Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

    Včera som z práce cestovala vlakom. Stanica - inokedy zívajúca prázdnotou, bola plná. Plná cestujúcich, ktorí mali cestovné zadarmo - najmä študentov. Nedalo sa tam dýchať, musela som vybehnúť do zimy. Vlak, samozrejme, meškal a keď konečne dorazil, musela som si počkať, kým sa doň natlačí hrča zvýhodnených mladých ľudí. Až potom som nastúpila ja a ostatní pracujúci, ktorí si po osemhodinovej smene musia za vlak zaplatiť a napokon si nemajú ani kam sadnúť. Nieže by som nejako túžila sedieť, ale zaráža ma fakt, že mladí študenti nemajú ani štipku ohľaduplnosti a nejakej spätej reflexie. Keby som mala cestovné zadarmo ja, bolo by mi hlúpe obsadzovať miesto platiacemu cestujúcemu a radšej by som stála. Týmto rozhodnutím vlády vôbec nie som nadšená. Dôchodcovia - ok, tí robili celý život, zaslúžia si. Deti - ok, je to predsa len úľava aj pre rodičov. Ale mladí dospelí? Načo? Peniaze, čo ušetria na cestovnom preflákajú iným spôsobom a ak si Ficko myslí, že si ich kúpi, tak je na omyle. Táto veková skupina ho aj tak bude mať, ako to hovoria oni - "na saláme".

    Nájde sa tu niekto, čo pod stromček bude kupovať pravé loom bands gumičky? Chcela by som objednať originálne Rainbow looms, ale posielajú ich až z Prahy za poštovné 5,90 eur. Podelí sa niekto so mnou? Ďakujem.

    Na Slovensku sa šíri čierny kašeľ. A je to tu. Považujem to za následok masívnej protiočkovacej kampane, ktorá sa šírila aj tu na MK. Ak sa rodičia rozhodli neočkovať deti, je to ich vec. Ale pokiaľ ich rozhodnutie začne negatívne vplývať na celú spoločnosť, to mi jedno nie je. Čakám more negatívnych komentárov a nadávok, ale aj to mi je jedno. Som jednoducho strašne nahnevaná. ☹

    Ficko to s tými vlakmi zase nedomyslel. Ďalší populistický krok, ktorý neprinesie nič dobré po žiadnej stránke.

    Prosím o pomoc nejakú veľmi šikovnú účtovníčku, ktorá má jasno v DPH. Ide mi hlavne o rôzne druhy uplatňovania DPH pri obchodoch so štátmi EU, aj s tretími štátmi. Potrebujem si v tom konečne spraviť jasno. A neodkazujte ma na zákon o DPH, lebo mu prd rozumiem. 🙂

