najprv som myslela, že čítam úryvok z nejakého ženského románu (čo v obľube nemám), potom som konečne pochopila, že ti nejde o gýčové zobrazenie mesiaca v splne, ale o povery 😉 Nuž moja starká ma vždy vystríhala pred pozeraním do ohňa, pretože moje deti budú mať ohnivé vlasy. Hm... jeden je blonďák a druhý čiernovlasý 😀
@tomiholjubavi tie historky mi pripomenuli rozpravky z knihy ŠŤASTENKO,zajtra sa ju pokusim pohladat ....
Inak na dedine u mojich syarych rodicov bol taky postihnuty chlap na kare a vraj nahana deti po dedine a kradne ich...pocuj,my ked sme vystupili z busu,on tam stale bol,stale sa usmieval a my ako decka sme ho obchadzali tak daleko,ako sa len dalo...
Mne takéto historky rozprával dedo 😍 Prebudil tým vo mne lásku k povedačkám. Ale v detstve aj strach. Hrozne som sa bála, že mi pod posteľou spáva upír. Mama ma z toho vyliečila jedinou otázkou. Vraj: Pozri sa, aký máš pod posteľou bordel. Kde by sa tam ten chudák zmestil? 😂😂
@tomiholjubavi a ked sme si my rozpravali o ,,Florovi"(chlap z kary)tak sme sa bali pod postel aj pozriet.Ani perina nemohla trcat z pistele,aby ju nestiahol...
O tej zabe som počula zbaviť sa jej treba a prepichnut vidlami sby nekrádla mlieko ...ja som si spomenula aj o tom svetle že netreba za ním ist lebo má zláka do močiara ..vtedy som tomu verila a velmi som sa bála zhasnúť si a ľahnúť do postele to sme radšej nechali svietiť ..potom prišiel oco pozrel pod postel aby sme sa nebáli a zhasol ..včera mesiac bol obrovský jasný a čakali sme že bude ružový nuz nebol do polnoci a tak sme sli spat 😄
Pod týmto prispevkom si rada prečítam každý jeden komentár a možno si pritom spomeniem aj ja na nejaký príbeh od starkej 🙂 ale ako čítam komentár vyššie tak s tým pocikaním mi to vraveli keď sme opekali a ja som pozerala do ohňa 😂 alebo keď som sa ako decko chcela hrať s drobnými haliermi tak mi tiež vraveli že sa v noci pocikam 😂
Dedo ešte hovorieval, že v noci chodia čerti na cintorín hrávať na husle. A že za horou počas splnu tancujú víly. Ak sa na nich v noci pôjde pozerať chlap, odvlečú ho do lesa a už ho nikdy nikto nenájde. Ak sa na nich pôjde pozerať škaredé dievča, dajú jej grajciar a ženícha. Ale ak bude krajšia od víl, vyšklbú jej od žiarlivosti vlasy 😂
Nám na opekačkách hovorili, že nesmieme stáť blízko pri ohni, lebo nasmrádneme od dymu a vydáme sa za cigána 😀 Dnes je inak svetový deň Rómov. Tak spomínam na deda. ❤
@10zabka
@catrina_s aj ja som to robila. Každý rok mi vyšlo, že "neznámy" ...som mala na to nervy. A ozaj sa to splnilo. Vtedy som nepoznala ani jedneho z mojich budúcich mužov 😀
@pleval čo je to Floro? 🙂
@vikuska2012 je z roku 1970 🙂
@tomiholjubavi tak sa volal ten chory na tej kare-Florian
@pleval jááááj 🙂 Páli vám to moment som mala. Pardón 🙂
když jsem byla menší a jezdila za babi a dědou na prázdniny, strašili mě setřenky nějakou sektou, která měla chodit po dědině a vysávat lidem krev, ne jako upíři, ale že jim podřezali žíli na rukách a nechali je vykrvácet...a asi to bylo dost děsný, když si na to po tolika letech ještě vzpomenu
@tomiholjubavi v pohode,aj mne sa to obcas stane a pri tolkych komentoch....
@anickabasnicka nám prababka raz povedala príbeh, že pri dedine prusy sa stratil celý svadobný sprievod. že išli si, veselí, hluční a zrazu v sekunde všetci zmizli. Akoby sa prepadli do druhej dimenzie. Prababka to objasňovala tým, že nevesta sa asi páčila čertovi, tak sa všetci prepadli do pekla. To som mala asi 6 rokov, keď som to počula. Ale roky som sa usr*vala od strachu pri tej predstave, že niekde pôjdem a zrazu sa vyparím 😅 Normálne, že traumu som mala z toho príbehu.
S skala, ktorá je na kraji dediny, má kus nad vozovkou dieru, takú akoby jaskynnú. Keďže tu je pieskovcové podložie a aj skaly a diery môžu byť nebezpečné vznikla krásna historka o Lozmiobim, ktorý v tej diere žil. Lozmiobiho nikto nevidel, ale neďaleko tečie aj rieka a tých, ktorí sa v nej utopili, mal tiež na svedomí Lozmiobi, lebo keď bol veľmi hladný, vyliezal z diery von a hľadal si niekoho pod zub. Loziť do diery sme mali zakázané, lebo keby sa zobudil, už by nás nikdy nikto viac nevidel....
Neskôr som si čítala aj z dedinskej kroniky zápis ako onen Lozmiobi prišiel k menu. Boli to skomolené slová z nemčiny, ale nepamätám si aké a ako to vlastne vzniklo. Neskôr som ten príbeh nevedela nájsť. Musím sa zase pohrabať v archíve 🙂
A este som si spomenula. Co sa stalo mojmu dedovi. On bol taky pijan. Nie teda uplny ale lubil vypit casto. Tak isiel s chlapmi do senku, popili sa a ze idu na kapličku ku cerkvi.. Je tam hroznacesta, strasny kopec, zaberak. Tam s ainak konaju odpustove slavnosti. No a uz nevladal a zavesil sa na velky kriz co tam bol, akoby ho objal a povedal.. "uz ani bohovi nejdzem". V tom, ze ho schmatli take biele nevesty a rychlym tempom ho odniesli domov pred branku. Dedo v momente vytriezvel a mal sok, ze co sa to vlastne stalo... Odvtedy nepil.
A este spomeniem realny pribeh babkin. Isla s dvoma dcerami podvecer na cintorin, k rodicom. Pesi. Je to cesta tak na 20 minut tam a 20 spat. Zdrzali sa tam a ked sa vracali domov, tak uz bola tma. Zrazu red nimi na ceste vysoky chlap, vo vojenskom stal ako socha a pozeral rovno pred seba. Z nicoho nic sa tam objavil. Babka ale videla, ze to bol jej švagor, tak mu vravi... "Pišta, to ty".. A ten chlap nič, stal ako socha a ani slovko nic. V nich stuhla krv a utekali domov. Prisli domov a svagor u nich doma sedel.... Jezis neviem jak ja dnes zaspim, kokos 😂
Povedačky si teraz nespomeniem, lebo som si spomenula, ako moja mama u babky na záhrade naozaj prepichla žabu s vidlami 🐸 brrrr
P. S. nezmenila sa na človeka, takže asi to nebola tá vaša 😀
Super téma 👍
....no neviem ci teraz hned zaspim....
@dopolbokaodrata ja mam inakk fobiu zo ziab 🤯
Pochádzam z dediny. Starkých som mala v susednej dedine. V poli medzi dedinami stojí veeeeľmi starý drevený kríž. Často ako decká sme sa hocikedy vybrali k starým na bicykloch. Jasné, že sme nikomu nič nepovedali. Vtedy ešte nemali telefón ani naši, ani starký. Starký vždy nás po chvíľke posielali domov, aby nás nehľadali. Nikdy nezabudli pripomenúť, že sa máme domov ponáhľať. Lebo v noci ten kríž horí plameňom a beda tomu kto pôjde okolo. Už keď som dorástla do veku, že sme začali chodiť na tanečné zábavy, vždy sme išli s kamarátkami okolo kríža s rešpektom. Pre istotu bez slova a behom
Hontianske povesti. O zabe čo píla kravské mlieko som recitoval na hviezdoslavovom Kubíne na ZŠ a vybrala prvé miesto s tým . Takže j d sa to objavilo v knihe o povesti ach niečo pravdy naTom bude. Ja nemám žiadne povedacky u nás sa bohužiaľ takéto veci neriešili nehovorili,aj keď mňa osobne to zaujíma.
@77daniela77 snad nie no 😂
v chorvátčine sa aj volajú ugorky krastavce a ropuchy krastače 😀 Obidve je od slova "chrasta" 😖
@tomiholjubavi no prosim!!! 😂😂 Je to jasne.. Pôvod uhoriek je jasny 😂
@tomiholjubavi fakt podobné! Oddnes tuším nepožívam krastače 😀 O krastavcoch ešte pouvažujem 😀... chrasty neberiem na vedomie... jasné? 😉
@tomiholjubavi tak prispejem aj ja. Nie je to sice uplne povedacka ale realne sa mi to stalo...
Pocas VS sme mali cviciaceho, ktory bol spomaleny, taky... doslova pripeceny. Na cviko chodil v ortopedickych slapkach, co by bolo v pohode, keby v nich nemal ponozky, ktore mali uz len osnovu ( teda len tu sietku...).
No a troska prudil...troska dost...vecer pred zapoctom som sa ucila a uz som nemala cas na nejake normalne jedlo, tak som si uvarila parky. Parky mam rada nakrajane na kolieska a na kazde si dam kvapku kecupu (ano, skutocne.... aj ked mam 31). Bola som nahnevana a v celku zurivo som krajala parky na doske. Spolubyvajucej som povedala, ze: "Aha... toto su jeho prsty a takto mu ich naporcujem" sekala som jak besna.
