Vedeli ste, že kyselina mravčia je natoľko agresívna, že pomocou nej vedia mravce zlikvidovať zvyšky uhynutej zveri? Že mravce žili na Zemi už v období dinosaurov? Že na jar sa mravce na povrchu mraveniska nahrievajú slnečnými lúčmi, aby potom svojimi telami vykurovali mravenisko zvnútra? Že mravčie kráľovné sa môžu dožiť aj dvadsať rokov?

Všetky tieto zaujímavosti zo života mravcov sa už aj najmenší nadšenci pre tieto malé stvorenia dozvedia z encyklopédie Mravenisko, ktorú napísala Jitka Petřeková a ilustroval Tomáš Tůma (určite poznáte jeho Atlas zvierat pre deti alebo atlas Ako funguje svet).

Aj vaše deti rady pozorujú mravčekov pri ich usilovnej práci? Naša Mimi veľmi, je to činnosť, pri ktorej vydrží pomerne dlho a nikdy si nenechá ujsť príležitosť mravčekov sledovať keď nejakých na zemi zbadá. 

Kniha Mravenisko je pre ňu ako stvorená. Interaktívna, s množstvom informácií tak akurát pre jej vek a s peknými ilustráciami.

Mravenisko má dve časti. Prvú tvorí encyklopédia mravcov, z ktorej sa deti dozvedia kto v mravenisku žije, akú funkciu má každý z nich, nájdu v nej anatómiu mravca lesného, druhy mravcov, čím sú užitočné a rôzne zaujímavosti z ich života.

Druhá časť je vlastne priestorový model mraveniska s rôznymi otváracími časťami, vďaka ktorému si deti môžu lepšie predstaviť život mraveniska zvnútra.

Wolfie the Bunny

Author: Ame Dyckman , Illustrator: Zachariah Ohora

The Bunny family has adopted a wolf son, and daughter Dot is the only one who realises Wolfie is going to eat them all up! Dot tries to get through to her parents, but they are too smitten to listen. A new brother takes getting used to and when (in a twist of fate) it's Wolfie who's threatened, will his big sister Dot save the day?

Orion and the Dark

Author: Emma Yarlett

Reminiscent of Oliver Jeffers, Yarlett s illustrations are a joyful mix of digital collage, sketchbook, and saturated watercolor done in a palette of blueberry and Starburst candies. Many pictures invite close inspection, adding quirky details that fill out the story. Orion s adventures replace fear with fun, ending with a hug, a new friend, and a well- traveled pair of bunny slippers. Only sweet dreams ahead with this one. Booklist (starred review) The mixed-media artwork is engaging and expressive.... A funny, savvy bedtime story that addresses common fears. Kirkus Reviews The varied images are gorgeous to look at, and they will leave readers feeling fortunate to have witnessed these two protagonists' starry-eyed mutual affection. Publishers Weekly Night-shy children will find companionship in Orion and comfort the Dark's gentle, friendly appearance, while grown-up readers will invent excuses to keep this book on their "own "shelves. BookPage With detailed illustrations that pop off every page, this story is a wonderful exploration of how sometimes the things we fear the most are just things we don't understand Shelf Awareness"

Do Filipovej izby svieti mesiac. Filip leží v posteli, pozerá von oknom a počíta hviezdy. Náhle vedľa svojej postele začuje tichý šramot. Vystrašene sa nakloní cez jej okraj. Na koberci leží kniha o drakoch a rytieroch, ktorú si predtým čítal. Filip si je istý, že ju zatváral, napriek tomu je otvorená. Natiahne ruku, aby ju zaklapol. Zrazu sa dajú biele stránky do pohybu, akoby ich otáčala neviditeľná ruka. Filip sa schová pod deku, ale knihu sleduje cez štrbinku. Šušťanie zosilnie a medzi stránkami sa objaví šupinatý chvost...

