Keď strach otvára oči
Cítim potrebu napísať tento článok. Ešte pred nejakou dobou som riešila hlúposti, z každej zlej známky, z detskej vylomeniny, neporiadku som sa išlo doslova po.rať. Ani neviem ako ale prestávala som byť matkou a začínala som byť generálom. Rozkazy, príkazy, zákazy sa stávalo mojím mottom. Pomaly som sa už nevedela ani smiať, všetko ovplyvňované stresom, ak nebolo po mojom. Musela prísť chvíľa, ktorá urobila znovu so mňa mamu. Syn dostal bolesti brucha, utekali sme s ním na pohotovosť, však slepák. Nechápala som, prečo neoperujú. Prečo stále sono, krv. Sedela som pri posteli môjho syna, ktorému pomaly kvapkala infúzia a on sa skrúcal v bolestiach a ja som mu nevedela pomôcť. Bolesti som nevedela rozkázať. Keď mi dr. povedala, že má v bruchu uzliny, zlé krvné výsledky a preložia ho na iné oddelenie, myslela som, že sa zbláznim. Vtedy som začala rozmýšlať, že načo mi je dokonalý poriadok, dobré známky za každú cenu, keď sa už ani neviem poriadne porozprávať so svojími deťmi. Kedy som sa s nimi naposledy hrala? Kedy som sa s nimi smiala. Všetko bolo dôležitejšie, veď bolo treba variť, prať, žehliť, upratať a pre ne bolo len neskôr. "Teraz nemám čas." Našťastie nič sa synovi nepotvrdilo, uzliny treba, len sledovať, pravidelné sono. Ja som dostala, takú pomyslenú facku, ktorú som už potrebovala. Nič nie je také dôležité aby nepočkalo, neporiadok vám nikto neukradne. Štvorka s angličtiny?:veď nemôžu byť všetci jednotkári. A ja? Ja som znovu mamou.
Pravdivo napisane,nic nie je dolezitejsie ako zdravie,zdravie svojich deti....vzdy ked uspavam maleho,alebo pri mne spi a ja sa na neho pozeram,si vravim a zelam,aby nikdy nebol vazne chory.vsetko ostatne su malichernosti....a niekedy ozaj staci,takyto moment,ako pises a zrazu sa ti vyjasni a pochopis....prajem vam,nech ste uz len zdravi
Do polovičky článku som myslela,že píšeš o mne 😨😨😨 Fakt.Som rada,že som si ho prečítala a asi si ho prečítam každé ráno.Aj dnes ma môj pubertálny synátor ráno tak vytočil,že až banujem,že si ho nenapísala skôr.Vždy keď ma vytočí behnem rovným skokom na koňa a budem čítať Tvoj článok.Velmi pravdivý a veľmi poučný 👍👍👍 Ďakujem..... ❤
Ja som 02.12. oslavila svoje druhe narodenie sa .... pred 11 rokmi, ked mal syncek 3,5 mesiaca som mala tazku autohavariu (vinou polskeho kamionistu cestou na VS prednasku), po ktorej som 8 mesiacov zostala leziaca/sediaca a ucila sa znovu chodit ... kazdy rok tak 2.12. dostavam od mojich dvoch chlapcov vianocnu ruzu ako darcek a tento rok mi pri takom "obycajnom" mojkani sa so syncekom tento hovori "maminka ved to by bolo hrozne, keby si to vtedy neprezila a ja by som Ta vobec nepoznal" ... prave v taketo okamziky si clovek zas a znovu uvedomuje o com zivot naozaj je ... Drzim Tvojmu syncekovi silno palce, nech je v poriadku a zdravy ❤
Ahoj toto iste som pred 3r.zazila so svojim 11.r synčekom.neskutocne bolesti brucha, nemocnica, sono, odbery velmi schudol.taktiez masivny zhluk uzlin v brusku nastup na hematologiu...nastastie sa uzliny upokojili nebujneli...po nejakom case prisli vysledky ze syn prekonal inf.mononukleozu.co bol vlastne spuštacom tvirby uzlin a bolesti, kedže tie tlačili na všetky organy synčekovi prajem skore uzdravenie a Tebe vela pokoja a lasky.❤
Deti si z detstva nebudu pamätať, ze mali poriadok v izbe, ze bol umyty riad a vytrety prach... Deti si chcú pamätať zážitky... že si s nimi zahras karty, poblaznis sa v posteli, upeciete spolu koláč.. toto mi prizvukuje moja susedka ked nestiham a stazujem sa.. obcas sa treba fakt zastavit a potešiť sa s tými deťmi... vyrastu a uz ta nebudu potrebovať.. tiez si to občas musím pripomínať.. 😉
@kvietocek55 Veru, ani ja si nepamatam ani poriadok, ani kazdodennu cerstvu stravu. Ale pamatam si hadky, krik..
@kvietocek55 My sme tu stravu aj poriadok mali doma, akurat vo mne rezonuje nieco uplne ine...
Začni písať komentár...
Svata pravda, aj ja som si to nedavno uvedomila, ked som sama cakala na vysledky z magnetickej rezonancie. Tiez nastastie boli dobre.
Tak drzim prsty, nech sa uz nemusite nikdy takto bat.