    zuzkanik
    5. jún 2014    Čítané 0x

    Pre všetkých úzkostlivých a ustráchaných rodičov

    Norbert Michlian

    Tí, čo sa narodili pred rokom 1980 sú skutoční hrdinovia, akýsi hollywodski majstri prežitia. Ale skutočne ! Len sa zamysli nad tým, tí čo sa narodili pred rokom 1980, teda MY – je to hotový zázrak, že sme prežili. My sme ešte nemali detské sedačky v autách, fľaštičky na lieky a chemikálie sa dali ľahko otvoriť, neboli vybavené žiadnymi figliarskymi detskými zátkami, ani šuflíky a dvere nemali bezpečnostné zámky. A keď sme sa išli bicyklovať, nie že sme nemali prilby a chrániče, ale ani poriadny bicykel sme nemali. To nebola vôbec sranda. My sme ešte pili vodu z vodovodu a nemali sme ani predstavu o tom, čo znamená presne pojem minerálka. Nenudili sme sa, keď sme mali príležitosť, išli sme sa von hrať. Áno, von ! Celý deň sme boli vonku a naši rodičia len dúfali, že ešte žijeme a sme vcelku, veď ani klasický telefón nemal každý, nie to ešte mobil. Hlavne nie my, deti ! V lete sme behali vo vysokej tráve a v blízkom lese, predsa sme nemali vyrážky a alergické záchvaty. Nevedeli sme, čo je alergia na peľ a o ambrózii sme si mysleli, že je to nejaký zvláštny druh žihľavy. Keď sme spadli, poranili sme sa, zlomila sa nám niektorá končatina, alebo sme si len jednoducho rozbili hlavu, nikto nikoho kvôli tomu nezažaloval. Na vine sme boli proste my. Dokonca keď silnejší z nudy zmlátil menšieho a slabšieho, aj to bolo v poriadku. Toto takto fungovalo a naši rodičia sa nestarali do toho. Naše stravovacie návyky podľa dnešných poradcov na zdravú výživu obsahovali v jedlách viacnásobnú smrteľnú dávku škodlivín, ešte aj obézne americké dieťa, ktoré denne posiluje v Mc-Donaldse by padlo na zadok od úžasu, čo všetko sme my pojedli. Len si spomeňme na školskú jedáleň. A predsa sme tu. Kakao neobsahovalo vitamíny A, B, C, D a E, volalo sa proste Granko a nám to úplne stačilo ku šťastiu. Pili sme sirupy a malinovky, ktoré ani zo správ nepočuli o umelých sladidlách a konzervačných látkach, boli vyrobené z ozajstného cukru. Limonády sme si miešali sami a na neumytom ovocí sme si maškrtnícky pochutnávali priamo zo stromov. Mali sme kamarátov ! Takých, s ktorými sme sa stretli na ulici, na ihrisku a v klube pri pingpongovom stole. Keď neboli tam, jednoducho sme zapískali alebo sme zazvonili k nim a oni nás pustili dovnútra. Nemuseli sa pýtať rodičov a ani my sme sa nemuseli pýtať našich ! Nenosili nás rodičia všade autom ... A predsa sme tu. Na krku nám visel kľúč od domu, keď sme sa išli hrať, často sme bojovali s palicami, hrali sme sa na indiánov a schovávali sme sa na nebezpečných staveniskách, hádzali sme jeden druhého loptou, kameňmi...a predsa sme tu. Nevybili sme jeden druhému oči a ostatné rany sa aj tak zahojili. Futbal mohol hrať len ten, kto vedel hrať. Vtedy ešte platil nepísaný zákon, ktorý dnes už málokto pochopí : „Rob to, čomu rozumieš“. A tí, čo hre nerozumeli, mohli len smutne pozerať z diaľky a hľadať si iných spoluhráčov. Lásku sme sa neučili z brazílskych telenoviel, len sme ju jednoducho prežívali. Po prvom bozku sme šťastní a zaľúbení bežali po ulici tak, ako by sme už nikdy nechceli zastať. Keď sme dostali zaucho od učiteľa neprebodli sme ho hneď nožom, nedávali sme ho na súd a nesťažovali sme sa doma rodičom. Ba, naopak, radšej sme to ani neprezradili. Poznali sme zákony a keď sme ich porušili, rodičia sa nás nezastali. Pretože nás naučili tak žiť, aby sme vedeli čo znamená POVINNOSŤ, SVEDOMIE, ZODPOVEDNOSŤ a DOBRÝ POCIT. Poznali sme ozajstný zmysel týchto slov. Takí sme boli MY. Hrdinovia jednej pominutej doby, nad ktorou sa dnešná mládež len nechápavo usmieva.

    Cestou z práce cestujem v autobuse s tromi dievčatkami - sestrami. Dve chodia do školy a svoju päťročnú sestru každé ráno vodia do škôlky a chodia po ňu. Včera sme sa dali do reči. Reku, či sa tešia na Vianoce. A tá najstaršia povedala, že nie, lebo toho veľa nebudú mať, maminku nemajú doma (neriešila som prečo, ale asi je to natrvalo) a starká nemôže prísť, lebo si vytkla členok. Ešte včera som si robila starosti, či moje deti nebudú smutné, že budú mať pod stromčekom "iba" po tri darčeky, ale po rozhovore s týmito tromi sestričkami to už neriešim. Dokonca som sa rozhodla pripraviť im na zajtra Mikulášske prekvapko a keďže háčkujem a pletiem, na Vianoce im tiež niečo milé urobím. Budem šťastná, ak poteším ďalšie tri deti. 🙂

    Jediné BIO, ktorému som kedy bola ochotná uveriť, boli plody zo záhrady mojich starých rodičov, ktoré môj starý otec hnojil močovkou z dreveného záchodu. Dôverovovala som mäsu, ktoré pochádzalo z ich chlievov a maštalí, pretože zvieratá chovali "domácou" stravou, ktorú raz do týždňa varili v kotli na záhrade. Nič iné pre mňa nikdy viac nebude viac BIO a za nič iné ani nie som ochotná vyhadzovať nehorázne peniaze.