Vypustila som paru a este hodnu chvilu sa venovala priprave. Rano na zapocte mi v celku zredlo, pretoze cviciaci mal na kazdom prste na oboch rukach leukoplast (s obrazkami), na niektorych aj dva a tvaril sa dost skormutene... Spolubyvajuca do mna pod stolom kopla a venovala mi vydesny pohlad. Vydesilo to aj mna...
Najlepsie bolo, ze ked som urobila zapocet a aj skusku a uz som zabudla na tie leukoplasty a preslapane ponozky, poslal mi mail s pozvanim na rande 😳
Mne matka rozprávala príbeh ako bola v puberte so sestrou u kamošky na chate. Všetky 3 si večer ľahli v spacákoch do starej manželskej postele. V noci sa moja matka zobudila na divný pocit a keď otvorila oči tak videla ako sa nad ňou skláňa biela mužská silueta... Od strachu sa vopchala do toho spacáku až úplne do spodného konca 😆 ráno keď im povedala čo videla tak jej kamoška povedala, že to bol asi jej starký. Že pred rokmi keď jej mama bola ešte bábo a spala v kočíku na dvore tak sa urval z reťaze býk a rozbehol sa smerom ku kočíku. V tom to zbadal jej otec (kamoškin starký), postavil sa mu do cesty a býk ho zabil 😔 odvtedy tam už moja matka nechcela ísť
@jankalukasova náhody neexistujú 😀
@petka296 hrozivé... mňa zarazilo oslovenie "matka", hoci u kamarátky píšeš o "mame"... ja moju, ktorá už nežije, som volala vždy maminka 🙂... nie, nechcem súdiť, len konštatujem 🙂
@jankalukasova ty si tiez nejaka bosorka 😂 a co to rande? Bolo? Ja by som sla a opytala sa, ze co ma s prstami... Nedalo by mi to 🙊
@10zabka ono sú tie oslovenia rôzne. ja som jednu babku volala babka Helenka a druhú baba bystrická.
Ja ich viem veeeela...napr že prečo sa horský prechod volá Čertovica? Lebo že šli muzikanti z Liptova na svadbu do Brezna na voze a na certvoci ich zlákali ,, páni (čerti),, ktorý mali veľa peňazí aby im hrali ..a tak hrali a pili celu noc a keď sa zobudili mali namiesto peňazí uhlie a už nikdy ich nevolali hrať do Brezna ...alebo nad našou dedinou je sedlo Chlipavice a vedľa je kopec krátke vždy keď sme šli na chatu strašné som sa bála lebo ma strašili že tam je v noci šotelko ktorý láka ľudí že majú hľadať poklad...ten kto sa ho vydá hľadať bude navždy zatrateny....o kúsok ďalej smer do tisovca je čertov most ( kedysi boli železničné mosty drevené a strážili sa v noci aby sa nechytil horieť od prechádzajúceho vlaku- lebo sa vyhadzovalo von uhlie) no a chlap čo ho strážil počul kroky tak sa šiel pozrieť a pýtal sa ,,či si dobrý a či zlý?,, Chlap bol ticho ale čím bol bližšie tým bol väčší a vraj väčšieho obra nevidel než bol ten chlap...vraj to bol čert! Preto čertov Most....aj plackovu dolinu máme opodiaľ odkiaľ počul detský plač...vojaci prechádzali kopcom na čierny Balog a v doline bola ukrytá žena s novorodencom ktorý plakal a aby ju tam nenašli tak mu držala ústa až ho pridusila a dieťa plače dodnes. Ešte mi napadlo že pri certovom moste vraj chodí aj bezhlavy jazdec na koni ale neviem len kedy sa zjavuje...
@tomiholjubavi kurňa... odkiaľ bola "baba"? Hm... ja som v podstate tiež baba bystrická :D
@petka296 písala som, nesúdim 🙂... každý si nesieme svoj kríž a každého je iný 🙂
@lea4892 ty ma desíš... to je blízko... pár km od nás
@jankalukasova no smne by tie prsty aj tak nedsli kokos... Je to az prils velka nahoda.. Este aj tie parky na kolieska su ako clanky prstov.. 😂
@jankalukasova wow! ja som tiež tak raz "pobosorovala" našej latinčinárke. Bola to strašne zlá ženská. celá škola sa jej bála a nikto ju nemal rád. Všetkých dovádzala do zúfalstva (mňa veru aj do sĺz) a spolužiačka z nej má doteraz traumu, chúďa.
Raz nás tak dusila a ponižovala na maximum a baby sa pred hodinou na chodbe vyprávali, že keby si tak nohu chcela zlomiť a mali by sme od nej aspoň mesiac pokoj. 😅 A ja na to tak z duše, od zlosti, že: aaale, tá je taká besná, že ona by nás aj o barlách prišla mučiť. Bodaj by zostala tehotná a aspoň s dvojičkami! To by už neprišla do konca nášho štúdia... Všetky sme sa na tom zasmiali, že to určite, šak jediný chlap jej života je Cicero. A v jej veku to tak už aj zostane...😅
No a prisám vačku, ešte toho roku nám oznámila, že je tehotná! S dvojičkami! A viac už neprišla. Potom nám zmenili latinčinárku za príjemnú osobu, ktorú sme si hneď obľúbili. Ja neviem, či nás počula a zamyslela sa nad smerom svojho života, alebo čo, no ironicky, teraz by sa mne zišiel niekto, kto by mi nabosoroval dvojičky 😀
Moji rodicia aj stari rodicia boli vcelku racionalni ludia, ziadne taketo pribehy z detstva si nepamatam. No ako sme sa prestahovali do UK dozvedam sa tunajsie a viem ze ich budem posuvat dalej. Napriklad tu mame jeden stary kosaty ceder, co dopoly prerasta cez chodnik a koruna visi az ponad cestu. Lokalni ked pod nim prechadzaju nerozpravaju, niektori aj zadrziavaju dych, lebo v nom zije nejaka bytost ktora dotycneho rozpravajuceho unesie alebo mu pocaruje (detaily pribehu sa menia podla rozpravajuceho). No raz do roka na to vsetci svorne zabudnu a veselo pri rozsvieteni vianocnych svetiel pod cedrom spievaju koledy a piju varene vino 😊🤷♀️
A este trosku historicka, nedaleko od nasho prveho bytu bol kostol pred ktorym bola stara vyschnuta studnicka. Hovorilo sa ze tadial chodievala Anna Boleynova za Henrichom VIII, a raz jej kon kopol do skaly, ta sa uvolnila a spod nej zacala vyvierat voda. Ono miesto bolo skutocne cca na ceste medzi jej hradom a Londynom 😊
Ešte mi napadlo historky čo mi starká rozprávala ..pri prastarych rodičoch bola studňa a z nej sa ozýval krik o pomoc že vraj sa tam utopil ich sused aby nemusel ísť do vojny ....a prastarky cez leto spával na šope a počul ako keď ťahá niekto reťaz za sebou ..oni mali taký dvor vykladany skalami čiže to bolo riadne počuť a tiež sa to viazali na nejakú historku o zajatých za vojny ale už neviem presne že čo..ale od vtedy už nespal nikdy na šope
@petka296 to je smutné s tym býkom 😢 chudak dedko ☹
@tomiholjubavi no pekne! 🤭🤭🤭 ja som to s tymi parkami presne len tak tresla. Taka som bola nahnevana. Koncom semestra zmenil komplet sposob hodnotenia a to jeho prihasene vystupovanie... presne ten typ cloveka, co Ta nasere len co ho zbadas...
@catrina_s ja som ho uz vobec nechcela vidiet. Pri predstave na neho sa dvihal zaludok + tie dorezane prsty... keby som suhlasila, tak sa nezvavim do statnic...
@10zabka v považskej bystrici bývala. ale od nas z dediny bola pôvodom.
@jankalukasova ale tak jasne, to ta chápem. Ale riadny pribeh, tie parky
@tomiholjubavi som si vydýchla... chvalabohu, že nie z Banskej... a bodaj by sa ti dvojičky narodili! Tfuj-tfuj!
A ešte mám toto: Dedo rád chodieval na prechádzky k Váhu a jedného dňa prestal. Keď som sa ho pýtala prečo, tak povedal, že lebo zakaždým je tam tá bezhlavá žena. 😲 Potom ma upozornil, že ani ja tam nemám chodiť, lebo ju tiež uvidím. Vraj ju môžu vidieť len tí, ktorí sa narodili s darom tátoša. A takým ľuďom sa snaží uškodiť. Dokonca im aj dušu ukradnúť. Preto nemám chodiť k Váhu ani sama, ani s ľuďmi, lebo ostatní ju neuvidia a nebudú ma môcť brániť...
Jasné, že som sa bála, lebo šak bezhlavá žena čo kradne ľuďom duše...wtf...😅
To s tým tátošom mi nedávalo moc zmysel, ale dedo mal občas zvláštne vyhlásenia. No a toj si ti robím hlbší výskum pre album na koníku a začítala som sa do staromaďarskej nomádskej mytológie. A tam písalo, že táltoš (nie tátoš, ako som furt počula 😀) je osoba, ktorá sa rodí s darom komunikovať duchovnými bytosťami, mŕtvymi a energiami prírody. (Niečo ako šaman). Hneď som si spomenula na dedovu bezhlavú ženu pri Váhu a teraz to malo úplne iné grády 😂 Odvtedy som pri Váhu nebola 😂 Nie, že by som ju niekedy videla, ale tak pre istotu 😂
@stellamaris jj, ale to je predsa iné 🙂... Ich habe deutch gelernt 😉
@tomiholjubavi ideme dnes spať? 😲 Pre upresnenie: ja áno... nás bosoriek sa to netýka 😀...