Měsíční drak je obrázková kniha ako stvorená pre všetkých chlapcov inšpirovaných drakmi, rytiermi a ich dobrodružstvami. Zaujať však môže aj dievčatá, naša Mimi je toho dôkazom. Pri čítaní zadržiava dych a hltá každé jedno slovo. 

Príťažlivosť Měsíčniho draka tkvie v jeho realistickosti. Celé dobrodružstvo sa odohráva v noci, vo Filipovej detskej izbe. Deti v nej môžu objavovať všetko, čo poznajú z vlastných izieb. 

Príbeh je neuveriteľne napínavý a zároveň plný odvahy, súdržnosti a priateľstva. Po tom, čo z Filipovej knihy vyskočí dráčik prenasledovaný bielym rytierom, začnú sa diať ďaľšie čudné veci. Filip sa nečakane zmenší a prenasledovaný bielym rytierom uteká hľadať skrýšu. Spolu s dráčikom vymyslia odvážny plán ako sa zachrániť. 

Bílý rytíř vztekle máchal mečem a klel. Ale Filip se jen smál. Byla to nádhera, letět na drakovi. Pokojík pod nimi se v měsíčním světle skvěl jako podivuhodná krajina.

Cornelia Funke je medzinárodné uznávaná autorka detskej literatúry, ktorá získala za svoju tvorbu niekoľko ocenení, jej knihy sú prekladané do 30-tich jazykov sveta a niektoré boli aj sfilmované. Měsíční drak bol pôvodne napísaný pre deti na prvom stupni základných škôl, až neskôr vyšiel v podobe bilderbuchu pre deti predškolského veku s ilustráciami Annette Swoboda.

Knihu Hádaj, ako ťa mám rád, ktorú napísal Sam Mc Bratney a ilustrovala Anita Jeram si Mimi veľmi obľúbila. Dostala ju už dávnejšie a keď neskôr vyšli Hádaj, ako veľmi ťa mám rád na jar, Hádaj, ako veľmi ťa mám rád v lete, Hádaj, ako veľmi ťa mám rád na jeseň a Hádaj, ako veľmi ťa mám rád v zime, kúpila som ich a už dopredu sa tešila akú z nich bude mať radosť.

Samozrejme som nemala v pláne dať jej ich naraz. Chcela som, aby trochu zažila pocit túženia po niečom a následne radosť zo splnenej túžby. Nakoniec som zvolila rovnaký systém ako pri sérii Potulky a dávala som ich Mimi postupne podľa ročných období, ktoré práve prebiehali. Začali sme jeseňou až sme sa prepracovali k prítomnosti - k jari.

A keďže jar sa spája s Veľkou Nocou a tá zas so zajkami, rozhodla som sa, že konečne o týchto knihách napíšem. Zobrala som teda všetkých 5 kníh na záhradu, že ich nafotím. Vonku bolo krásne slnečné počasie a tak sa Mimi rozhodla pridať ku mne. Pobehovala s loptou okolo, občas mi nakúkala poza chrbát, prípadne rovno tienila a kazila fotky 🙂 Nuž a pritom si všimla poslednú z kníh, ktorú ešte nedostala - Hádaj, ako veľmi ťa mám rád v lete. 

Ako veľmi sa z nej tešila môžete vidieť na fotkách. Aj pre tieto chvíle zbožňujem Mimi darovať knihy 🙂

Hádaj, ako ťa mám rád

Napísal: Sam Mc Bratney

Anotácia

Keď sa víla Jazmínka znesie na drobnom semienku odkvitnutej púpavy z tatranských kopcov až k Železnej studienke, začína sa jej veľké dobrodružstvo. Objavuje nepoznané miesta – jaskyne, čistinky a lúky, ba čo viac, v lese nájde nových priateľov. Lesní škriatkovia sú nielen láskaví a vľúdni, ale tiež múdri, a tak sa zvedavá víla pri nich aj veľa naučí. Čo robiť pre to, aby les zostal čistý a zvieratká v ňom spokojné? Ako sa správať ekologicky? Ktoré bylinky liečia a kde rastie plesnivec? Odpovede na tieto otázky a množstvo rád a nápadov objavíte v príbehu o tom, ako víla Jazmínka a škriatok Vendelín spoločne zachránili les.

