Už som aj zabudla aký je to pocit ísť do novej práce. Po 3 rokoch mením za lepšie, ale co sa týka kolektivu ten je len ženský ale už len z počutia samé ohovaracky, konflikty a ja mam extrémny stres zo zmeny. Ako proti tomu bojovať?
Nijako. Ženský kolektív je najhorší.
Aj ja som menila prácu. Sme zmiešaný kolektív. Chlapci sú celkom v pohode, baby horšie. Jedna je tak negatívne naladená, že už ani nechcem veľmi nič hovoriť, keďže všetko otočí na to aké je to cele zle….
Hlavne sa nesnaz si hned robit kamosky a zaradovat sa do zenskych skupiniek. Bud neutralna a rob si svoju pracu.
Keby som nebola spokojná so svojou prácou a výplatou tak zmením zamestnanie. Robila som v čisto mužskom a prešla do 95% ženského. Ak ešte raz budem meniť tak mužský alebo miešaný. Chlapi neriešia, neohovaraju, neintriguju q ku mne ako k jednej žene sa správali veľmi pekne a úctivo
Nesla by som do kolektivu o kt.by som vedela to,co ty. Darmo,neda sa to nevsimat,si tam 8 hodin. My sme mali v praci jedneho debila a rozostval cely kolektiv.
Tu sa pripne.. neviem prečo sú ženy také zle...
Ja mám v práci kolegyne, ktoré sú až toxické. S tými sa len pozdravim, rozoberám len najnutnejšie pracovné veci. Isto o mne aj niečo hovoria poza môj chrbát, ale už to neriešim. "Čo uši nepočujú, to srdce nebolí". Je to "len" práca a tak sa to snažím brať. Páči sa mi výrok :" V práci za vás nájdu náhradu hneď, doma vás nenahradí nikto.". Takže odrobím si svoje, ako najlepšie viem a hajde domov. Inak mám svoju prácu rada a napĺňa ma. Tento vnútorný pocit je pre mňa najdôležitejší. Kašľať na kokegyne. Drž sa v novej práci.
Ja som tiež teraz menila pracu a z kaluže do blata.....otrasné. Mám také isté pocity, ako ty.... Ale už si začínam myslieť, že vo mne je chyba.....
prečo bojovať? rob si svoju robotu a uvedom si,že v práci máš kolegyne,nie kamošky