@tomiholjubavi mne babka vzdy hovorila,ze netreba hazardovat so zivotom ci spachat samovrazdu.Ked sa stryko chcel v sope obesit,tak z tmy mu niekto vpalil take zaucho,ze ho chut na samovrazdu presla.Az do vlastnej smrti bez samovrazdy tvrdil ze nebohy otec mu vlepil vtedy naucnu🥴
a moja prababka nemala v dome záchod, iba vonku latrínu. A hneď za jej záhradou bol cintorín. Keď sme ako deti mali v noci ísť vonku po tme latrínu, radšej som držala do rána, alebo išla na kýbel 😂 Samozrejme, nič sa nám tam nikdy nestalo, akurát nam v zime zadky vyštípalo, ale aj tak tá predstava 😀
@stellamaris ja, danke schon 🙂 Ich hatte sehr liebendere Mutti...
@tomiholjubavi si mi pripomenula... kedysi, v poslednej štvrťročnici minulého storočia, som bola v pionierskom tábore neďaleko Tuly v Rusku. Tábor bol v hustom brezovom háji. Chaty, kde sme boli ubytovaní, boli ďaleko od seba a WC boli niekde uprostred... ruskí pionieri nám rozprávali o tom, ako v noci kozáci na koňoch sekajú hlavy všetkým, ktorí vyjdu von... by sa nám krvi nedorezali, celý tábor neosvetlený... a my, pionierky sme cikali v noci do váz, ktoré sme mali na izbách 😂
@10zabka môj nahorší kempingový zážitok bol z jedného zasneženého miesta na Morave. Už neviem presne kde to bolo, boli sme tam s divadelným krúžkom. Nestalo sa tam nič strašidelné, ale v chatkách bola taká zima, že ja čo večne slintám zo spánku, som sa ráno zobudila s primrznutou hlavou k vankúšu 😀 No, aspoň na nás nečakali krvilační kozáci :_D
moja starká mi rozprávala, že keď jej zomrel muž počula na streche (rovnej plechovej) strašný buchut a behanie, potom buchot na dvere sa celá ... schovala pod paplón a že potom jej deduš jemným láskavým hlasom povedal Helenka bojíš sa? Vraj z nej vtedy hneť všetok strach opadol. Tak som ju poprosila, nech sa so mnou lúčiť nepríde, že ja by som si naložila. Ešte mi rozprávala, že dala slúžiť omšu za duše v očistci a ako si večer išla ľahnúť sa jej v izbe zjavili nejaké postavy v bielom ktoré sa nedotýkali zeme a pohladkali jedna ju pohladkala po líci. Na mojom vydesenom výraze sa bavila že prečo sa bojím, že sa jej len prišli poďakovať.
@tomiholjubavi dobrú tému si rozvírila 😀... verím, že mnohým z nás prichádzajú na um dávno zabudnuté spomienky, ktoré dolujeme z hlbokého podvedomia 😉
@dovolenka2 tak teraz fakt neviem, či zhasnem 😀
@dovolenka2 to je v pohode 🙂 sama si bola vydesená... ja by som bola tiež 🙂
Moja babka zomrela na ulici, spadla udrela si hlavu o obrubník a nechali ju tam ležať, si mysleli že opitá😖 v deň pohrebu sme spali u nej doma, všade mala drevené podlahy, pukali počas chôdze...zobudila som sa po pol noci ako keby na chôdzu a čudný zápach, spala som pri mamine a sestre, pýtam sa maminky ty to počuješ? Ona že nie, spí ďalej, prasklo to hodnú chvíľku šlo do každej miestnosti a kde vošlo tam sa ozvalo mrmlanie zo sna, zostalo to pri náš, vôňa sviečky , prievan, kukla som na maminu ona oči uprene do ľavá a úsmev....ráno mi vraví že babka sa bola rozlúčiť, že ju pohladila....
Mne starká rozprávala takú poveru že ešte jej prastari rodičia keď chodili skoro ráno na polia robiť tak videli cválať jazdca bez hlavy na koni, bol to vraj nejaký chlap ktorému na vojne odrezali hlavu
Pár krát sme sa tam ako deti boli bicyklovať a vždy som sa bála či sa tam nezjaví aj nám 😅
ta vy ste mi dali🙄 kazdy jeden komentar som si precitala a poviem vam, mam zimomriavky. Esteze je rano 😀 inak dnes som videla,ze na Doma pojde film Nebo nie je vymyslel, vyzera to zaujimavo
Ja s bratrancom sme boli na cintoríne zbierať gastany, vždy sme ich tam zbierali.... za cintorinom su polia a luky, my sme to volali Balajti... neviem prečo... ako Sme gastany nakladali do igelitky, počuli sme cvalot kona... otočili sme sa a nad polom sa vznášal kon s obrnenym rytierom.... kon mal cez seba prehodené akoby vlajky kockovanú.... pozreli sme sa na seba a s krikom sme bežali až domov.... dodnes na to spomíname a nevieme čo to bolo... boli sme deti...
@galioska nam dokonca mrtva kamaratka poslala pozdrav k narodeninam.Slubila ze samozrejme pride na moje okruhle narodeniny,bohuzial zomrela skor.V den mojich narodenin skoro rano pocujem zvolanie juhuuu a pozeram,ze v tme nikto nebol.Bolo 5.30 rano a chystala som sa do prace.Poobede vravim manzelovi,ze mi gratuloval v posteli a nemusel vyskat este v chodbe,a manzel tvrdil,ze on to nebol😱rok neskor mal okruhle narodeniny muz.Vratili sme sa domov z navstevy starkych a obraz na chodbe visel nakrivo.Mysleli sme,ze dnu su zlodeji....manzel opatrne otvaral dvere a vtom pocujeme zvonit detske auticko v chodbe.To tlacitko na zvonenie niekto stlacil a zlodeji to neboli😱
ja verim,ze nieco medzi zemou a nebom existuje a nic nie je nahoda.Na tu nikdy neverim.Spolieham na svoju intuiciu a dokonca mi takto zachranila zivot.Clovek az neskor zisti ,preco to tak malo byt a nic sa nedeje iba tak
Strašidelné príbehy 😮 Prispejem svojou troškou aj ja. Aj vás rodičia strašili klakanicami? U nás večer na kostole zvonili každý deň,,kľakanie". Preto vznikol názov klakanice-zlé bytosti. Ak nie sú deti do tej hodiny (18.00) doma, strašili nás, že nás zoberú klakanice.
Hrávali ste sa Krvavé koleno? Bola to bežná detská hra,ale keď si teraz predstavím, že keď odbije napríklad 12-ta hodina,zhasne lampa a začne ma naháňať Krvavé koleno..fu, dosť strašidelná hra 🥺
ženice, inak ja som presvedčená, že môj dedo mal nejaké nadprirodzené schopnosti.
Napr. keď umrel, nechal všetkým svojim vnúčatám zabalené svadobné dary, lebo vedel, že sa nedožije svadieb. Keď som sa išla vydávať, mama mi dala balíček od deda ❤ . Poplakala som si, bolo to milé a už tak dlho mi chýbal. Ale..keď som sa išla druhý raz vydávať, mama mi zas doniesla balíček od deda. Vraj mi to odložil k druhej svadbe 😅 Vraj mame povedal, že sa budem 2x vydávať keď som mala ešte len rok -lebo mi vraj vlasy rástli z dvoch hniezd 😅
...
Keď dedo zomrel, presne som vedela, že odišiel, lebo sa mi s ním snívalo. Videla som ho v ladeckom dome smútku oblečeného v svojom najlepšom obleku ležať na mároch. Prišla som sa pozrieť bližšie a dedo mi taký vystretý povedal, že: Zomrel som, ale nebuď smutná, mám sa dobre a budem ťa strážiť. S dedom sme mali špeciálny vzťah. Neviem prečo si ma vyvolil, ale ešte som sa ani nenarodila, už som bola jeho najobľúbenejšie vnúča. Dokonca mi chcel aj meno vybrať. Nikdy predtým to nerobil a to mal predo mnou už troch vnukov a dve vnučky. (Mama však nechcela ani počuť o tom, že by svokor vyberal meno jej prvému dieťaťu. Našťastie, lebo meno, čo mi chcel dať je hrozné. 😀 ) No dedo aj tak hovoril, že ja budem jeho pravý následník a že ma všetkému priučí. (Nakoniec ani neviem, čo ma to vlastne chcel naučiť, pretože tato mu zakázal "dievčaťu mútiť mozgy bosoráctvom". Tak nič neviem. )
Ale verím, že vo vypätých, dôležitých a nebezpečných situáciach sa ma stále snaží varovať. A na toto posledné tvrdenie mám aj dôkaz rovno na koníkovi.
Tu: https://www.modrykonik.sk/blog/tomiholjubavi/?p... (Status z 25.8.2018)
Píšem tam tento komentár. Viď foto:
@tomiholjubavi Asi aj trochu lutujes ze ta dedo trochu nepoucil v tych zahadnych veciach.Verim ze ta ochranuje a dava na teba stale pozor.Zrejme mas nejake vlohy,uz len ich objavovat a dalej rozvijat.
Písala som pred dovolenkou v Taliansku, že mávam hrozný opakujúci sa sen. Ženice mi už predtým hovorili, že to je asi zo stresu a ja som si myslela, že budú mať pravdu. Hoci som rozmýšľala, či cestu nezrušiť, nakoniec sme išli. Bola to naša prvá dovolenka aj s rodičmi a svokrom. Mali sme byť dva týždne na jazere Como.
Ale kvôli tým snom som bola nervózna, podráždená a furt som mala taký ten pocit, ako keď vo vzduchu visí blížiaca sa katastrofa.
