomienky... Tak snáď ste aj vy mali krásny DEŇ MATIEK maminky, nech aj vy máte na čo po rokoch (a možno aj celý život ako moja babička) spomínať s láskou 🙂