Vikinke včera priniesol tato kinder čokoládky, je naučená jednu za deň ( som zla mama
) teraz sa jej pýtam, či by sa nepodelila, mam nejak chuť..
,,jasne, ale len jednu, aby nás blusko nebolelo, doble mami?,, Viac mi ani nedá, tak mi treba, keď som ju naučila nejesť všetko naraz 🤭
To čo mi život neukázal,
to mi teraz Boh vo Vikinke tisicnasobne prejavuje...Nemôžem byť šťastnejšia ako som pri svojom dieťati,ak nám Boh vložil do rúk tento vzácny život,ktorým je Viktorka je našou povinnosťou ju milovať a chrániť, nech nám da Boh i naďalej silu a nádej, aby naše ruky a slová boli prejavom lásky a nie bolesti ... verte mi ,že by som nikdy si nebola pomyslela, či budem schopná ju milovať, prve dni som povedala prave Bohu, nech mi pomôže,pretože ja niesom natoľko silna,aby som milovala dieťa, ktoré ma byť postihnuté, vtedy som to tak vnimala...Dnes to slovo nepoužívam a ani nikomu nedovolím ho vysloviť, pretože Viktorka nieje postihnutá, to nie ,je len ,,ina,, a ma svoj svet...svet v ktorom ona vidi len lasku a dôveru....to načo mnohí v dnešnom svete zabúdame a čo nám je veľakrát už vzdialené..
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=219...
Viki berie užívanie liekov ako jej povinnosť a každý deň mi pripomenie čo ma dostať...A super spolupracuje každé ráno dostáva na stitnu žľazu,musí čakať minimálne pol hodiny kým môže raňajkovať, ale už si zvykla...zo začiatku bola hladná...Keď sme u babky,babka nato zabúda,ale viki pripomenie,,babka este musim počkať, vieš, papala som liek ,musí sa lozpustit,,
Ono deti sú tak rozumne ,viac ako by sme si možno mysleli...Pri spreji do nosa sa naučila dýchať nosom,s tým mala dlho problém...
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=218...
Začala som chodiť len na 4hod na brigádu a muž ostal doma ,kedze on ma týždňové turnusy..prišiel ma čakať, vyzdvihli sme viki a doma ma čakal obed,uložil prádlo,vyniesol smeti-to nikdy nerobil,lebo zabudla, spravil mi kávu ,vzal viki a učí ju kresliť a ja vraj si mám oddýchnuť no tak na toto by som si veľmi rýchlo zvykla,ešteže chodi na týždňovky aby som nezaspala na vavrínoch
Ale je to fajn ,keď aj chlapi vedia pomôcť a vážia si prácu ženy i ked ten môj sa jednoznačne narobí dva krát toľko,preto to od neho nežiadam a domácnosť je v mojej réžii,len podla neho je starosť o viki náročná a je na mna hrdí, čo som ju naučila..On sa s nou hrá 10 minút a vždy zaspí,vraj ho nejak uspava a psychicky ho to vyčerpáva a tak je rad že sa jej venujem...A ja sa môžem jej venovať prave preto,lebo mi to on umožňuje ...Aká som ja vďačná za muža, ktorý domov prináša pokoj a pohodu,ktorá sa nalepi na mna a v konečnom dôsledku sa prejavuje na vikinke ....
Moja viktorka ma uz par dni nevola mama,teda malinko...pre nu som teraz len ,,moje zlatko,,
Ked ju zavolam Viktorka? odpoved ,,plosim zlatko,,
Viki mozes mi pomoct ? ,,ale samozlejme moje zlatko,,
Ked som ticho ,pride ,,čo sa deje zlatko,lozmyslas,alebo si smutna ,,
Pre moje uší najkrajší zvuk https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=216...
Byť rodičom je veľká zodpovednosť, a nie vzdy lahka cesta , no čo dieťa vidí to sa naučí a tak prvé roky su v našich rukách....