V noci z 1. na 2. októbra som zas mala tento sen, ale teraz už aj pokračoval....keď sa na mňa pozrel ten mŕtvy muž, otočila som sa a chcela újsť z izby, ale pri dverách stál dedo. Hlavu mal sklonenú v rukách, plakal a stále opakoval "Moje deti, moje deti"...Vtedy som si s hrôzou uvedomila, že tá ležiaca žena je moja teta, ktorá zomrela pár mesiacov predtým a stojaci muž je môj tato. Neskutočne som sa prestrašila a zobudila sa znova celá spotená.
V ten deň som bola ako na ihlách. Chodila som z tatom ako tieň, ani venčiť psov som nešla - poslala som tomicu so svokrom. A keď bol tato dlho na záchode, už som mu aj klopala, či je v poriadku....Potom prišiel večer a už som sa začínala sama zo seba smiať, aká som poverčivá...keď zrazu tato vstal od stola (hrali sme karty), spravil pár krokov, povedal, že mu je zle a padol k zemi. Bol celkom tuhý, sivý a išiel z neho chlad. Mal otvorené oči, ale vôbec v nich nebolo "duše"...☹ Volali sme záchranku a odviezli ho do nemocnice. Tomica išiel s nimi, lebo doktori nevedeli žiadny iný jazyk okrem talianskeho a my sme mali ísť za nimi autom. Svokor zostal strážiť psov.
Tá cesta do nemocnice bola horor. Tenké cesty, pršalo, tma, kopu talianov, čo jazdilo ako blázni...samozrejme, záchranku sme hned stratili z dohľadu... ja som aj inak zlý šofér a teraz som bola sama, v cudzom svete, s navigáciou ukazujúcou ako sa jej zachce a mamou, ktorá vkuse kvílila od strachu a pýtala sa ma, či je tato ešte živý. Bol to najhorší zážitok môjho života a pripravil ma o kus radostnej povahy.
Cestou sme sa stratili načisto, tak som sa pýtala akýchsi ľudí, kde je nemocnica. Ale jasné, že nevedeli po anglicky. Našťastie, rozumeli ako tak po rumunsky, to je podobný jazyk, tak nám dali inštrukcie a nakoniec sme to našli.
Ako sme sa blížili k nemocnici, nachvíľu sa mi zazdalo, že popri ceste vidím deda - stál tam a usmieval sa na mňa. Nedám za to ruku do ohňa. Bola som v strese ako nikdy, pršalo, musela som šoférovať a bola tma. Fakt išlo len o okamih. No v tej chvíli ma preplavil pokoj a hovorím mame, že tato je v poriadku.
A naozaj, keď sme tam došli, už bol stabilizovaný. Vraj mal nejaký zvláštny záchvat - reakciu na novonasadenú liečbu na multiplex sklerózu. Totiž, bral už nejakého polroka bioliečbu, no namiesto toho, aby mu to pomáhalo, sa to v ňom len hromadilo a keď zmenil nadmorskú výšku, vypálilo to desivo. Doktor nám povedal, že máme ísť domov z dovolenky a postarať sa, aby mu hneď zrušili liečbu a dali mu niečo iné. Tak sme na druhý deň išli domov. Dovolenka nám prepadla, poisťovňa nám nič nepreplatila, lebo "pacient už do cudziny vycestoval chorý", ale nič nám to nevadilo. Hlavná vec, že tatík prežil.
A verím, že dedo sa o to pričinil. V ten večer, keď sa to akurát stalo, sme mali ísť všetci na loďku po jazere. Iba tato chcel zostať doma, že si odpočinie. Všetci boli nadšení, že pôjdeme a tato postráži psíky, ale ja, vystresovaná zo snov, som ani na sekundu nechcela počuť, že by tato zostával sám. A chvala Bohu, že som poslúchla vnútorný ciťák.
@tomiholjubavi Taky velmi smutny zazitok,az mi slzy vyhrkli pri citani,tak verne si tu situaciu popisala.....som rada ze sa to cele dobre skoncilo.Urcite mas dannosti ako mal dedo,len skoda ze ti s ich rozvijanim neradil.
U nas sa hovori, ze nesmie ist nevesta so zenichom "cez otvoreny hrob", lebo neboztik si vezme jedneho z nich so sebou. Teda, ze v dedine musi byt najprv pohreb, ak je treba a az potom moze byt svadba. Ked mali svadbu moji stari rodicia, bol v dedine aj pohreb a nikto nevie preco, ale vyslo to tak, ze najprv mali babka s dedkom svadbu a az potom bol pohreb. Dedko sa vsetkych vnucat nedozil.
Ked zomrel moj pradedko, mama bola zrovna tehotna s mojim bratom a vsetci jej vraveli, aby sa na neho nedivala, lebo sa jej narodi albin. Mama sa teda nedivala, ale iba raz sa zahladela na jeho vlasy. Moji rodicia aj moj brat sme vsetci take tmavsie typy, tmavsia pokozka, tmavohnede vlasy.. iba tento najmladsi brat ma bledu pokozku a uplne svetlohnede vlasy. Keby nevyzeral uplne ako bleda kopia mojho otca, tak neviem neviem 😄
A kamoskin dedko raz na zahrade uvidel hada a zabil ho lopatou. Babka zalamovala rukami, ze to nemal robit, lebo kazdy z nas ma svojho hada, ktory ho strazi. A dedko do roka zomrel.
@aniele nechceš sa k nám pridať? 🙂 Ty si taká studnica zaujímavých príbehov, určite toho veľa poznáš 🙂
@tomiholjubavi Vďaka za pozvanie 🙂. Čo ja viem... Povestí poznám dosť, aj ich žiakom rozprávam, spájam s archetypmi, cez storočia a krajiny. Ale u nás sa nič také nerozprávalo. Keď som mala v detstve ťažké sny, naši mi zakázali pozerať sovietske vojnové filmy (tých vtedy bolo v telke ako dnes CSI a NCIS dokopy) a bolo.
Mama vravela, že našu starkú, jej mamu, suseda obviňovala z bosoráctva, lebo jej koza (boli prichudobní na kravu) lepšie dojila. Však jasné, keď sa o ňu lepšie starali 🙂. Ale vraj vedeli naprávať kosti a kĺby. Tak neviem. A raz bol u mňa na návšteve môj najmladší brat a práve ma strašne bolelo bedro (dôsledok úrazov z detstva). Presne vedel (priložil ruku), na ktorom mieste. A akosi prestalo. Možno niečo podedil, hoci mal len rok, keď starká zomreli.
Vyrastala som na Urpíne. Naozaj na ňom, pod kalvarijným kostolom, vtedy tam boli len tri domy, odspodu som šla tak 20 minút popod lipy lesom. V lete sme chodievali k starkej na dolniacku dedinu. Keď sme v deväťdesiatych rokoch zháňali dom po dedinách okolo mesta, tento náš sa mi pri prvom pohľade vôbec nepáčil. Ale keď sme vošli dnu, izby boli zaliate slnkom, mala som pocit, že ma víta. Len bol pre nás pridrahý. Zrazu sa akosi všetko tak zomlelo, že bol (a dosiaľ je) náš a cítim sa v ňom (aj v dedine) naozaj od začiatku doma. Hneď sme ho začali upravovať a po pár týždňoch mi doplo, prečo. Všade okolo sú lesy a stredom tečie potok ako u starkej. Takže to asi vyberalo moje podvedomie.
Na reinkarnácie veľmi neverím, hoci raz...
Inak, to s tým nekrsteňaťom v jame... v stredoveku slúžky často museli byť k dispozícii domácemu pánovi aj v noci, pre prípad potreby (aj mali pre ne pomenovanie, vraj "nočník"). Samozrejme, následky niesli samy. A vtedy mať nemanželské dieťa... Mnohé deti končili zle, ak jej na to prišli, čakala ju poprava. Vo výhode boli tie , kde chovali prasce. Prasa je všežravec, nič nenechá...
@10zabka Aha, ale aj tak to nebol asi ten istý. My sme bývali v jednej veľkej nízkej budove. V strede boli umývárky, stredom dlhý válov a záchody turecké. Najviac nás potom pobavilo, keď sme pri návšteve moskovského univermagu našli normálne, našské toalety a na dverách nápis - na misy nestúpať. Aj vás tak vykrmovali tými ich plnenými obrperníkmi?
Inak, aj ja som Bystričanka 🙂.
@aniele určite sme boli v tom istom, Beriozka 😀 Bystrica mala družbu s Tulou, takže všetci sme chodili do toho istého 🙂 Jj, tie budovy boli nízde a ďalej od seba, v strede bol "buzerplatz" a vedľa neho tie umývárky s tureckými záchodmi 😀 V inej časti bývali ruskí pionieri 🙂 A tých briez tam bolo fakt požehnane 🙂 Na tie "prianniky" spomínam dodnes. Boli úžasné 🙂 V Moskve na uliciach boli "kontajnery" ako na nákladných autách, kde sa dala kúpim limonáda rôznych farieb a chutí 🙂 Na to rada spomínam 🙂
@stellamaris ten pozdrav od mŕtvej kamarátky pri pripomenul: raz som prišla k rodičom , mama mi povedala, že zomrel Stano. Moja detská láska. No, bolo mi všelijako. Odstupom času, prihlásiť sa na FB, tam žiadosť o priateľstvo. Všetky chlpy sa mi zježili. Volám sestre: Stano mi poslal žiadosť o priateľstvo. Ona nato: no a? Potvrď. Vravím, však je mŕtvy.
- hej? To si kde nabrala.
- od mami.
