Cestovanie v čase

O pár dní privítame vzácnu návštevu zo Slovenska, mojich rodičov. Pomaly chytajú cestovnú horúčku a mama začína horekovať nad hodinami strávenými na nudnej rovnej diaľnici. Ani sa jej nečudujem. Dlhé kilometre, sedenie v strnulej polohe, iba jedno rádio a hudobný diktát šoféra... Len málo poteší fakt, že z generácie na genárciu poriadne stúpa komfort v preprave. Veď aj tá stará škodovica, v ktorej sme sa v detstve terigali na Moravu za sprievodu entuziastických Repeťákov húkajúcich z kazefového magnetofónu, bola lepšie vozenie, než mal svojho času k dispozícií Franz Joseph 😀 

Skúsme sa teda pred zdĺhavým výletom utešovať aspoň predstavami, ako to mohlo vyzerať pred 200, 500, 1000 rokmi 😀

napr. 

Chlapi sa nestrácajú

Hasdrubal: Eee bratu.. nie som si istý, či ideme dobre...pôvodne tu tie veľké zasnežené kopce vôbec nemali byť.

Hannibal: Náhodou, celý čas presne viem, kde sme!

Hasdrubal: Máme tu vozy.. a slony.. to neprejdeme. Jednoducho si priznaj, že sme sa stratili.

Hannibal: Lenže my sme sa nestratili!

Hasdrubal: A čo by sa stalo, keby si sa niekoho opýtal?

Hannibal: Pokračujeme... a bez komentára.

*

Čím viac ľudí cestuje, tým častejšie sa robí cik-pauza 😀

Commodus: Mááááma, potrebujem cikať!

Faustína: Pred chvíľkou sme stáli, nemohol si sa vycikať vtedy?

Commodus: To sa mi ešte nechcelo...

Faustína: ..Zastavte koč!

(o 15 minút neskôr)

Lucilla: Máááma, aj mne sa chce cikať!

Faustína: Marcus! Nepovieš k tomu nič?

Marcus Aurelius: Veď ich nechaj. Život je príliš krátky na to, aby sme sa rozčuľovali na maličkostiach.

Faustína: Zastavte koč!!!

*

Kto má čas a trpezlivosť, nemusí platiť cestarinu

Matej: Keď pôjdeme po vidieckych cestách, ušetríme celú zlatku na mýte.

Beatrice: Lenže to bude trvať o dva týždne dlhšie.

Matej: Zlatko, mysli na tú úsporu...

*

Niektorí ľudia majú od dovolenky veľké očakávania, iní nie...

Ilona: ... keď prídeme do ockovej krajiny, stretneme upírov, vlkodlakov, ježibaby a všelijaké hrôzostrašné kreatúry...

Chlapci: jeeeeee

Vlad: Drahá, nechcem ti zbytočne kaziť radosť, ale jediná kreatúra, ktorú som v Transylvanií stretol bola tvoj bratranec.

Ilona: No tak, nebuď taký škrob. Aspoň strigu na metle uvidíme určite...

*

Balí sa len najpotrebnejšie

Louis: Naozaj ste si museli vziať všetky tie haraburdy so sebou, drahá manželka?

Francoise: Rada by som Vám pripomenula, že len na Vaše elasťáky a parochne sme potrebovali dva vozy...

Louis:..my sme predsa kráľ....

*

Veľká rodina = cesta plná detského džavotu

Jozef:  Mama, už sme táááám?

Mária Terézia: Ešte nie.

Amalia: A kedy tam už budemeeeee???

Marianna: Keeeedy??

Leopold: Mamaaaa, to je nudáááá...

Maximilian: Auuu, Jožo ma kope!

Mária Terézia:  ....povinná školská dochádzka! To je nápad!

*

Dlhé putovania sú ideálne na rozprávanie obľúbených príhod

Jekaterina: A teraz vám babička porozpráva, ako dobyla Krym...

Anna: už zase?!

Jekaterina: Pamätám si akoby to bolo včera, keď...

*

Olovrant na cestu

M.Lujza: Nezastavíme sa na piknik vo voľnej prírode? Prosííím...

Klementína:  Žiaľ, otec nám nabalil Schnitzel v chlebíku.

Leopoldine: Oh nein.... ☹

Franz: Neviem čo sa sťažujete, dcéry nevďačné. Čo by iné deti dali za taký rezeň v chlebe! Francúzsku revolúciu na vás!

*

Zmena prostredia je výzvou pre tráviaci trakt

Napoleon: Óóóh, tento nešťastný Egypt! Umieram, umieeeram...

Jean-Baptiste: Miestni hovoria, že vás postihla kliatba menom Faraónova pomsta. O pár dní by ste mali byť ako rybička.

Napoleon: A Angličania tiež ... no.... sú prekliati?  

Jean-Baptiste: Nie pane, admiral Nelson sa v minulosti s pomstou už oboznámil a tak nakázal doniesť súdkovú vodu z domoviny. Ako amulet im vraj dobre slúži aj rum.

Napoleon: Ešte s vami o tejto zaujímavej téme podiskutujem...Teraz ma ospravedlňte.

*

Radosť zo spojených výletov je nie vždy na všetkých stranách

Ferdinand: Milovaná, hneváte sa snáď, že arcivojvodkyňa Žofia navštívi Vašu nádhernú krajinu spolu s nami?

Mária Anna: Kdeže drahý Ferdinand. Veď snom každej nevesty je ísť  na svadobnú cestu s „dokonalou“ švagrinou.

Ferdinand: Zdá sa mi to, alebo som zachytil náznaky irónie?

Mária Anna:Bože chráň!

*                                                                                                              

Hotelovým suvenírom je ťažké odolať 😀

Nicolae: Prosím ťa, načo berieš tie mydielka a uteráky?

Elena: Máme veľký dom, kopu kúpeľní, zídu sa.

Nicolae: Zas budú reči, že sme nenažraní a všetko sme pobrali.

Elena: Na toto nemôžu nič povedať, máme to v cene.

Nicolae: Aj tú lampu, čo ti trčí z tašky?

Elena: ...psst 😀.

A pokojne to takto mohlo vyzerať, lebo technika sa síce mení, ale ľudia zostávajú rovnakí 🙂