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=216...
skúšame hru, vysvetľujem jej ako nato, hádzať a počítať políčka, to chápe... ostatne jej radím... ukázala som jej že ak hodí 1 môže ma vyhodiť... ale aj nemusí, kedze mala postavené ešte panáčiky... a viki si zamyslela ye ma vyhodí.. Vzala kocku vraj
,, maminka ja ťa vyhodím, hodím jednotku, doble,, ?
a ona ju nechodila, ale nasla na kocke a položila na zem s tým, že hodila? chcela ma oklamať
Dnes ma vikinka opäť potešila dvoma novými slovami... vystúpili sme z autobusu a pýtala sa ma...,, maminka máš vodiky pleukaz,,? zároveň ako kráčala bol pred ňou pan, šiel stredom chodníka a viki pekne povedala...,, ja uja OBIDEM,,
medzitým som jej vysvetlila, že to nieje vodicky preukaz ale jej zdravotný a kartička na autobus..
,, a mohem mat vodiký pleukaz,, ? no nato aby si ho mohla mať, musíš sa učiť a potom ťa bude taky ujo skúšať, musíš sa naučiť šoférovať a najdôležitejšie, musíš byť dospelá...
,, aha, no už lozumien,, a dodala ,, ak to nieje NALOCNE, tak mohem,,
Juj to sú také neopísateľné maličke radosti, ktoré ja prežívam okolo viktorky často, pre mnohých banalita a možno to pôsobí až pateticky, no ja sa úprimne teším, už neviem odhadnúť akú má slovnú zásobu, ale nové slovo mi hneď zarezonuje v ušiach a v srdci o to viac ak ho správne použije...
Vikinka moja krásna šikovná... povedala mi :
,, maminka ty si ulob kávičku a ja vylozim nákup,, tak som ju nechala sa potrápit,všetko dala na svoje miesto a opakovala si názvy potravin...na začiatok mi pomohla očistiť jednu mrkvu viac by už bola nuda,ale zato ju očistila dôkladne...moje zlatíčko milované
"maminka, poviem babke, aby mi nedavala sladkosti, lebo mam koletselou"
Čože? 🤭 máš?
"no koleselou, kolentelou, kcholentelov, čo nelozumies?"
Po štvrtom raze som pochopila 🤭
Asi pred týždňom som babku prosila nech toľko sladkosti do viki netlačí, pretože má zvýšenú hladinu cukru a zvýšený cholesterol... takto si to viki zapamätala nejak sa jej zapáčili náročnejšie slová 🤭
tento týždeň ma vikinka za sebou ďalší odber krvi ️tak ako to doteraz statočne zvládala, sice zvláda aj naďalej, ale mam pocit, že začína mať z toho vnútorný stres.. Bola by som radšej kebyže si po plače a dá to von...Kebyze sa jej dá odobrať na prvý krát, ale zakaždým je to pichnutie na slepo, žilky ani za svet sa neukážu
pekne sedí na mne, spolupracuje, ale ako jej pichne začne sa triasť v nohách
V piatok ju čaká odber v Bratislave, čo je náročnejšie, keďže jej odoberajú viac ako bežné a ak sa nepodarí budú ju musieť potrápiť na viac
ale musí....doma je už potom klasika, dobre a vikinka si zakaždým takto vytvorí svoju pohodičku a oddychuje
Pri tomto dieťati, poznám aj čo je relax a oddych ️
Toto dieťa mi je odmenou za život, ktorý som mala ako dieťa ja
kľudne bude sedieť pri mne a obe si čítame to svoje,v tichosti ako dospeláci
ani nemusím písať ako veľmi ju ľúbime
️
všetko sa stalo tak ako sa stať malo a je to tak ako ma byť
️
Keď mi viki skromne povie, že jej môj obed nechutil
"maminka, ďakujem neplosim si"
A prečo zlatík, aspon dve lyžičky...
"nie, neplosim, ja viem, že si mi dala z lásky, ale neplosim si, nechuti mi toto,,
A bežííí, aspoň sa snaží
zlepšuje sa rovnováha... verím že dokonca prázdnin bude stáť na jednej nohe a ktovie, možno aj poskoči... každý večer,, masírujeme" klbiky, našou úlohou je spôsobovať tlak a vysielať signály do mozgu, sama som zvedavá čo sa udeje ak vôbec