- mama to poplietla, zomrel jeho brat
@10zabka Vidíš, automaty na sok. Úplne som zabudla. A x-chodové raňajky. Nikto od nás nechcel jesť kukuričnú kašu, len ja. Bola som na ňu naučená z domu, mama je od Mukačeva. Volali sme to mučanka (ale nie s č, to je čosi medzi č a ť). Boli ste v Jasnej Poľane? Počuj, musíme ísť na kávu, keď toto skončí.
@damind tiez zomrel moj byvaly priatel aj moj prvy muz.Muz nas aj s terajsich manzelom dokonca poslal na policiu a do svojho bytu.Obaja sme jasne poculi jeho poziadavku telepaticky.Ako v tranze sme tam aj ihned isli,bolo to 400km jazdy.Policii som vysvetlila,kto som a policia mi potvrdila,ze ma zaistene jeho osobne veci okrem kluca od bytu.Tak som navstivila jeho prensjimatela,ten strasne zbledol,ked ma videl.Normalne som citila pritomnost mojho byvaleho muza....nevedeli sme preco chcel po nas toto vsetko......vyjasnilo sa vsetko az po par tyzdnoch,niektov den jeho smrti bol v jeho byte a nasiel pspiere od zivotnej poistky a chcel si ju nechat vyplatit.Toto viem od poistovne,ja som totiz tu poistnu sumu dostala vyplatenu.....
Prave som sa vratila v case 🙂...moja neboha staruska nam stale rozpravala rozne pribehy. V najzivsej pamati mam o svetlonosoch a vodnikoch.
O svetlonosoch mi rozpravala tak, ze kym si bol doma, bol si v bezpeci ale ak si bol pred prahom domu a videl si v dialke bodku svetla a zapiskal si, tak si tym svetlonosa privolal a on v sekunde bol pri tebe a "osoplil" ta (tak to moja starka rozpravala) 🙂 a mal ta vo svojej moci az do rana...kedy prvym zakikirikanim sa clovek prebral niekde vo vode.
A potom mi rozpravala o vodnikoch. Teda konkretne o jednom vodnikovi, ktoreho moja starka ako dieta videla na vlastne oci 🙂. Vravela mi, ze ked bola mala-mlada isla cestou zo skoly alebo odniekal cez mostik cez potok a zrazu zastavila, pozrela do vody a tam normalne vodnik...nevyzeral ako v rozpravkach, ze cely zeleny ale bol to on. Ze sa aj hodnu chvilu na neho pozerala a on na nu a ze si je ista, ze sa jej to nezdalo. Ja som jej s nadsenim hltala kazde slovo. Povedala mi, ze kedysi taketo veci existovali ale ludia to "zamodlievali" (jej slova) 🙂 a prestavali tomu verit a tym sa tieto nadprirodzene bytosti vytratili 🙂
@aniele hííí, že prasa zje všetko. Normálne sa mi chlpy z toho postavili na rukách od hrôzy. 😨😨
Moja prababka asi mala šťastie, že neskončila ako krmivo pre prasa. Jej mama, Rozál, bola "prespánka". Prababka bola jej prvé dieťa, mala ju len v 17tich. V rodnom liste jej píše len "otec neznámy". Rozál mala krátko po sebe ešte dve dcéry s neznámym otcom potom sa vydala za správcu pánskeho lesa. (Celkom dobrý úlovok na prespánku s troma deťmi.) S mužom potom mala ďalšie dve dievčatá. Tie prvé tri deti mala podľa mňa s rovnakým chlapom, lebo dedo hovoril, že jeho mama mala dve sestry a dve polosestry.
Naša dôkazmi nepodložená teória je, že "neznámy otec" bol nejaký pracháč, čo opaľoval mladučké dievča a keď vyrástla z detských topánok a mala po troch pôrodoch, pichol ju nejakému horárovi. Ak by bola prababka chlapec, možno by ani neprežila detstvo, lebo nikto nechce bastarda-potenciálneho dediča majetku. Keďže to boli "len" dcéry, možno sa privrelo oko.
Kamarat chodieval s detektorom na kovy hladat stare mince a nejake stare predmety, vacsinou v lokalitach mimo civilizaciu, kde vedel ze dakedy boli obydlia alebo tadial pochodovala armada. No a chodil vzdy v noci. Vravel, ze dost casto videl zvláštne veci, pre mna bolo najstrasidelnejsie ako videl v poli pochodovat celu armadu, akoby sa prelinali casy, pritomnost s minulostou. Aj tam nasiel nejake veci z cias vojny. Inak je to velmi nepovercivy, prakticky chalan.
@tomiholjubavi Tak ma zaujal ten Tvoj "taltos" (teda okrem iných vecí, čo som sa tu dočítala 🙂, že som si musela nájsť viac... A takéto porovnanie "príbuzných profesií" som objavila: https://www.journalofculture.cz/images/archiv/1...
@tomiholjubavi Asi máš pravdu. Aj keď dnes Plzáka mnohé spochybňujú, v jednom mal určite pravdu. Ak bola "roľa", manžel neprotestoval, aj keď prišla manželka s deťmi. Inak, toto potvrdil aj Jégé v Cesta životom. Skvelá kniha o karierizme. Nadčasová.
Tak ja ked som bola dieta,chodievala k nam suseda(osamelá tetka,ktorej deti boli odstahovane v meste).Chodila aj niekolko krat za den,posedela,porozpravala s mamou atd.Brali sme ju ako sucast rodiny.Tiez poznala rozne pribehy(aj o zabe ktora pila kravam mlieko).Aj my sme mali kravu.Raz som našla v starom kybli zabu...bolo tam aj trocha vody...Neviem preco som si tu zabu predstavila,ze je to tá tetka a nepustim ju z toho kybla cely den....Tetka k nam v ten den neprisla,vecer som sa nad zabou zlutovala a vypustila do zahradky.Mama mi hovorila,ze tetku nevidela cely den,ci sa jej nieco nestalo...Na druhy den k nam prisla a mama zistovala,co s nou bolo...Ze cely den prala(rucne) a taka bola z tej vody vyzimena,ze k nam potom uz nesla..Krvi by sa mi nedorezal,potom som sa snazila tetke vyhybat a bala som sa.😕😕😕
@tomiholjubavi svadobný sprievod sa podľa povesti prepadol medzi obcami Žitná-Radiša a Uhrovcom a nie v Prusoch
@zuzanaam asi sa ich potom prepadlo viac 😅 ten z príbehu prababky sa prepadol pred prusmi.
@evakabo oooh, to je super zaujímavý článok. Viacero viet je tam takých, akoby som počula deda rozprávať. Napríklad o tom, ako môže tvoja duša cestovať, kde sa jej zachce. Toto, ale podľa deda mohol robiť aj netáltoš 😀 Napríklad, keď vo sne navštíviš nejakú krajinu, pokojne aj takú, v ktorej si ešte nebola. Alebo tú, kde si už bola a chceš sa vrátiť. Alebo keď si v cudzine a sníva sa ti, že si doma. Vtedy sa jedna z tvojich duší oslobodí a letí si kde chce. (jedna z duší preto, lebo v tých starých nomádskych vierach verili, že človek má duše tri - jedna je duša, ktorú vidíš vo fyzických prejavoch. Napr. v dychu, v telesnom teple, vo svetle v očiach. Túto dušu dostával človek pri počatí a spolu s telom umierala.
Druhú dušu získaval človek pri narodení a bol to súhrn všetkých jeho znalostí, schopností, spomienok a všetkého, čo sa za života naučil. Táto duša sa pri smrti vracala prírode, lebo z prírody ju dostal.
A tretia duša - tá nesmrteľná, putovala do stromu života na prečistenie, aby sa mohla znova narodiť. Tretia duša sa mohla niekedy odpútať a cestovať. A nielen geograficky, ale napríklad aj do budúcnosti, do minulého života, do sveta mŕtvych...atď.
Čiže, ak sa ti niekedy sníval veľmi realistický sen, že si napr. na dovolenke na Bora Bora, starí Maďari by ti tvrdili, že to si tvoja duša vyšla polietať a na tom mieste si aj fakt bola 🙂 Super tip, ako cestovať zadarmo 😀 Škoda, že len vo sne 😀
Pred dvoma rokmi umrel svokrovi jeho otec. Ja som ho nikdy nevidela ani na fotke. Nemali dobrý vztah a deň po tom ako umrel sa mi snival sen,kde som videla muža ktorý mi niečo hovoril a smial sa no a ráno som vstala s pocitom že mam svokrovi povedať že mu jeho otec odkazuje aby si nič nevyčítal že mu odpustil ,ale ja som to nikomu nepovedala. Večer šli svokrovci niekde von a ja s mužom sme si šli ľahnúť no zrazu som cítila strašnú úzkosť bála som sa čo i len pohnúť sa nemohla som nič iba som strašne začala plakať muž mi dal tabletku na upokojenie šla som na wc a niekto mi strašne buchol dverami pred nosom no ja som bola znova na smrť vystrašená a povedala som mužovi čo sa mi snivalo opísala som toho muža v sne a muž na mňa neveriacky hľadel vraj to bol jeho dedko podľa opisu tak sme rýchlo volali svokre a všetko som jej povedala svokrovi sa až uľavilo že mu je odpustené 🙂
*Ešte dodám k tým dušiam - oni verili, že keď človek zomiera, duše sa od seba postupne odliepajú ako vrstvy...najskôr jedna, potom druhá, až nakoniec zomrie tá fyzická a vtedy je koniec. Ak je ale prirodzený proces umierania niečím prekazený - napríklad náhlou, alebo veľmi brutálnou smrťou, na nesmrteľnej duši zostali nalepené fragmenty tej druhej. Človek, keď sa znovu narodil mohol mať potom všelijaké "jemu nepatriace" spomienky, alebo schopnosti, preferencie..mohol sa napr. rýchlo naučiť nejaký jazyk, jazdiť na koni, alebo čo ja viem, vyšívať gobelíny...či mať nevysvetliteľnú lásku k miestu, na ktorom nikdy nebol. či cudzej kultúre, národu...
