MATERE

Pôrodom zmordované, bolesť až na samú kosť.
Prsia dokatované, mlieka nemajú dosť.
Dlhé dni bez spánku.
Kavej rovno do džbánku.
Telesná schránka ide na núdzový režim.
Kde sa hrabe kadet, ktorý vojenčinu prežil.

Z každej strany strašia "dokonalé" matere.
Vraj, načo sa sťažuješ?
Vraj, máš veľké maniére!
Štyri deti oni, bez problémov odchovali.
Vraj sa nikdy na nič neposťažovali.
Vraj, si si to plané dieťa, príliš rozmaznala.
Na rukách by si ho nosiť, čo najmenej mala.

Vraj, aj dnešné matere, rozmaznané sú.
Vraj, nič nevydržia a nič neznesú.
Dojčenie na požiadanie?
Čo to je za špás?
Nekonečné uspávanie?
Nechaj vyrevať!
Všetky tieto "VRAJ", radšej prepočuješ.
Šatku na to ubolené telo uväzuješ.

Skúšaš biely šum, no moc to nepomáha.
Kočík, to je ďalšia, nečakaná zrada.
Skúšaš nové prístupy.
Čudujú sa zástupy.
Pohoršené pohľady.
Nevyžiadané rady.
Piate božie prikázanie si každý deň pripomínaš.
Bože, daj mi trpezlivosť, sila by zabila.

Toto tvoje snaženie, málokto pochopí.
Rátaj s tým, že najskôr ťa, v sekunde potopí.
Preto vychovávaj svoje dieťa, tak ako ty chceš.
Každého šálkou kávy nikdy nebudeš.
Každá matka, v každej dobe, znáša iné starosti.
Nezáviď, neporovnávaj, neponižuj v bolesti.

Všetky matky na svete, chcú len uznanie.
Zato, čo si vytrpeli, čo prežili na dne.
Uznanie za dobu, v ktorej práve žili.
Uznanie a rešpekt, za všetky rany, ktoré utŕžili.
Uznanie za strachy, neistotu, žiale...
Uznanie za výčitky, čo počúvali neustále.

Žiadna doba nie je ľahká a ty si dosť dobrá matka.
Každá sa posťažovala.
Aj tá, čo štyri deti bez mobilu odchovala.
Všetky sme na jednej lodi.
Tak to tu na svete chodí.
Choď si pekne cestou vlastnou.
Svieť si na nej svojou láskou ♥️

Trimte sa matere!
Ma chytila básnická slina 😆
❤️😁🥰