Slovo karma originálne pochádza zo sanskrtu a znamená čin alebo akciu. Preto je karma vlastne všetko čo konáme. Ľudia radi používaju toto slovo, ale málokto z nich skutočne rozumie čo je vlastne karma. Toto slovo si môžeme pre lepšie porozumenie zameniť aj za slovné spojenie: čin s odozvou.
Veľa ľudí má totiž tendenciu hovoriť, že karma neexistuje, pretože by nedopustila to či ono. Kto ale sme a čo všetko skutočne vnímame aby sme vedeli posúdiť prečo sa to vlastne deje ? Naše limitované mozgy si väčšinou nepamätujú ani čo sme robili pred pár dňami o tomto čase. Pochopiť preto zložitú sieť karmy a jej následkov ktoré siahajú až do minulých životov je preto pre smrteľníka v tomto svete nemožné.
Pre dnešnú spoločnosť je tak tažké pochopiť už len to, že vedomie nie je produktom hmoty. Preto nie je nič prekvapujúce na tom, že karmu nepochopí vôbec. Vyžaduje si to totiž určité skúsenosti s duchovným životom.
Karma je v podstate všetko čo sa deje a bude diať, pretože karma je samotný čin, a každý čin má určitú odozvu. Nie je to nič nadprirodzené ani vzdialené tomuto svetu. Sú to každodenné záležitosti v ich prirodzenom slede a vývine ktorý nikdy neodbočuje od zákonov tohto sveta.
To že nevidíme ako sa veci hýbu v ich prirodzenom slede neznamená, že tu neexistuje určitá kauzalita. Väčšinov si mnohé veci všimneme alebo zaregistrujeme až keď je neskoro, pretože im často nevenujeme príliš veľkú pozornosť. Pochopenie karmy si preto vyžaduje určitú vnímavosť a pokoru pred týmto svetom. Poznanie, že všetko má svoje zákony ktoré neobídeme.
Svet možno na prvý pohľad pôsobí ako náhodilý. Pri bližšiom skúmaní si v ňom ale môžeme všimnúť veľa pozoruhodných vecí a zákonov ktoré dokonale vystihujú princíp karmy. Preto duchovne zameraní ľudia nevnímajú karmu ako niečo čudné, je to pre nich bezprostredný fakt ktorý pozorujú denne. To že mnohí ľudia nechápu zmysel prirodzenej kauzality karmy ich netrápi. Každý totiž vníma veci podľa úrovne svojho vedomia, nič sa nedá predbehnúť. Nemá cenu hluchému vysvetlovať o kráse hudby, keď zvuk nikdy nepočul a ani v neho neverí. Preto je väčšina kauzality tohto sveta nášmu vedomiu skrytá dovtedy, až kým sami na sebe neokúsime jej jedinečnosť. Nemá cenu sa nasilu snažiť pochopiť ako to všetko vlastne funguje a ani to nie je pointou duchovného života.
Samotné vnútorné princípy karmy sú tak zložité a jemné, že nám poväčšinou vždy uniknú. Nie sú tak okaté ako to býva vyjadrené vo filmoch a rozprávkach. Skutočná kauzalita je totiž ostrá ako britva a jej pohľadu neujde nič. Najvýstižnejší termín k tomuto bodu je “deus ex machina” alebo takzvaný "Boh zo stroja".
Tento termín práve vyjadruje to, že karmu nemusíme hladať v nadprirodzených veciach. Samotné zákony tohto sveta totiž vypovedajú o tom, ktoré činnosti sú žiadúce a ktoré naopak deštruktívne.
Keď sa vyrúbe v doline les, tak zaplaví dedinu.
Keď človek správne posiluje, tak mu narastú svaly.
Keď sa človek dotazuje správnych osôb, veľa sa dozvie.
Keď sa k iným správa nepatrične, tvorí si adekvátnu reputáciu.
Keď sa príliš venuje jednej činnosti, robí to na úkor inej.
Tieto veci nepotrebujú vysvetlenie. Je to praktické vysvetlenie akcie a reakcie. Karmy v princípe.
Karma podporuje to, akým spôsobom tento svet funguje. Akýkoľvek pôžitok v tomto svete nie je zadarmo. Preto môžeme jasne vidieť že tu je určitý inteligentný systém ktorý nikto nemôže obísť. Žiadne abnormality sa vo svete nevyskytujú. To, že nevidíme reakcie určitých príčin ale u ľudí občas spôsobuje zmätok kvôli ktorému prestávaju veriť v jej spravodlivosť.
Další bod je napríklad objektívnosť. To že sa svet riadi podľa určitých princípov znamená aj to, že v samotných vlastnostiach hmoty sú popísane aj určité metafyzické zákony. Napríklad z toho môžeme odvodiť to, že zelenina v záhrade je závisla od našej snahy a pozornosti ktorú jej venujeme. To znamená že svet priamo podporuje určité vlohy a odmeňuje ich skrze svoje zákony. Napríklad ak je niekto dajme tomu aj usilovný, ale podlieha hnevu, tak nemá čas na určité veci pretože ho rozrušila jeho neovládnutá myseľ. Preto aj samotný svet objektívne vypovéda v prospech rozvíjania morálky a duchovných hodnôt. V duchovnom živote sa totiž naučíme plne ovládať myseľ a začneme chápať svet v jeho konkrétnom zmysle.
Tento svet teda nie je ľahostajný k našim postojom a činnostiam. Ak sa staneme bezbožnými, tak sa to priamo prejaví na všetkých úrovniach našej existencie. Už aj v tak jednoduchej veci ako je svedomie. Vedomie zbožnej osoby je naplnené blaženosťou a odpovedajúcimi hodnotnými emóciami aj keby žila v chudobe, kým vedomie bezbožnej osoby bude naplnené strachom a úzkosťou aj keby bola obklopena bohatstvom celého sveta. Na tomto jednoduchom príklade si môžeme uvedomiť že karma funguje dokonale. Každý čelí totiž len tomu, čo sám v minulosti zasial.