Tá druhá duša, sa potom fragmentovaná nemohla vrátiť do prírody a zostala na mieste, kde človek zomrel ako "íj"...alebo to čo my nazývame strašidlo, alebo duch. Íj už ale nebol skutočná duša, bol skôr niečo ako v časopriestore zachytená traumatická spomienka. 😅
ja som pocula od predkov, ze v Komarne sa prepadol ten koc s konmi, nevestou a svadobnym sprievodom.
volajako sa tie koce prepadavali vselikade 🙂
Ja mam este jeden pribeh, ktory sice nie je strasidelny, ale myslim ze zaujimavy. Moja babka bola odmalicka ina ako jej surodenci. Vyrastali v chudobných pomeroch, ale boli to velmi laskavi a obetavi ludia. Babka vsak bola vzdy paradnica, zakladala si na peniazoch, postaveni, mala aristokrsticke sklony. Bola snobka. Vzdy nam bolo divne, ako moze byt z tej iste rodiny ako jej rodicia a surodenci. Odjakziva sa jej snival sen, v ktorom sa videla ako male dievcatko v nadhernych satach, s peknym ucesom, ako stoji na nejakych schodoch z ktorych spadla a udrela si temeno hlavy. V tomto mieste ju hlava v skutocnom zivote casto bolela. A taktiez vzdy tvrdila, ze ma pocit ze zila v Holandsku, ze asi v minulom zivote. No a jedneho dna jej na dvere zaklopal nejaky stary pan, ktory hovoril po nemecky, mal so sebou prekladatelku a vysvetlil jej, ze cely zivot hlada svoju sestru a ze ju konecne nasiel, ze je to ona, chcel sa s nou podrobne porozpravat avsak babka ho poslala prec, ze sa musel pomylit 🤦 dodnes nam je luto, ze sme sa nedozvedeli viac, je mi luto aj toho uja ze nemal sancu sa porozpravat. Babka si to nechce pripustit dodnes, ale nam vtedy vsetko zapadlo, ta jej odlisna povaha, spomienky na detstvo, mozno v Holandsku, mozno v nemecku, ktovie. Mame teoriu, ze mozno bola zidovka alebo z nejakeho dovodu jej hrozil koncentrak, tak si ju adoptovali a skryli ju na Slovensku, jej akoze otec bol totiz partizan, cize by to nanho aj sedelo ze by nieco take spravil. uz sa to vsak nedozvieme.
@elenita mna to hrozne stve, lebo ma zaujima história rodu a tyka sa to aj mna predsa, to ze to babku nezaujimalo, neznamena ze to nezaujíma mna 🤷 ale podla toho co vravela babka o tom starom panovi, on proste išiel na istotu a bol dojaty a ked videl, ze babka si to nechce pripustit ze je asi adoptovana, tak ju nechal v tom, nechcel jej stazit zivot. Ale on mozno odisiel spokojny, ze nasiel svoju sestru a moze v klude zomriet. Ozaj, a vraj pochadzala z dvojiciek, ale to jej dvojca zomrelo 😯
@nienna Podľa mňa, ak by si hľadala, tak nájdeš. U nás v rodine sa tradovalo, že v 70tych rokoch dedovi napísal nejaký Američan, že by si veľmi želal nadviazať kontakty a pracovať s ním na genealógií. Dedo list spálil, lebo sa bál, že bude mať problémy pre korešpondenciu so západným nepriateľom. Vždy to potom ľutoval a mne to bolo ľúto ešte viac. Genealógia je moja vášeň a takúto príležitosť sme prepásli. A predstav si, keď som si začala zostavovať rodokmeň, ja som toho pána našla! Volá sa Milan, je veľmi starý a píšeme si už viac než tri roky. Pamätá si, ako písal dedovi, aj že mu neprišla odpoveď. Hrozne veľa som sa od neho dozvedela a poslal mi aj malú striebornú rímsku mincu, že ju dostal jeho dedo od môjho pradeda, tak ju vracia. ❤
Nikdy nevieš, možno aj tebe sa ich čistou náhodou podarí nájsť a rozlúštiť záhadu.
@tomiholjubavi Keď sa bavíme o "nových" príbuzných. Ja som si minule všimla na FB, že našu starostovú komentoval ktosi s mojím rodným priezviskom. Tak som sa jej naňho opýtala. Nakoniec sme sa skontaktovali a vyzerá to, že naši starí otcovia boli bratranci. Je tam asi generačný posun, zdá sa mi byť vo veku skoro mojich dcér, ale aj tak som naňho zvedavá.
@tomiholjubavi hovorievalo sa ze za jasnych mesacnych noci je pocut jemnu hudbu na ktoru tancuju vili... ak sa k nim pridas musis s nimi tancovat do rana a ak to ustoji maldy junak tak si moze vziat za zenu kralovnu vil... ale divozienky ho zvacsa utancovali na smrt...
a potom taka klasika svatojanske musky su bludicky ktore sa snazia zlakat ludi do bazin a utopit ich... ako deti sme nanjana chodievali palit ohne a po hore sme ich nahanali 🙂 doteraz ich zboznujem kazdy rok ich chodim do lesov pozorovat
Baby,keď som videla 166 komentárov som si povedala,že tak toto nejdem čítať....ale prečítala som každý jeden príspevok,pri mnohých mi naskakovali zimomriavky....my sme takéto povedačky nemali,jediné čo si pamatám,keď som mala 11 a zomrel mi brat....po nejakom čase sme prišli ku babke a tá nám hovorila,že v tú noc sa jej snívalo,že mali s dedkom zlatú svadbu (tú mali až pár mesiacov neskôr) a že pri slávnostnom stole bolo jedno voľné miesto,že niekto chýbal,ale nevidela kto...až keď sa zobudila a mama jej zavolala tak si uvedomila,že to bol môj brat...a napríklad som sa dozvedela,že presne rok predtým v ten istý deň mal môj krstný nehodu,vraj chýbal kúsok a bola by smrteľná...akoby smrť proste v ten dátum chcela niekoho vziať z mojej rodiny a keď to nevyšlo pri jedno,vzala si o rok druhého :/ moja krstná mi zase napríklad hovorila,že keď jej zomrel niekto blízky,nepamatám si či to bol otec alebo kto,že sedela v obývačke,mala na stole položenú šialku a dívala sa na telku a že tá šálka sa zrazu zdvihla a položila,akoby si niekto z nej odpil...verím na tieto veci....ale odvtedy vždy keď zomrie niekto mne blízky mu poviem ako som ho mala veľmi rada,ale že ho prosím,aby sa so mnou neprišiel rozlúčiť....aj keby to bolo v dobrom,mám z toho veľký strach od detstva...
a inak trochu na odlahčenie,minulé dve noci som bola akurát v práci a kolegyňa nám hovorila o tom mesiaci,tak sme niekoľkokrát v noci vyšli na dvor a pozerali sme aj 5minút na mesiac či sčervená alebo niečo...potom ma len tak napadlo,že ak si náš niekto pozeral na kamere,nevedel čo robím a vidieť 5 žien každú chvíľu pozerať na jedno miesto :D bohvie čo si mysleli :D :D :D
mne ked teta zomrela v pondelok bolo 5 rokov tak v tu noc mi niekto klopal na dvere to e nevedeli ze odisla a sestra videla na stene svetlo ktore nemalo odkial dopadat... krsta mojho syna cula zavyjat v tu noc psa otostrela a tam oproti oknu stal obrovaky cierny pes ktori sa rozbehol priamo na mu a presiel stenou... rano ma cakala sprava ze nas anjel navzdy odisiel... kazdy rok v tu dobu dava o sebe vediet stale nas strazi...
inak pravodelne sme vedeli ze niekto blizky odisiel vzdy davaju o sebe vediet
Aj ja mám veľa rozlúčiek s mŕtvymi, už od detstva. Rôzne predtuchy...čítala som to tu okolo polnoci a bála som sa napísať 🙂. Niektoré spomienky ma desia doteraz. Najmä, keď cítim prítomnosť niečoho zlého, to je strašný pocit. Keby mi to niekto rozprával, tak mu neverím. Ani neviem, či je vhodné to sem písať.
Moja prababka mala ten dar, ze vzdy vedela, ked niekto zomrel, skor ako jej to povedali. Ked bola na smrtelnej posteli, zomrel jej bratranec, s ktorym spolu vyrastali a boli si velmi blizky. Nasi jej to nechceli povedat, ze nech sa v poslednych chvilach zivota netrapi, ale hned rano sana neho pytala. Vraj povedala "bol za mňú Vojto, chytel ma za ruku a povedal, že Ľudmilka moja neboj sa, idzeme spolu na onen svet." A do vecera naozaj zomrela.
Pradedko ju vraj prosieval, ze ked zomrie, aby mu do truhly dala aj jeho oblubeny klobuk. Nakoniec mu nedala, lebo uz bol osuchany a kupila mu do truhly novy (lebo tal sa to patri). Ale potom sa jej kazdu noc snivalo s pradedkom ako jej vycital: "Ľudka prečo si mi ten mój klobúk nedala?" Vraj sa jej to snivalo cely tyzden noc co noc az klobuk zobrala a zakopala ho do zeme a potom pradedko prisiel a podakoval a odvtedy sa jej uz nesnivalo s nim.
Prababka nam rozpravala tieto prihody, ale my sme boli este deti, ja som mala 11rokov, ked zomrela, ale moja mama sa na nu vzdy velmi hnevala, ze nam takto rozprava.
