Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
zuzinapipina
13. nov 2019
5813 

Timejka by mala dnes... už o 7 rôčkov dlhšie vlásky...

Najťažšia skúška života, najväčšia bolesť rodiča, najzložitejšie obdobie. Strata dieťata vyvoláva v človeku smútok, hnev, bezbrannosť, prázdnotu a akúsi veľkú nespravodlivosť. Je priam neuveriteľné, koľko mamičiek a oteckov si touto stratou musí prejsť. Jednou z nich je aj Simonka @paulinka2014ktorá si svoju dcérku nikdy nepriniesla domov...

Bol to môj poslendný deň v práci a potom som mala nastúpiť na materskú dovolenku...
Od rána ma pobolievalo v bruchu, no dala som si magnézium a prešlo to. Večer som si bola s kamarátkami posedieť a keď som sa vrátila domov, bolesti sa znovu vrátili. Magnézium nezaberalo a tak ma rodina vzala na pohotovosť.

Keď ma primár vyšetril, vystrašene povedal, že hrozí predčasný pôrod. Hneď volali záchranku a prevážali ma do vedľajšieho mesta (naša pôrodnica nebola vybavená pre predčasne narodené babätká). Plodová voda mi praskla už v sanitke a začali aj silné kontrakcie. Bola som taká vyľakaná, že som len rýchlo zavolala manželovi čo sa deje a oni hneď nasadli do auta a išli za mnou. Po príchode do nemocnice ma vzali ešte na sono aby zistili aká je malinká veľká. Započula som, že má len okolo 700 gramov a nie je otočená hlavičkou dole. Rýchlo museli spraviť cisársky rez. Dali ma do celkovej anestézy a po cisárskom ma zase nemohli zobudiť. Moja mamina ma vraj vo výťahu držala za ruku, no ja si to ani nepamätám. 

Zobudila som sa až na izbe a vôbec som nevedela čo sa stalo ani čo je s malinkou. Najhoršie bolo, že mi nikto nechel nič konkrétne povedať. Až jedna pani, ktorú prepúšťali domov mi podala mobil aby som mohla zavolať rodine a tí mi všetko povedali. Malinká bola v inkubátore a mala len 34 centimetrov a 850 gramov. Hneď poobede ma začali stavať na nohy a moja rodina ma už čakala aby sme mohli ísť spolu pozrieť malinkú Timejku. 

Malá Palculienka

Keď som ju prvý krát zbadala, bola taká malinká a krehučká. Ako Palculienka.
Po dvoch dňoch ma pustili domov a každý deň sme jej nosili mliečko, ktoré som si odsávala, no žiaľ o mesiac som ho stratila. Malinká však veľa nepapala a tak mala ešte dosť v zásobe. Potom sme chodievali za ňou každý druhý deň, keďže sme boli z iného mesta. Timejka pekne rástla a priberala. Mala už 1780 gramov a všetko vyzeralo byť v poriadku. Až jedného dňa, keď som mala ísť za ňou mi volali, že sa jej pohoršilo a musia ju rýchlo previesť do Bratislavy. Nikto mi však nepovedal čo sa stalo, ani kam presne ju prevážajú.

Bezcitné slová od lekára 

Diagnóza bola jasná. Nekrotizujúca enterokolitída - čo znamená odumieranie tenkého čreva. Podstúpila 4 operácie a z črievka jej zostalo len pár centimetrov. Odtiaľ mala zavedený aj vývod a zavedenú mala aj kanylu pri srdiečku, kadiaľ jej tiekla výživa, aby priberala, pretože všetko čo spapala, jej iba prešlo črievkom a nič sa nevstrebalo. 

Oznámili nám, že malá Timejka má ešte jednu vývojovú vadu. Miller-Diekerova lissencephalia. Má to len pár detičiek na Slovensku a je to vzácna dedičná choroba, ktorá sa prejavuje poruchovým vývojom mozgu. Čo nás však zabolelo najviac, boli slová od jedného lekára, ktorý sa o našej dcérke vyjadril tak nedôstojne a bezcitne, vraj máme "retardované decko."
V tom období bolo pre nás ťažké počúvať jednu diagnózu za druhou, stále sa niečo dialo, mali sme problém sa so všetkým vysporiadať, ale takýto prístup vnímam ako absolútne zlyhanie lekárskej etiky.