Záleží vám na prostredí, v ktorom žijete a snažíte sa svoje deti vychovávať tak, aby si aj ony uvedomili aké dôležité je správať sa šetrne a ekologicky k našej planéte? V tom prípade vám môže pomôcť kniha, ktorú napísala Zuzana Csontosová: Víla Jazmínka a škriatok Vendelín. 

Hneď prvou témou v knihe Víla Jazmínka a škriatok Vendelín je triedenie odpadu a recyklácia. A práve táto téma Mimi veľmi zaujala, venovali sme jej podstatnú časť z celého čítania. 

Som rada, že knihu ilustrovala Katarína Ilkovičová, ktorej ilustrácie sú jednoduché, čisté, milé, skrátka ideálne pre vnímanie deťmi. Páči sa mi ako poňala triedenie odpadu - 4 kontajnery vo farbách podľa odpadu, ktorý do nich patrí a k nim škriatkovia držiaci v rukách buď sklenenú fľašu, noviny, plastovú fľašu, či plechovku. Mimi veľmi rýchlo pochopila ako sa odpad triedi a kam patrí. A priučila som sa aj ja, doteraz som vôbec netušila, že existuje červený kontajner na plechovky.

Následne sa deti dozvedia čo je to recyklácia aj s pár tipmi a návodmi na to ako doma recyklovať staré a zdanlivo nepotrebné veci.

Anotácia

Že kto je Špinuška? Nuž, najšpinavejšie dievčatko na svete. Jej samej to až tak neprekáža, zato veľmi dobre vie, čo si želá mamička: aby sa jej aspoň raz v živote podarilo zostať čistou. Spolu so svojím psíkom sa naozaj snaží, ale vždy jej to čosi prekazí. Vôbec nemôže za to, že raz sa jej na hlavu vyleje vedro farby, inokedy ostrieka celú izbu paradajkovou polievkou či zaplaví polovicu mesta penou, keď sa pokúša očistiť od špiny.

Annie M. G. Schmidt, najznámejšia holandská spisovateľka pre deti, a jej dvorná ilustrátorka Fiep Westendorp sa vynikajúco dopĺňajú. V Špinuške, ktorá sa doma v Holandsku považuje za absolútnu klasiku, vytvorili pôvabné dielko, plné láskavého humoru, čo zaručene zaujme aj naše deti. Annie M. G. Schmidt sa za svojho života považovala za skutočnú kráľovnú krajiny, niet hádam ani jediného Holanďana, ktorý by nevedel zarecitovať aspoň pár veršov z jej diela. Keď jej v roku 1988 Astrid Lindgrenová odovzdávala cenu H. Ch. Andersena, zvolala: "Annie, I love you so much, where have you been all my life?" (Annie, tak vás mám rada, kde ste doteraz boli?).

Špinuška od Annie M. G. Schmidt je najlepšia detská kniha, ktorú sme s Mimi v poslednom období čítali. Veľa sa pri nej spolu smejeme. Čo smejeme! My sa pri jej čítaní priam pučíme od smiechu 🙂

Kniha má 95 strán a obsahuje 6 príbehov o Špinuške. Keď sme sa do nich pustili prvý krát, myslela som, že prečítame tak 1-2 príbehy a Mimi bude unavená. Sama som bola napokon prekvapená, lebo celú knihu sme zhltli na jeden dych. Má rýchly spád, nenájdete v nej nudné pasáže, je plná humoru, detských lapajstiev a nádherných ilustrácií Fiep Westendorp.