    Dievčatá, včera som v drogérii zase objavila Ameriku v podobe brezového šampónu. Mladšej dcérke totiž došiel detský šampón, tak som sa vybrala na nákup a pohľad mi zablúdil na najspodnejšiu policu v regály, kde boli natlačené klasické "značky", ktoré sme používali v mojom detstve bez rozdielu na vek, pohlavie, farbu a kvalitu vlasov, ci strih. 🙂 Rozhodla som sa pre brezový od Dixi, reku keď bol dobrý na moje vlasy, bude dobrý aj na vlasy mojich detí. Neodolala som a večer som ho vyskúšala aj ja. A poviem vám, že už dávno som nemala tak ľahko upraviteľný účec. Vlasy nie sú príliš jemné a rozlietané, držia tvar aj objem. Myslím, že nabudúce kúpim veľké balenie a namiesto štyroch šampónov renomovaných značiek urobím miesto pre jediný - rodinný.

    Naši vládni predstavitelia by sa mali začať zaujímať o históriu, aby sa z nej mohli poučiť. Konkrétne mám na mysli prípad kráľa Ludovíta XVI. a jeho márnivej manželky Márie Antoinetty. Život na vysokej nohe na úkor zdierania najnižších vrstiev ľudu k zlepšeniu a ozdraveniu ekonomiky neviedlo v 18. a nepovedie ani v 21. storočí. Panovnícky pár je dôkazom toho, že keď sa raz ľudia na..rú, ani pomazané hlavy nezostanú na svojom mieste.

    Ako je možné, že niektoré mamičky stíhajú počas 24 hodín chodiť do práce, príkladne sa venovať deťom, udržiavať domácnosť v bezchybnom poriadku, háčkovať, šiť, vyšívať, pliesť... chudnúť, vyvárať a vypekať, postarať sa o okrasnú záhradu a ešte sa aj dobre vyspať? Priznám sa, ja to nestíham. Každý deň som práci, keď prídem, buď varím, ALEBO periem, ALEBO žehlím, ALEBO si dva-trikrát do týždňa vybehnem zašportovať, aby ma neporazilo a večer odpadnem od únavy už o pol deviatej, neschopná ničoho iného, aby som o piatej opäť mohla vstávať. Víkendy sú pre mňa neskutočne krátke a málokedy si počas nich sadnem (akurát tak k spoločnému obedu). A to mám muža, ktorý mi pomôže povysávať, zmyť podlahy a chodí na nákupy, mám umývačku, čiže od riadov som oslobodená, žijem v relatívne malom trojizbovom byte, ktorého údržba nie je náročná, nemám záhradu a moje deti sú úžasne samostatné. Aj tak mám pocit, že 24 hodín mi nestačí. Ako ste na tom vy?

    Dnes mi kolegyňa prečítala dobrý vtip: "Čo je životnou úlohou muža? Postaviť dom, zasadiť strom a splodiť syna. A čo je životnou úlohou ženy? Upratovať ten dom, polievať strom a starať sa o tých dvoch." Ako vystrihnuté z reality. 🙂

    Súrne zhnáňam BIELE alebo BORDOVÉ BOLERKO S DLHÝM RUKÁVOM, VEľ. 104. Prípadne slávnostnejší svetrík. Ďakujem.

    Moje dieťa bolo tri mesiace doma mimo kolektívu, zdravá ako ryba. V pondelok po porade s lekárkou som ju dala do škôlky a včera už nemohla cez obed spať kvôli upchatému nosu. Od dnes sa opäť lieči doma. Zbytočne vyhodené peniaze za Imunoglukan. ☹

    Používanie anitperspirantov, alebo aspoň deodorantov by malo byť povinné zo zákona pod hrozbou pokuty za znečisťovanie ovzdušia. Spotený človek v uzavretom priestore, kde sa zdržuje viac ľudí (napri. autobus) je ako biologická zbraň. Cesty z práce sú pre mňa hlavne v lete utrpením. Asi mám slabý žalúdok alebo som prílišná citlivka?