Po istom čase, keď sa dala malinká ako tak do poriadku, previezli ju na detské oddelenie do nášho mesta. Veľmi sme sa ukľudnili a mohla som tak byť s Timejkou každý deň. Veľmi si ju tam sestričky obľúbili a mne sa po tom všetkom tak uľavilo a prebudila sa vo mne taká malinká iskrička nádeje, že si ju možno onedlho budem môcť vziať domov. Ale potom ju museli zase prevážať do Bratislavy...

Timejka bola už len na 100% ventilácii.
Presne 15.4. sme za ňou boli posledný krát. Po mesiaci sa konečne prebudila, usmievala sa na nás a ja som vedela, že sa s nami chce rozlúčiť. Povedala som jej aby sa už viac netrápila a išla do nebíčka. Hneď na druhý deň nám volali, že vydýchla posledný krát.
Malinká Timejka mala presne 8,5 mesiaca keď jej srdiečko prestalo úplne biť. 💜

Týmto by som chcela aj poďakovať všetkým, ktorí nám akokoľvek pomáhali a boli pri nás. Nesmierne sme vám zato vďační a veľmi si to vážime. A ďakujem aj celému detskému oddeleniu v našej nemocnici, že sa tak 4 mesiace o našu Timejku nádherne starali.

Pri pôrode vraj žena cíti bolesť pri stupnici od 1-10, číslo 11. Z čoho vyplýva, že väčšia obeta matky snáď ani nie je. Vlastne, jedna väčšia existuje. Je to strata dieťaťa. Ak by sme mali túto bolesť hodnotiť podľa stupnice, tak by to vyskočilo asi až na číslo 100. Takže väčšia obeta ženy ako priviesť dieťa na tento svet, je stratiť ho a naučiť sa žiť bez neho. Nechcem aby tento článok skončil smutne a so slzami v očiach, a aj som veľmi váhala či ho uverejniť, no posledné slová Simonky ma o tom presvedčili. 

Stratiť Timejku nás veľmi bolelo aj bolí, ale práve ona nám ukázala najlepšie, že aj s bolesťou sa dá žiť. Necelých 9 mesiacov neuveriteľne bojovala, aj sa trápila. Trápili sme sa aj my a keď odišla, zostalo len bolestivé ticho. 

No potom do nášho života prišlo ďalšie obrovské šťastie a tým bol náš krásny Riško. 

Jeho láska k nám, nám pomáha s touto bolesťou žiť. Aj keď tu bola Timejka len tak krátko, no ja som vďačná aj zato. Ďakujem, že tu vôbec bola, ako bojovala a ako veľmi vo mne prebudila túžbu žiť. Viem, že sa tam z hora na nás usmieva. 

Buďme vďační za všetkých a za každý jeden ich nádych. Aj keď tých nádychov možno nie je toľko, koľko by sme si priali. 💜

    ❤👶🌬

    13. nov 2019

    Ach...dnesny den by som kludne vedela nazvat uslzeny. Od rana.
    Sila, ktoru v sebe musis najst, by utiahla kamion alebo rovno dva. To nedokaze kazdy. Takze ja len drzim✊a prajem uz len 🍀

    13. nov 2019

    😥😥😥😥😥

    13. nov 2019

    pamatam na Timejkyn pribeh 😢

    13. nov 2019

    So slzami v ociach som vas pribeh citala, nie tak nieco take zazit...❤

    13. nov 2019
    13. nov 2019

    Mam hrču v hrdle a slzy v očiach, želám všetko len to najlepšie ❤️🙏🙏

    13. nov 2019

    ❤akoby to bolo včera...❤

    13. nov 2019

    Nie je nic horsie ako prezit a pochovat si dieta😢 clovek sa s tym nauci zit ale nikdy to boliet neprestane. Vela sil a verim ze s mojim Matteom sa tam hore spolu hraju a cakaju na nas❤️❤️

