zuzike123
17. okt 2019
6178 

Boj o život(y) 25

Blížil sa čas prepustenia domov. 

Rýchlo oprať a vyžehliť malinké detské oblečenie, poskladať postieľku a zohnať monitor dychu. V našom prípade, radšej rovno dva 🙂 Zadovážili sme si monitor dychu do postieľky a taktiež monitor na plienku. Veď určite bude ležať aj mimo postieľky, či v kočíku.

V poriadku, vecičky pripravené, mama zbalená do nemocnice. V pondelok, po 3 mesiacoch, nástup ku Sofinke. V sobotu pred nástupom ma začína škriabať v hrdle, nasleduje rýchla domáca samoliečba. Nestačí, v sobotu už cítim priedušky a začína kašeľ. V pondelok sa budím s hrozným kašliskom. 

Už len to mi chýbalo, Sofinka sa domov tuším ani nedostane.

Volám do nemocnice, že nemôžem nastúpiť. Dostane sa mi výčitky, že som určite ochorela zo stresu, že už má ísť domov. Zabolí to, veľmi. Akoby sa chorobe dalo rozkázať. Celé 3 mesiace som sa držala, ani neviem ako prešlo chrípkové obdobie a ja som popri dvoch malých deťoch vydržala celú dobu zdravá a teraz ma choroba dobehla.

Žiaľ, nástup sa nekonal, dokonca sa obrátila situácia. Nemôžem do nemocnice ani na návštevy, tak zostávam doma, preberám činnosť o domácnosť a staršie deti a do nemocnice začína dochádzať manžel. Dostáva inštrukcie ako sa maličká kŕmi, vyberá z postieľky, ale najhlavnejšia znie: pýtaj si pomoc od sestričiek 🙂 Všetko našťastie chlapsky zvládne. Dokonca mi na druhý deň zvestuje, že Sofinka vypila po prvý krát z fľašky svoju dennú dávku. Super, trochu závidím. Bola som pri nej dennodenne niekoľko hodín a nám sa to nikdy nepodarilo a potom sa objaví tatino a drobček sa ide pretrhať a ukázať sa 🙂 Nevadí, najdôležitejšie je, že to dokáže. Podarí sa jej vypiť svoje nadiktované množstvo aj na ďalšie dni, dokonca viac krát do dňa a to je už naozaj dobrá správa pred prepustením. Dokonca ju po týždni úplne odpoja od kyslíku. 

Wau, tak predsa sme to zvládli. Bojovníčka naša.

A to nám lekári vraveli, že má po narodení tak nevyvinuté a poškodené pľúca, že bude sotva niekedy sama dýchať. Ale s Božou pomocou to vyšlo. Dýcha úplne sama.

Takmer dva týždne som maródovala, bála som sa ísť za ňou, kým som ešte pokašliavala. Keď som ju potom zbadala, nevedela som sa jej nabažiť. Kráska naša, zlatíčko. Trápila ma ešte jej sploštená hlavička, ale s tou si doma poradíme, rozhodla som a hneď objednala polohovací vankúšik.

Nakoniec, presne na Veľkonočný pondelok, k nej nastupujem. Ráno som ešte absolvovala šibačku, aby sa aj chalanom rátalo a na obed som už stepovala na oddelení JIS, kde ma umiestnili so Sofinkou na izbu. Boli sme tam samé a mali spoločnú kúpeľňu s vedľajšou izbou. Dostala som inštrukcie ako sa o ňu starať. Celý zoznam liekov a tiež časy, kedy ich podávať. K tomu jej dávať mliečko z fľašky každé 3 hodiny, sestričky nepovolili, nemôžem sa flákať. Pomedzi to odsávanie, no nenudila som sa. Všetko zapisovať, vážiť, čudujem sa ako so sebou človek vie nechať zametať. Len vidina skorého prepustenia ma hnala vpred. Našťastie si dokázala vypiť väčšinu stanoveného mliečka, čo bola jedna z podmienok prepustenia: dieťa nesmie schudnúť. Do môjho mlieka jej pridávali fortifikátor, aby jej pokrylo zvýšené potreby na výživu.

Zastavila sa za mnou aj psychologička. Pýta sa ako to vidím, čo ma ženie vpred, či nepotrebujeme nejakú pomoc. Personál mi rozpráva o zariadeniach v Bratislave pre hendikepované deti, o tom, že sa dajú "odložiť" v DSS, že bude taká postihnutá, že bude potrebovať špeciálnu škôlku pre deti s mentálnym aj fyzickým postihom a pod. Super prognózy tesne pred prepustením. Nič z toho si nepripúšťam k telu, bude ako bude, uvidíme   koľko toho zvládneme...

Na tretí deň mojej hospitalizácie dostávame povolenku. Môžeme ísť domov. 

