Dnes som dostala zprávu od Veroniky Homolovej Tóthovej, že príde v júni do Čiech. Do tej doby si mám rozmyslieť, či budem chcieť s ňou písať pokračovanie knihy "Mengeleho dievča". Ak áno, tak v júni začneme 🙂
Presne toto mi napadlo po dočítaní knihy. Že by som sa rada dočítala ako a kde ste žili..
Aaano, za mňa a určite za XY ďalších čitateliek aaano. Knihu som zhltla za jeden večer. Nedokázala som prestať. Keď som dočítala, veľmi som plakala... Kniha skončila, pocity zostali. Na pokračovanie sa teším. Toto by mali dat na základné školy ako povinnú literatúru. Pozdravujem ;)
👏👏👏👏
Pred necelým mesiacom som mala tú česť osobne sa stretnúť s pani spisovateľkou na besede, a trochu nám načrtla aj niečo z osudov Vašej rodiny po vojne, ani vtedy ľudská zloba nemala hraníc, určite to treba dať na papier, aj keď už veľa vecí sa tým nenapraví, ale aspoň budú mementom. Prajem veľa síl.
Urcite sa do toho pustite. Drzim palce! 😉💕
Moje milé, ďakujem za úžasné povzbudzujúce komentáre 🌹
Keby som do toho šla, tak jeden z dôvodov by bol aj ten, že už sama zabúdam niektoré momenty z histórie našej rodiny. Takto by boly aspoň knižne podchytené skôr než všetko pozabúdam 🙂 Však hlavnú nápovedu už nemám (mamičku a otecka), všetko si budem musieť znovu poskladať zo spomienok 🙂
Veru, veľmi by ma vas život zaujímal 😉 pokračovanie by som si určite zakupim
@vierazik jej, moc sa teším na pokračovanie 🙂 zmapovať práve povojnové osudy prezivsich, teda ľudí, čo prežili hrôzy holokaustu, je podľa mňa rovnako dôležité ako spísať svedectvá z koncentračných táborov. Možno ešte o to viac, že práve po vojnová situácia tých, ktorí sa vracali domov, je veľmi malo spracovana, a verejnosť o nej aj veľmi málo vie. Venovala som sa tejto problematike v rámci rigoróznej práce, preto sa už teším na pokračovanie príbehu Vašej rodiny
Bola by som rada, keby ste sa na to dali ☹
@vierazik konečné rozhodnutie je na Vás, ale za seba a moje tety-klientky u nás v domove seniorov hovorím ÁNO ... aj dnes sme spomínali Vašu maminku ... začali sme čítať knihu Odsúdení prežiť a moje tety hneď komentovali "no to presne ako tá Violka" ... alebo "Aj Violka to v knihe spomínala" ... "Aj Violka jedli iba vyvarenú vodu zo zemiakov" .... proste tú knihu si napriek jej bolestivosti obľúbili ... tiež som im spomínala ocenenie, ktoré Veronika dostala, aj to že Vás oslovila k pokračovaniu ... a moje tety ? "Tak to nám potom všetko prečítaš Aďuška 🙂 " .... hmmm, keď ich vek je tak vysoký, tak neviem či to stihnem ☹

A o com by bolo pokracovanie?