    Životné skúsenosti zo mňa začínajú robiť mizantropa. Prosím, prosím, chcem stretávať viac milých, usmievavých a tolerantných ľudí... Svoj život totiž neplánujem zavŕšiť ako nedôverčivá a ušomraná babka. 😀

    Murphyho zákony platia dokonale. Predvčerom sa mi zasekla vonkajšia roleta v detskej izbe - je nepoužiteľná. V pondelok sme zistili, že na TROJROČNEJ umývačke riadu sa nám odliepa ovládací panel. Je použiteľná, ale musíme k nej pristupovať opatrne. No a aby toho nebolo málo, včera po druhom praní sa zadrel motor na 10-ročnej práčke... Mám pocit, že mi domácnosť o chvíľu spadne na hlavu. ☹

    Dnes, 15. augusta, po ďalších dvoch mesiacoch pravidelné behu, ďalšie váženie a ďalšie milé prekvapenie. Opäť tri kilá dolu. 😀 Neskutočne sa teším a neskutočne som na seba hrdá. Keď som začínala 15. apríla, neverila som, že vydržím, a už vôbec som neverila, že sa slanina bude takto rýchlo rozpúšťať. Úžasný pocit.

    Dnes som na nete objavila tento článok: http://zena.sme.sk/c/6898341/leticia-tandlmajer... . Úžasne ma motivoval, určite si ho prečítajte.

    Prečo si starí rodičia a ostatní príbuzní myslia, že deťom sa zavďačia iba nezdravými sladkosťami? S týmto fenoménom bojujem už niekoľko rokov a premýšľam nad tým, že to vzdám, lebo už nevládzem. Nevládzem donekonečna vysvetľovať, že cukor je aj v ovocí, že sladiť sa dá aj trstinovým alebo stéviovým cukrom, či medom. V očiach príbuzných sú moje deti jednoducho chudiatka, lebo im nedoprajem sladkosti. ☹ Sladkosti im dávajú potajomky a ešte ich učia aj klamať: "Nepovedzte maminke, že ste jedli lízatko, keksík, čokoládu..." Mám chuť vykašľať sa na všetko, nech džgajú do seba, čo chcú.

    Dievčatá, dúfam, že mi to nikto nebude mať tu za zlé, ale včera som si po dlhom preberaní medzi jednotlivými makeupmi vybrala a kúpila kompaktný od Biodermy, keďže túto kozmetku používam. Som však sklamaná, lebo na moju pleť je absolútne nevhodný. Mám mastnú, problematickú pleť a potrebujem viac prekrytia. Tento síce pleť zjednotí, ale je vhodnejší skôr pre suchšiu alebo teda normálnu pleť. Ak sa tu nájde niektorá, ktorá by ho chcela, rada predám. Použila som ho iba raz, na cene sa viem dohodnúť. Hnevá ma, že tieto makeupy sú tak strašne drahé a mnohé firmy nemajú ani len vzorky na vyskúšanie. ☹

    Hnevá ma, keď ma ako zákazníka oklamú. Neviem, ako sa mám brániť. ☹ Minulý rok som sa dala nalákať na tzv. zdravé fľaše vyrobené z nezávadné plastu. Neboli lacné, kvôli návratnosti sa to oplatí. A moje deti budú piť zdravú vodu zo zdravej fľaše. Pravdou je, že po roku naozaj nie je vidieť plieseň, horúce nápoje ju nepoškodili, tesní stále dobre a dá sa umývať v umývačke. Lenže zápach saponátu, ktorý pohlcuje, je neskutočný. Môžem ju aj tísíckrát opláchnuť, naliať na noc horúcu vodu, stále smrdí. A najhoršie je, že ten pach sa prestupuje do samotného nápoja a pri pití cítiť, že voda je fakt hnusná. Asi ich budem musieť vyhodiť. Obe. Som veľmi nahnevaná, lebo chcem pre deti to najlepšie a som ochotná za to aj zaplatiť, ale môžem veriť výrobcom a predajcom, že výrobok naozaj zodpovedá jeho cene?

    zuzkanik
    14. jún 2013    Čítané 0x

    Farboslepí muži

    Dnes ráno som si opäť utvrdila poznatok, že muži nevedia rozoznávať farebné odtiene a niektorí dokonca ani príbuzné farby. Ráno sa môj muž potešil, že sme rovnako oblečení. Podotýkam, že ja som mala na sebe - zjednodušene povedané - oranžovú tuniku a on ružové tričko! Aby sme sa nehádali, opýtali sme sa našej 10-ročnej dcéry, aké sú to farby. A jej odpoveď: "Maminka, ty máš koralovú, ocko má lososovú farbu..." 😀 Môj muž iba prevrátil oči, zašomral si čosi o ženskom mozgu. Ja som však bola na dcérku hrdá - je to typická žena. 😀DD