Presne po 98 dňoch v nemocnici si Sofinku odvážame domov.

Bol 20.apríl 2017. V ten deň sa počasie rozhodlo s nami pohrať, od rána silno snežilo a fúkal hrozný vietor. Bála som sa, aby Sofinku neprefúklo, tak sme ju riadne zabalili a prikryli aj otvor na autosedačke. Pobaliť posledné veci, lieky, vziať všetky lekárske správy, všetkým sa pekne poďakovať za starostlivosť aj napriek niekoľkým pádom a "Dovidenia detská JIS". Alebo radšej Zbohom...

Vo dverách ma zastaví ešte prednostka: "Tak sa vám to teda podarilo."

Kývnem hlavou. Áno, podarilo. Bohu vďaka. Aj napriek tomu, že ste jej nedávali žiadnu šancu.

Nasadneme do auta a rozplačem sa. 

Vezieme si domov uzlík šťastia, Boží zázrak. Dieťa, ktoré nemalo nikdy žiť.

17. okt 2019

ach to je krasne ....

17. okt 2019
17. okt 2019

❤️❤️❤️❤️❤️

17. okt 2019

🥰

17. okt 2019

❤❤❤

17. okt 2019

Super. Ste bojovnicky obe💕

17. okt 2019

Gratulujem, ze si to dokazala, napriek vsetkemu, takto zvladnut. Velmi dojimavy pribeh pre mna, kedze mam tiez predcasniatko s trosku podobnym osudom. V nemocnici na SK podla mna velmi chyba psychicka podpora od personalu v takychto citlivych veciach, opatrne zavery. Ved nik si nemoze byt isty, ako vsetko dopadne. Fakt klobuk dole, ze si sa tomu nepoddala a zabojovala si za malicku. Drzim palce Sofinke, nech dalej napreduje. Na fotkach vyzera super!

17. okt 2019
17. okt 2019

Krásne a perfektne napísané. Veľa zdravíčka prajem. ❤️

17. okt 2019
17. okt 2019

🐝 vy ste uzasne! Drzime palce aj naďalej ❤

17. okt 2019

❤️ Ste úžasné ❤️

17. okt 2019
17. okt 2019
17. okt 2019

❤️❤️❤️

17. okt 2019

👍👍👍👍❤❤❤❤ v tejto casti, ktoru som citala hlavne medzi riadkami, pretoze si to urcite velmi zostrucnila, som konecne pocitila ulavu aj za teba aj za malinku..konecne islak svojej rodine, blizkych..ja viem, ze zdravotnicky personal.robi co moze, ale domace prostredie v kruhu svojich najblizsich to nikdy nenahradi..hlavne nase slovenske nemocnice maju od toho na mile daleko..hluk, buchot, neustale otvaranie dveri, vizity, vysetrovanie, invazivne ( branie krvi, zacadzanie kanyly a neinvazivne zakroky...) Dufam, ze stesa tam uz nevratili.

17. okt 2019

Neskutočné teším sa, ako malé decko ste ťažko skúšaná rodinka ale veľmi silná prajem moc moc zdravíčka a síl do ďalších bojov neviem sa dočkať na ďalšie príbehy 💕

17. okt 2019

😍😍😍😍😍

17. okt 2019

Budte stastne spolu aj cela rodinka, to vam prajem skutocne zo srdca... zasluzite si to.

17. okt 2019

Veľa zdravia a sily malej bojovníčke i jej rodičom ❤❤❤

17. okt 2019

😭. Mi tečú slzy od šťastia...

17. okt 2019

Aj mne tečú slzy

17. okt 2019
17. okt 2019

A už plačem😪😪😪Ale sú to slzy šťastia a radosti💛

17. okt 2019

Nemam slov .Velmi sa tesim.

18. okt 2019

Pri citani vasho pribehu mi tiekli slzy a spomenula som si na februar tohto roku ked sa mi narodil predcasne syncek s chorym srdieckom. Preskakali sme si tiez svoje ale zdaleka nie tolko co vy. Drzim palce a vela zdravicka malinkej😘❤️😍

18. okt 2019

❤️❤️❤️

18. okt 2019

Velmi sa za Vaa modlim..ona je zazrak....ale Vy s nou

18. okt 2019

❤😊❤

18. okt 2019

Waaaasu,supeeeeer!!!!to muselo byt uzasne ze ste si zobrali poklad domov!Jeden velky obdiv celej Vašej rodinke patri a hlavne nech Boh stale drzi nad Vami ochrannu ruku!!!

19. okt 2019

♥️♥️♥️

20. okt 2019

Och antolska je nocna mora, tak velmi ta chspem pri kazdom tom skaredom vyroku od doktoriek. Si uzasna!

2. apr 2020

Začni písať komentár...

Odošli