@renette ak ti to nebude vadiť, pokojne sa vyrozprávaj. My sme samé uchá 🙂
Ja sice nemam ziadni povedacku ani strasidelny pribeh, len tiez talu predtuchu, ktoru som mala ako dieta. Mala som 12rokov, kazdu stredu a sobotu sme mali nacviky slacikoveho orchestra. V jednu marcovu stredu som tiez tak sla na orchester, ale bolo to cele cudne. Bolo mi zle, strasne smutno, nevladala som hrat, len som sedela v kute a pocuvala, akoby to slo mimo mna. Ked som sa vecer vratila domov, mamka sa na mna cela nestastna pozrela a povedala, ze moj stary otec zomrel. A ja som jej na to povedala, ze viem. Preto mi bolo cely cas tak zle. Bolo mi to strasne luto, pretoze som mala mat absolventsky koncert, a stary otec mal prvykrat pricestovat do PO, aby ma pocul. V tych casoch bolo este bezne, ze mrtvola bola 3dni v truhle vystavena v dome, na zrkadlach boli cierne latky a vsetky tetky z dediny chodili oplakavat mrtveho. Bolo to hrozne a som rada, ze sa uz tieto zvyky zrusili.
tak aj ja jeden vlastny..uz som ho na nete pisala do jednej skupiny, tak mozem aj sem.
bola som vtedy na strednej. stalo sa to poobede, bezny pracovny den. bola som sama doma, mohlo byt 15-16 takze som urcite nespala. mama v praci. otec s nami nebyval. zazvonil telefon, pevna linka (mobily v 80tych rokoch neboli) .. zodvihla som a pocula sustanie ako ked sa ladi radio, rozne frekvencie, praskot..ked sa to ustalilo, starecky muzsky hlas si pytal "palka"...moj otec je pavel, a ze ci som jeho dcera. hlas bol slaby, triasol sa a mal silny prizvuk, uplne ako mal moj dedo. bol z cinobane. hned mi doslo, ze asi dedov brat. hovorim, ze otec u nas nebyva, ale ze mu dam na neho druhe cislo a moze mu zavolat. vtedy som pocula ako sa ten clovek roztriasol, hovori dakam dozadu, niekomu, sebe?, ze uz nebude moct volat, ze mam teda palkovi odkazat, ze ho pozdravuje stryko ondrej. povedala som dakujem odovzdam.. parkrat to este zaskrcalo tak som to polozila.
asi o dva tyzdne sme sa stretli cela rodina u babky a deda a ako sme tak boli vsetci v jednej izbe (mali 1-izbak), tak som si zrazu spomenula na odkaz. my decka sme sedeli pri malom konferencnom stoliku a dospelaci okolo velkeho stola. a ja do toho kriku a ruchu.. ze "ozaj, tati, pred par dnami ti volal stryko ondrej a mam ta pozdravovat"... u dospelakov nastalo hrobove ticho.. ze kto? ja ze stryko ondrej. na to babka uz v uplnom tichu vstala od stola, sla k "sekretaru".. chvilu sa hrabala v krabiciach a potom mi podala papier... bolo to parte. stryko ondrej zomrel pat rokov pred tym. ja som o nom netusila, nikdy nepocula. stari rodicia o svojich rodinach moc nehovorili.
takze neviem...volaju duchovia cez telefon? 😖
@tomiholjubavi
@adapisarovicova teraz spätne to vyzerá, ako sprostosť 🙂. Mala som vtedy 18 a boli sme celá partia animátorov na jednej horskej chate plánovať letný tábor pre deti. Mali sme pre seba celé poschodie. Bola tam dlhá chodba, izby pre 4 po oboch stranách. Nebolo nás veľa, tak sme boli na izbách po dvoch. Bolo to v zime, všade sa kúrilo, ale vždy, keď sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti, tak tam bola zima. Moc sme to neriešili, obliekli sme sa teplejšie. I sme spať, okolo polnoci. Ja som spala dole a kamoška hore na poschodovej posteli. Zrazu mi tiež dostala hrozná zime a cítila som nevysvetliteľný strach. Nebol na to žiaden dôvod, len hrozná zima a pocit, že v tej izbe je niečo zlé, úplne fyzicky som cítila prítomnosť zla. povedala som kamoške, že sa hrozne bojím a neviem prečo. Ona zišla dole a ľahla si ku mne. Ráno sme sa zobudili, v izbe bol cez zavreté balkónové dvere naviaty sneh. Pritom kúrenie v chate fungovalo normálne. Druhú noc bolo všetko ok. Nikomu sme to nepovedali, až po dlhom čase som tejto kamoške povedala, že som vtedy mala pocit, akoby tam bol diabol. A ona mi povedala:"Aj ja". Viac sme sa k tomu nevracali. Ale o pár rokov som na inej chate, s inou partiou zažila niečo podobné. To som sa ale tak vyľakala, že som zvrieskla a tak sa to nedalo zatajiť. Boli tam síce iní ľudia,vale bol tam jeden kňaz, ktorý bol aj na tej prvej akcii. Jemu som povedala, čo sa mi stalo, aj o tom prvom prípade a vtedy som sa dozvedela, že on je exorcista a že tam v zime našli v spoločenskej miestnosti nejaké satanské symboly.
Tak teda pridávam aj ja jednu vlastnú skúsenosť, i keď ich mám oveľa viac ale táto je moja úplne najsilnejšia. Ocino mi umrel pred 3 rokmi. Starší synček mal vtedy 1r a bola som v tehotná v 8m s mladším.. Ocko bol v nemocnici už mesiac pred umretim. Teda 4 týždne.. na oddelenie kde bol nepúšťali deti a ja som syna cez týždeň nemala kde nechať takze som za ním bola iba.4x, teda každú sobotu.. posledný krát keď som tam bola, len spal, s nikým v ten deň neprehovoril. Len bežal bezvladne.. ako som sa tak na neho pozerala mala som strašnú chuť si k nemu ľahnúť, pritúliť sa ako keď som bola malé dievčatko.. ale vždy boli okolo neho lekári a sestry, fakt bol na tom už zle aj nás poslali preč, nech oddychuje.. dala som mu pusu na čelo a povedala nech mi zavolá keď mu bude lepšie. Otvoril oči, prvý krát v ten deň a povedal “dobre”.. v tu noc umrel.. tu ťažobu na srdci nedokážem opísať, a hlavne má bolelo že som ho vtedy ozaj neobjala, nevystiskala ho.. trápilo má že som nevyužila na to poslednú šancu. Deň pred pohrebom som sa v noci prebudila z obrovskou radosťou, oči som otvoriť ale nemohla len som si v duchu hovorila Oci, oci.. vedela som že je tam a zrazu som cítila veľmi silne objatie. V tej chvíľu zomna opadla všetka bolesť aj tazoba.. 3 dni predtým som len preplakala ale v tu noc má ukludnil. Na pohrebe som nevypustila ani slzu.. bola som s tým zrazu úplne vyrovnaná.. akoby mi povedal že pre neho je to takto ozaj lepšie..
@adapisarovicova presne toto mi bábinka hovorila keď som bola dieťa. Vyrastala som u nej na dedine a celý deň sme s deckami behali kade tade. No vždy na zvonenie som musela byť doma lebo by po mňa prišla Klekánice ( bábinka bola z Moravy) a odvliekla by ma do jaskyne za farou kde by ma zožrala. Raz som hrdinka frajerila na dvore, že ja sa Klekánice nebojím. Babi povedala, že dobre a zavrela dvere od domu. Niekto išiel akurát po ulici a ja som tak prášila dnu, že som sa vytrieskala na chodbe ako som sa podkla o prah. Odvtedy som bola vždy na zvonenie doma. Pre istotu😄
No dievčatá, keď čítam o tých vašich skúsenostiach podelím sa aj ja. V puderte som začala byť veľmi citlivá na rôzne návštevy z inej dimenzie. Dlho ma prenasledoval kútikom oka zahliadnuteľný mních vo františkánskej sutane s kapucňou. Pod kapucňou bola len tma. Zahliadla som ho napríklad na druhej strane cesty keď som čakala na autobus alebo stával v noci na konci nášho dvora a pozeral mi do okna. Pár krát som mala pocit, že sa ma niekto dotkol alebo do mňa drgol a vedela som, že to bol on. Dokonca sa mi snívalo o zrúcaninách kláštora v ktorom sa títo mnísi modlili. Neskôr som sa dostala na také čistenie od zlých energií a keď pani ponad moje telo prechádzala s takou hrkálkou z Egypta mala som pri srdci pocit akoby sa mi po ňom skĺzol slimák ( neviem to ničomu inému prirovnať) a odvtedy som mala od môjho mnícha nadobro pokoj. Dosť často mávam návštevy a niekto mi chodí po byte. Vtedy sa len pomodlím a pomôže to. Zažila som aj dve veľmi nepríjemné spánkové paranoje. V jednej mi taký starý pán, určite bol zosnulý, sadol na kolená a nadhadzoval sa na nich, že mi ich poláme a druhý raz som bola na divokom západe a kovboj v klobúku s popálenou tvárou mi ukazoval nožničky, že nimi strihá ľudom z tvárí kožu a ide si po moje deti. No to som hneď ráno svätenou vodou oblievala všetky kúty bytu.
A keď nečakane zomrela moja milovaná bábinka. Ona bola za života veľká parádnica( dávala si šiť kostýmy na mieru a tak). V tú noc keď zomrela sa mi s ňou snívalo, že sme sa s košíkom prechádzali po Tescu a na figurínach boli tie jej kostýmy a saká. Ona mi ukázala na jej obľúbený červený kostým, že jej ho mám dať, že ten sivozelený sa jej nepáči na takú príležitosť. Nevedela som čo sa deje. Keď mi mamina povedala, že babi zomrela a ide jej vybrať niečo dôstojné do truhly, že asi ten sivozelený kostým skoro som odpadla. Hneď som jej vravela čo sa mi snívalo a babinke sme dali ten červený, ktorý si pýtala v sne.