    13. nov 2019
    13. nov 2019

    @lienka525 akurát som si prečítala a je mi to veľmi ľúto😢 veľa síl vám prajem 💜

    13. nov 2019

    💔 Zajtra budu presne 4 roky, co odisla moja Nelka do neba. Boli to a vdy boliet bude 😭, a aj ked sa s tym clovek nauci zit, ta diera v srdci uz zostane navzdy. ❤ Prajem Vam v zivote vela zdravia a uz len same stastne dni 🍀🥰

    13. nov 2019

    Hlboka ucta k matkam ktore to dokazu prezit a fungovat dalej

    14. nov 2019

    😢❤️

    14. nov 2019

    Niet slov na to... Vela sil vam a rodinam s podobnym osudom

    14. nov 2019

    😔

    14. nov 2019

    @katrin82 😢😢😢😢

    14. nov 2019

    @paulinka2014 moja😪❤️

    14. nov 2019

    @paulinka2014 nezabudnem na nu.💗... na vas.... bola, som pod inym nickom

    14. nov 2019

    Plačem keď to čítam 😪😪😪 veľa síl prajem

    14. nov 2019

    ❤️💔❤️

    14. nov 2019

    Poplakala som si,Je mi to ľúto,timejka anjelik je v nebíčku,kde ju nič nebolí tam sa smeje hra miláčik malý,tam sa teší babubulka moja,
    ale nedá mi na toho chuja(a to som ho ešte nazvala pekne) čo si vravi doktor ,nenapísat....to ako si dovolil toto povedať jediný kto je retardovaný je on ja by som mu vtedy hodila do hlavy čo by som mala po ruke...a išla za riaditeľom nemocnice a neviem čo aj médiá zavolala ,viem že človek nemá silu a myslieť v takú chvíli na takého idiota ak minimálne by som. MU tak vynadala Ze to ešte nevidel a nepočul ....
    a sťažovala sa u vrchnosti v nemocnici

    Ja Vám prajem veľa zdravia šťastie a síl do života,tebe a rodine....

    14. nov 2019

    jsi statečná.drž se

    14. nov 2019

    @jeliz59 ked som sa dozvedela, ze som potratila (asi v 10tt,bola som na prvom ultrazvuku, nic som netušila, myslela som, ze je všetko OK), doktor vstal, odišiel z ordinácie a povedal, potom zavrite dvere. A to som bola u Kocha... Ostali sme sedieť s mužom na lôžku a nevedeli, co robiť.

    14. nov 2019

    @dariaf toto nie sú doktori...akú kus hnoja...to je aký prístup ...hrozné nemám slov...na týchto dnešných akože doktorov

    14. nov 2019

    😢😢😢 je to velmi nespravodlive, prajem vela sil ...

    14. nov 2019

    Och boze, veľa síl nielen Vám, ale aj ďalším mamkam, ktore prišli o dieťatká. Padajú mi slzy veľké ako hrachy a ďakujem za tu moju, vytuzenu a vymodlenú princeznú 😥🤧😩

    14. nov 2019

    Smutný príbeh máte úžasného maličkého anjelika tam hore želám už len veľa zdravíčka celej rodinke💕

    14. nov 2019

    Toto všetko sa dá pochopiť len vtedy keď to človek zažije my tam hore máme tiež našu Timejku ešte je to čerstvé len 4.mesiac ide byť nestihla sa ani nadýchnuť A už jej nebolo. Želám si len jedno nech deti pochovávali rodičov ktorý sú už starý A nie rodia deti. Želám si aby sa to nestalo už žiadnym rodičom na svete

    14. nov 2019

    @zoeazari je mi to veľmi ľúto 😪

    14. nov 2019
    Autor komentár zmazal

    Ach poplakala som si 😫
    Je mi strašne ľúto, každého čo si musí toto prežiť . Tú bolesť si neviem ani predstaviť.
    Ďakujem každý deň , že mám zdravé dieťa. Priala by som to každým rodičom. To je najväčšie štastie v živote ☹ prajem veľa síl. Ja verím, že raz sa tam hore všetci stretneme so svojími blízkymi ❤

    14. nov 2019

    Veľa sily prajem, si veľmi statočná mamina❤️

    14. nov 2019

    Už nech vás čaká len to najlepšie v živote prajem.... ❤️❤️❤️❤️😥

    14. nov 2019

    Veľa šťastia, zdravia a síl želám, vsetko dobre prajem ❤️

    14. nov 2019

    Timejkin príbeh si dodnes pamätám. Narodila sa o pár hodín skôr ako môj syn. nie sú jediné jeho narodeniny aby som si na ňu nespomenula. Vďaka nej som si veľa uvedomila. .. a bola tak krásna bábika...

