Nároky, darčeky a mamuty

K článku ma inšpirovali niektoré reakcie našich ľúbezných čitateliek k (zatiaľ) najpopulárnejšiemu článku. Nakoľko sme sa rozhodli nereagovať na komentáre užívateliek a zachovať všeobecný mier v tejto komunite (poslanie typu - niečo ako účastníčky Miss na krste nového prototypu háčikového zapínania kožušín), rozpoviem vám, ako vidím túto tematiku svojou optikou v tomto texte. 

Nároky na mužov - kedysi prirodzené prírodou zakorenené štandardy. Dnes zahanbenia a popľuvania hodné prežitky. Pfuj, pfuj, zlé ženy, sťa pekelnice - ženy, hriešnice s požiadavkami. 

Od pradávnych čias bolo priam od pudov prípustné, aby muž ženu dobýval. Keď chcel rande, doniesol jej niečie zuby. Keď chcel potomka, doniesol jej zdochlinu. Od dávnych vekov bolo základným medziľudským mantinelom prirodzené, aby muž ženu získaval. Dnes. Dnes je pudom prípustné, aby sa muži prosili, aby prišli domov a ostali pri rodinách, pokiaľ im zodraté a zanedbané ženy obskakujú zadky plné chlamýdii (ak by mohli byť v zadku, podľa mňa by ich tam naistotu niektorí mali)  a platia ich dlhy. Popri starostlivosti o potomkov a popri starostlivosti o domácnosť, a popri svojej kariére.  

Obe vyššie uvedené prirovnania sú samozrejme preexponované. Tak, ako boli prehnané niektoré protipólne reakcie voči článku, ktorý mal ženám ukázať všeličo (podporu, nádej, primitívny humor, alebo aby si dávali skrátka pozor, či ich niekto nešpehuje po ceste z obedu späť do práce). Ale určite nemal ukázať to, že mať nároky na slušného, spoľahlivého, reprezentatívneho, autoritatívneho a poctivého muža je vlastne niečo, za čo by sa mali hanbiť, a niečo, čo je vlastne považované za zlatokopectvo. 

Moje vnímanie role muža a ženy je tak povediac stará škola - preto sa tejto predstave podriadzujú aj moje nároky na partnera a preto ma priťahuje muž, ktorý je sebavedomý, vzdelaný, má rozhľad, ktorý má rešpekt, je loajálny, dokáže rodinu zabezpečiť, vážiť si a milovať svoju ženu, a spoločným deťom dať aj modré z neba, nakoľko sú jeho vlastným pokračovaním a darom. 

Tak ako ja beriem ako svoju úlohu to, že je postarané o deti a domácnosť prirodzene v mojej časovej réžii a nevyžadujem od partnera, aby varil, piekol, upratoval, vozil deti na krúžky etc. - spravím to ja automaticky a rada, tak beriem ako jeho úlohu to, že sa má postarať o zvyšok. 

Nie som odkázaná na to, aby mi niekto platil účty - o to som sa vedela roky postarať sama. Ale som odkázaná na to, aby môj partner bol silne dominantnejším a rešpekt vzbudzujúcim jedincom, ktorého slovo vždy platí, ktorého sľuby majú váhy a ktorého skutky sú odrazom najčistejších  úmyslov. 

Preto, milé dámy - 

1. preto nepôjdem na rande s niekým, kto nevie pokryť ani len náklady na svoje bývanie, a chce si k mame nasťahovať mňa, syna a naše ďalšie neviem koľko kusové jedince. Popri tom obháňa 15r pubule na instagrame.

2. preto nepôjdem na rande s niekým, kto jazdí na drahom aute, ale býva každých pár mesiacov u inej frajerky s deťmi - ktorej bývanie zaplatil rozvod s bývalým manželom. Má nulovú sebareflexiu a ešte aj patrónku svojej strechy nad hlavou podvádza. Ak náhodou medzičasom známosť nemá, je v 40tich rokoch nasáčkovaný u mamy na gauči.  

3. preto nepôjdem na rande s niekým, kto sľubuje hory-doly, vypisuje a otravuje, no keď príde k lámaniu chleba, tak nie je spoľah pre skutok. A napokon vysvitne, že jedno dievča odvedľa si myslí, že je s ním vo vzťahu. 

4. preto nepôjdem na rande s niekým, kto nie je natoľko silný charakter, aby si našiel a udržal ženu, ktorá je pre neho 10/10. Ale radšej naháňa hpv po bratislavských baroch a lúkach. 

5. preto nepôjdem na rande so starým, síce bohatým, ale zatrpknutým bláznom, ktorý obmedzuje a nerešpektuje osobnú slobodu partnerky. Koho motá ten, som sa už dopátrať nestihla. 

Odkazom článku bolo pobaviť, a možno dodať podporu tým, ktoré sú roky samé, pretože majú svoje ideály. Nezľavujte. Každý má na svete tú druhú polovičku, s ktorou sa bude perfektne dopĺňať. Ja som tiež už takmer neverila, ale našla som ho a všetko to hľadanie a čakanie stálo za to. Dnes som rada, že som z nárokov nepoľavila, i keď som sa sem-tam cítila nepochopená ako Hus počas svojho  husitského hnutia. Alebo s ideálmi v prehnitom svete sťa ligotavý jednorožec ťahajúci poľský kiosk v rumunskom bahne. 

S pozdravom,

TáVydatá