Špinuška je dievčatko, ktoré je stále špinavé. Nevydrží byť čistá dlhšie ako pol hodinu. A tak musí ísť každú chvíľu do vane aj so svojim psom Babrošom, ktorý je tiež stále špinavý.

Anotácia

Beatrix Potter je bezpochyby jednou z najobľúbenejších spisovateliek pre deti. Po svojej prvotine Dobrodružstvá zajačika Petríka, ktorá prvý raz vyšla v roku 1902 vo vydavateľstve Fredericka Warneho, pokračovala v tvorbe o zvieratkách. Jej prívetivý humor a pestré ilustrácie vdýchli zvieracím postavičkám život. Autorka raz napísala: "Ak by som aspoň trochu pomohla deťom, aby dokázali oceniť radosť v každodennom živote, bola by som šťastná." Jej nadčasové rozprávky sa predávajú v miliónových nákladoch a neprestávajú zabávať deti po celom svete. 

O pozadí vzniku knihy Dobrodružstvá zajačika Petríka a o Beatrix Potter je toho popísané mnoho. Stačí kuknúť uja Gúgla alebo tetu Wiki. Rozhodne odporúčam prečítať si, lebo je to veľmi zaujímavé čítanie 🙂 

Veľmi pekne je tiež životopis Beatrix Potter spracovaný vo filme Miss Potter z roku 2006 v hlavnej úlohe s Renée Zellweger. Ak obľubujete príbehy od Jane Austen, nebudete ľutovať. Beatrix Potter svojim prístupom k životu veľmi pripomína práve hlavné hrdinky jej kníh. 

Vydanie knihy Dobrodružstvá zajačika Petríka v slovenčine bolo pre nás skvele načasované. Zastihlo Mimi v najväčšom ošiali zajačikovskej mánie (ešte šťastie, že naši susedia majú zajaca Šeďa, ktorého môže chodiť Mimi navštevovať a tak sme sa vyhli píleniu uší zo strany dieťaťa na tému chcem zajka 🙂) a zároveň v období kedy si Mimi vymyslela imaginárneho kamaráta Peťka.

Beatrix Potter vytvorila milý, detsky nevinný príbeh o zajačikovi Petríkovi a jeho kamarátoch, ktorí robia rôzne lapajstvá a zažívajú pri nich plno dobrodružstiev. Ilustrácie len túto milotu a nevinnosť podčiarkujú. 

Včera sa ma opýtala dcéra:
„Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti a kto jedno?"
Bol som v kuchyni a krájal som cibuľu. Otázka ma zaskočila.
„Ako to myslíš?" opýtal som sa.
„Sme predsa tri, tretiu si nemôžete rozdeliť na polovicu?"
Prišlo mi to smiešne a chcel som jej odpovedať, nech sa neobáva, že ja s mamičkou sa nikdy nerozídeme. Ale nechcel som jej klamať, lebo viem, že vzťahy sa menia každý deň a bolo by mylné myslieť si, že ja som neporaziteľný. 
„Dcérka, ak by sme sa niekedy s mamou rozišli, budeme vás vidieť všetky tri. Trochu ja a trochu mama, neboj sa."
„Ale otec mojej spolužiačky ju vidí len v sobotu".
„Vieš, niekedy keď sa dvaja rozídu, stane sa veľa vecí. Možno sa nerozišli dobre a pohádali sa. Ale ja a mama sa nikdy nehádame a ak by sme sa aj rozišli, vy budete vždy prvoradé. Rozumieš?"