    14. nov 2019

    Dakujem všetkym

    14. nov 2019

    Veľa síl rodičom 😥 také veci by sa nemali stavať a každý by si mal domov odniesť zdravé bábätko 😥

    15. nov 2019

    Moja dcérka má teraz 8 mesiacov a neviem si predstaviť že by sa nám niečo také stalo.So slzami čítam váš príbeh. Držím palce a nech vás už sprevádza len zdravie a šťastie.

    15. nov 2019

    Úplne súhlasím s vyjadrením mamičky, že slová lekára vnímala ako absolútne zlyhanie lekárskej etiky. My sme zažili niečo podobné. Syn sa narodil v 25. týždni, vážil 750 gramov, po 2 mesiacoch sa mu začala odlupovať sietnica, v nemocnici mu ju zmrazovali, no nepomohlo, proces pokračoval ďalej. Vybavili sme si na vlastnú žiadosť prijatie u uznáveného očného lekára v B. Bystrici, no odmietli nás pustiť domov na vlastnú žiadosť a taktiež nám odmietli dať sanitku na prevoz. Keď nás prepustili domov, hneď na druhý deň sme boli v B. Bystrici, kde mi lekárka povedala, že čo som to za matku, keď prídem s dieťaťom v takomto stave. Keď som jej ukázala prepúšťaciu správu z neonatologie + iné, tak sa mi ospravedlňovala a krútila hlavou, že prečo Košice neposlali dieťa s takýmto stavom na vyššie špecializované pracovisko. Do jedného mesiaca nás prijala nemocnica v Motole v Prahe, kde mi syna ochotne odoperovali avšak museli sme uhradiť operáciu z vlastných prostriedkov a potom si sumu vymáhať na poisťovni. Upozornilli nás, že ešte pred operáciou musíme mať potvrdenie zo Slovenska, že úkon ktorý budú robiť sa u nás nevykonáva, inak nám to poisťovňa nepreplatí (v roku 2000 sme uhrádzali za operáciu 57000 Kč za jedno očko). Takže sme si išli po potvrdenie k lekárovi špecialistovi, ktorý dozoroval starostlivosť nad dieťaťom od jeho narodenia a ktorý vykonal zmrazovanie sietnice, no a ten nás chcel odbiť slovami: "čo s tým deckom lozite hore dole, aj tak nebude vidieť..." Neviem, kde sa to vo mne v tom momente zobralo, ale lekára som odrovnala slovami ... to, čo ste Vy tu posrali, sa snažia v inej krajine dať do poriadku. Do minúty sme mali vystavené potvrdenie, ktoré sme odniesli na poisťovňu a tá nám dala písomný súhlas, že operáciu uhradia. Toto je naše Slovensko a o lekárskej starostlivosti ani nehovorím, samozrejme česť nejakým výnimkám.
    Mamičke prajem veľa síl.

    15. nov 2019

    Pamätám si Timejku. Už som mala doma skoro ročného Riska. Jej príbeh tu vtedy oslovil a spojil veľmi veľa ľudí. Žila tak krátko, no dokázala viac ako iný za celý život. Spinka sladko anjelik. Rodine želám veľa radosti so syncekom.

    15. nov 2019

    Pamätám si ten smutný príbeh. Vtedy keď malinká odišla do nebíčka, doma som si zapálila sviečku. Rodine prajem už len šťastné chvíle so synčekom. Timejka spinkaj sladko...❤️

    15. nov 2019

    Prajem vela zdravicka a sil❤

    19. nov 2019

Začni písať komentár...

Odošli