A ešte celý život vravela, že by sa radšej dala spáliť a rozsypať na Morave a v Nemecku ( kde sa narodila). Mala však klasický pohreb a mne sa asi po mesiaci snívalo ako za mnou prišla babina v tom červenom kostýme celá fialová. Otvorila si bráničku a hovorí mi, že ona v tom hrobe nebude. Že jej tam je zima a ona bude radšej doma 🤦 Dedo to nikdy nepeiznal, ale našla som mu v posteli plyšáka a aj babininu gotku skryl, tak jo asi mátala. Hádam nám odpustila keď sme ju odprosili lebo potom už bol kľud.
@lynth híííí to je hrozné. Ten mních a úplne dostal. 😨
Mne ešte napadlo keď už s tými mŕtvymi nech im je zem ľahká....starkej zomrela pred dvoma rokmi švagriná (rodinné nezhody spôsobili tichu domácnosť), starká jej aj chcela ísť na pohreb aj nechcela ale moja mama ju prehovorila že nech nejde..celý týždeň som k nej vstávala lebo mala nočné mori kričala zo sna ...no hrôza proste ...tak som jej povedala nech zapáli za ňu sviečku pomodli sa poprosí ju nech za ňou už nechodí...a predstavte si moja starká dostala veľmi silnú porážku v čase keď bola sama čiže sme ju našli neskoro a už jej nebolo pomoci v nemocnici ju prijali s tým že sa čaká už len na smrť ...zomrela na švagrinej meniny...neviem či to má nejaký súvis s tým ale je to dosť divné keďže švagriná bola aj posledná ktoré v našej rodine zomrela...po nej už len moja starká
@gucz to sa ale hrozne čita ☹ čo by dal človek za dieťa a niekto si ho nevaži. V minulosti neboli dobré časy pre slobodné mamičky. Ešte šťastie, že moja praprababka si nerobila z titulu prespánky ťažkú hlavu a prababka so sestrami sa zdarne dožili vysokého veku.
@tomiholjubavi veru hrozné, čítala som to už dávno, utkvelo mi to v pamäti. Spomenula som si na to, keď som čítala komentáre
@tomiholjubavi Veru s tými snami je to tiež zaujímavé. Sa mi veľmi, veľmi dávno snívalo, že som si lietala vo vesmíre a taká krásna bola naša zemeguľa 🙂) Doteraz si ten úžasný výhľad a aj pocit pamätám. Tiež mám zopár skúseností s intuíciou, ako som napríklad išla zazvoniť na zvonček pri dverách a počula som, ako mi niekto povedal, aby som nezvonila a aj ruku mi odtiahol. Nikto tam okrem mňa ale nebol. Aj som sa poobzerala, či som normálna, ale poslúchla som a radšej som len zaklopala. Kľúče som si zabudla. A potom o pár minút, keď som už bola vnútri, tak susedom vybuchol v byte plyn. A keď som bola na základnej škole tuším v nejakej druhej, tretej triede, tak zo školy sme boli v kine na "krásnom sovietskom filme" - to sú slová učiteľky ...film sa volal Jazdec bez hlavy a doteraz mám z neho paniku.
@tomiholjubavi Však vieš, že až Napoleon umožnil dediť nemanželským deťom. Vždy išlo o majetok. Ak sa chcel tovariš stať majstrom, nesmel mať vzťah s nemanželskou. Nevidela si film Rosina sebranec? Samozrejme, vždy podľa spoločenskej vrstvy. U nás vraj kedysi mal pomer mešťanosta s polosirotou po baníkov. Slúžila mladučká uňho. Otehotnela, on bol potom mimo, tak s matkou zlikvidovali dieťa. Ju popravili, on len zaplatil pokutu.
@evakabo Jazdec bez hlavy? Toto? : https://www.martinus.sk/?uItem=238139&gclid=Cjw...
Toto Sovieti sfilmovali?
@aniele podľa všetkého áno 🙂
https://www.csfd.cz/film/97441-bezhlavy-jezdec/...
@gucz No, o tom som už písala
@tomiholjubavi Len si uvedom, že všade pranierujú matku, ako keby počala z Ducha svätého. Pritom ju k tomu vlastne dohnali vonkajšie okolností a mužský svet. Použiť a odsúdiť!
@tomiholjubavi no bolo to riadne nepríjemné. Som si pripadala ako psycho, ale keď u mňa spala kamoška a zrazu mi hovorí, že sa jej niekto chytil stehna. No, hneď som vedela ktorá bije 🤦
@evakabo Ale veď to bol len taký romantický western 🙂. Čítala som to, keď som mala asi 13. Všetky tie Stopy, Maya, Verna, Greya, Burroughsa, Kiplinga... Pamätám si, že v tejto knihe som prvýkrát videla výraz kreol. Louisa bola "pekná kreolka". Veľmi sa mi to meno páčilo, kým som si neuvedomila, že veď je to obyčajná Lujza 🙂.
@alllexis13 Ešte mi napadlo,že tá tetka(pán Boh ju tam osláv)keď sa chyslala od nás večer domov,hovorila,že už ide spať do "žabínia"preto som si ju začala spájať so žabami a namýšľať si...
Keď prišla reč na tie deti... Ktorý si z Ferkovcov spísal súdne príbehy z breznianskej mestskej knihy (bohužiaľ, neviem, ako sa to potom volalo). Vtedy bolo u nás veľa Talianov, kamenárov. Šarmantní, počerní... Jednu slúžku súdili za zabitie novorodenca. Zaujímavý bol dôvod. Kamarátky jej totiž povedali, že keď je otec Talian, aj dieťa bude rozumieť len po taliansky. A ako by to bolo, keby si s chúďatkom nerozumela?
@aniele och, to je smutné 😢 aké krásne dieťatko s talianskym šmrncom by z neho vyrástlo.
ale zaujímave, že s bábatkom by si nerozumela, ale talianovi dať vedela aj bez znalosti jazyka 😅
Keď už som nemohla chodiť na prázdniny k starkej (umreli), tak som párkrát bola u tety v susednej "dedine" (má to meno, ale je tam len 7 domov). Typický dedinský dom do L, kde sa žilo v letnej kuchyni, plnej múch a hoci vpredu boli tri izby, len na noc tam šli do jednej, spálne. Prechodná obývačka bola len pre mňa príležitosťou hosťovskou. Hoci som vyrástla na samote v lese, tam som zažila väčšie strachy. Spávala som na gauči, nohy pri vstupných dverách. Samozrejme, že tam nebola nočná lampa. Len centrálny luster s vypínačom pri dverách. Keď som chcela zhasnúť, musela som sa v posteli postaviť a ľahnúť si do tmy. Ja, vášnivá čitateľka, ktorá tam na čítanie skoro nič nenašla. Najčitateľnejšie boli Hitchcockove Moje najmilšie strašidlá. Tak si potom líhajte do tej tmy! Je tomu už vyše 40 rokov, ale ten strach mám dosiaľ v kostiach. Pritom sa vôbec nebojím v tme, ani v cudzích domoch, ani na cintoríne. Len táto spomienka...
u nas zas pochovali nevestu umrela pri oltari bola vysoko tehotna uz pred porodom a potom to dieta strasilo na cintorine malo dlhe cierne vlasy a ze skakalo ako žaba alebo bola jedna zena verona sa volala zblaznila sa ked jej zomrel muz a každy tyzden v nedelu mu do hrobu zakopala pecene kura, mal ho rad
Juj,po dlhsom case som na MK a dohanam Miska tvoje prispevky,esteze je den, inak by som nezaspala. Podelim sa tiez. Mojej mame diagnostikovali v 37 rokoch rakovinu krcka maternice. Este jej nezacala ani liecba, tak sme nevedeli, co ju caka a v akom je to stadiu. Jej mama, moja babka bola velmi.nestastna,ze preco to ma taka mlada zena, ze radsej nech to postihne ju. Dalsi tyzden po tomto vyhlaseni jej diagnostikovali rakovinu pluc, do dvoch tyzdnov nam zomrela, bol to rychlorastuci nador. Mame nakoniec vyoperovali zenske organy, dostavala oziare a tento rok oslavi 60tku.Verim tomu, ze ju babka takto zachranila. Inak bola mi najblizsou osobou a verim, ze ma stale ochranuje.
Druhu prihodu, alebo zhodu nahod som zazila na vyske, babka z otcovej strany bola doma z nemocnice uz len na dozitie, vedeli sme, ze uz je jej cas. Som bola akurat na koncerte Zuzky Smatanovej a pocas pesnicky Tam, kde sa neumiera mi dosla sprava, ze babka zomrela.
O tej zabe mi aj moja babka vravela. Pocarovala kravam, aby nedavali mlieko. Niekto poradil tej zene, co mala kravy, ze nech vyberie prah v maštali a tam bude zaba a ma jej seknut nohy. Urobula tak. Na druhy den isla k susede a ona lezala v posteli, zakrvavena a bez noh 🤷♀️
A tiez vravela, ze v dedine mali jednu jamu, z ktorej sa stale ozyval plac novorodenca. Ze to jedna mlada prespanka tam hodila mrtve dieta a ono si tym placom pýtalo krst. Ked isla okolo jedna zens, hofila tsm kus bielej latky a odvtedy ten plac nikdy nikto nepocul.
Milujem tie pribehy. Msm ich kooopec. Moja 90rocna babuska mi este aj tersz rozprava🥰 ❤️