Pozrela na mňa uprene.
„Oci, láska može skonciť?"
„Nie, láska nikdy nekončí", odpovedal som. „Sú to ľudia, čo sa menia."
„Ľudia?" opýtala sa nechápavo.
„Áno, aj dospelí rastú... Ty si teraz veľké dievčatko, ale pred siedmymi rokmi si bola malá. Tak približne to funguje aj u oteckov a mamičiek. Keď som ja spoznal tvoju mamu, bol som iný, aj ona bola iná. Doležité je, že keď sa dvaja ľúbia, musia vedieť meniť sa spolu a rešpektovať zmeny toho druhého. Rodičia so svojimi deťmi robia presne toto, ale oni medzi sebou to niekedy nedokážu. Preto láska k deťom je jediná, ktorá nikdy nekončí."
„A ty, keď si spoznal mamu, ako si vedel, že práve ona je mama?"
„Nevedel som..."
„A ako si pochopil, že ju chceš ľúbiť?"
„Pochopil som to po piatich minútach."
„A ako?"
„Keď sme sa stretli po prvý raz, prehrnula sa vo svojich vlasoch, nadvihla ich a zaviazala do uzla len tak, bez gumičky..."
„A..."
„A vtedy som pochopil, že ona zúfalo potrebovala gumičku do vlasov a ja jej vlasy."
„A ty si mal gumičku?"
„Nie, ale keď to mama zistila, už ma mala rada."
„Oci, to znamená, že si ju tak trochu oklamal."
„Možno, ale doležité je, že mama bola prvá, kvôli ktorej som mal chuť hladať gumičku. Chápeš, čo chcem povedať?"
Dcéra pozerala na mňa pár sekúnd a potom si rozpustila svoje vlasy: „Oci, tu máš moju gumičku, tak sa ty a mama nikdy nerozídete."
Ona sa usmievala a ja som našťastie krájal cibuľu...

(M. Bussola)

zdroj: internet

Delphine Lacharron: Rozprávky z dvora veselého gazdu Fera

Vydavateľstvo Junior

Ilustrovala: Isabella Camino

Milé príbehy o zvieratkách, ľúbivé ilustrácie Isabelly Camino, krátky text, ktorý vydržia počúvať už najmenší knihomoli. Aj o tom sú rozprávky o gazdovi Ferovi a jeho zvieratkách 🙂

Už to bude viac ako rok, čo Mimi dostala prvú zo série týchto troch kníh - Rozprávky z dvora veselého gazdu Fera. Keď som ju v obchode kupovala, som ešte ani z ďaleka netušila, ako veľmi si Mimi tieto príbehy obľúbi. Chcela ich čítať zas a znova, niekoľkokrát za deň až som sa ich naučila naspamäť 🙂 (aj keď neviem prečo, ale stále sa mýlim a hovorím gazda Feru 😀). Samozrejme som medzitým dokúpila aj ostatné: Nové príbehy z dvora veselého gazdu Fera a Dobrodružstvá z dvora veselého gazdu Fera. 

Toto obdobie absolútnej mánie pre príbehy o zvieratkách z dvora gazdu Fera držalo Mimi asi pol roka. Kniha Rozprávky z dvora veselého gazdu Fera už vyzerala ako keby nikoho nemala. Stránky s najobľúbenejšími pasážami boli totálne dokrkvané, nakoľko Mimi mala len 20 mesiacov a ešte nevedela v knihách pekne listovať. (Nedávno som jej preto kúpila novú, z čoho sa nesmierne tešila a starú sme darovali knižnici 🙂) Teraz sme sa k nim po dlhšej pauze vrátili. A Mimi opäť prežíva jednotlivé príbehy tak, akoby ich čítala prvý raz 🙂

Henrik Hovland: Johannes Jensen má pocit, že je iný

Premedia Group, 2013

Ilustrácie: Torill Kove

 „Niekto má chvost a niekto nie,” začal doktor Hora.  „Jeden je taký, druhý onaký. Každý sme iní. Ja, napríklad, mám dosť veľké uši.”

…a tiež veľký nos, napadlo Johannesovi Jensenovi. Nepovedal to však nahlas. Len si to pomyslel.

Kniha, po ktorej som pokukávala veľmi dlho. Neviem prečo som si myslela, že je pre veľkáčov. Svojou myšlienkou osloví všetky vekové kategórie, veď každý z nás sa už niekedy cítil byť odlišný 🙂