Bábätkom si bola len rok, ale mojim dieťaťom budeš celý život

Už je to rok, čo ma život obdaroval tým najvzácnejším pokladom, aký existuje. Stala som sa matkou❤️Ten veľký deň Dé si pamätám do detailu dodnes. Rodila som sekciou, keďže mladej slečne sa v brušku pohodlne sedelo už asi od 5 mesiaca. Kamoška mi hovorila, že určite medituje a načerpavá silu na jedno veľké salto, aby mohla ísť von prirodzeným spôsobom 😀V podstate si myslím, že to je jedno.

Keď mi ju prvýkrát ukázali, to malé voňavé telíčko s mini pidi prštekami a mohla som jej dať pusu na líce, tak bolo jasné, že toto je tá najväčšia láska môjho života. 

Manžel mi svoj pocit nevedel opísať, keď ju počul prvýkrát, aj keď ju videl. Že také dojatie, radosť a lásku tiež ešte nikdy nepocítil. Aj keď som ho potom videla, tak z neho vyžarovalo niečo, čo som za tých 12 rokov nevidela. 

Ani jeden sme nevedeli, čo nás čaká, aké to bude. Ako čas plynie, tak nato nejak prichádzame. Najväčší stres sme mali (alebo aspoň ja) pri prvom kúpaní. Googlila som, pozrela videá, čítala knihy, že ako na to. Prichystala som si všetky potrebné veci - teplomer do vody, mydlo #baby_dove, uterák, olivový olejček, vatičky.. Všetky tie bábätká vo videách vyzerali spokojne, ale naša Hanka plakala a ja som bola ešte vo väčšom strese, že čo robím zle. 

Takto kúpanie prežívala asi prvé tri mesiace a teraz vodu miluje. K mydielku pribudol aj šampón Rich Moisture a sem tam telové mlieko na jej suchú pokožku na nožičkách, čo asi zdedila po mne. Ale vďaka kvalitnej kozmetike, ktorou baby Dove určite to vieme riešiť. 

Potom som si pri každej novej situácii opakovala v hlave, že keď budem ja v strese bude aj ona. A tak som nejak prestala stresovať. A ako čas letí už som sa naučila celkom dobre nestresovať, ale len tak vrámci normy. 

Lenže ten čas s ňou ide neskutočne rýchlo. Kým píšem tento článok leží vedľa mňa, spinká a ja sa na ňu s údivom pozerám, že aká je už veľká - veľké bábo, mladá slečna. Tá najkrajšia na svete! 

Len teraz som ju držala v perinke a bála som sa jej prevliecť bodyčko cez hlávku. Tú malinkú hlavičku, ktorú neudržala sama a teraz už skúša robiť prvé kroky. Aj keď len pri nábytku, ale má ešte dosť času. Nikam sa netreba ponáhľať a hlavne ne po rov ná vať. 

Je to úplne magické, ako sa sama vyvíja, učí, rastie a všetko ju viac a viac zaujíma. S jej narastajúcou odvahou narastá aj môj strach o ňu a samozrejme niekedy aj nervičky. Lebo ešte nechápe, čo môže, čo nie. Ale veď to je normálne. 

Nech mi nikto nehovorí, že je úplne kľudný a nepraskajú mu nervy, keď pri kojení musí s tými mini prstíkmi štípať do druhej bradavky. Niektoré dni sú ľahké a počas iných odpočítavam minúty, kedy už pôjde spať. A keď som mega unavená stačí jeden jej úsmev, alebo niečo pri čom ňu srdce poskočí a hneď mám dobité baterky. 

Lebo to aká je je úžasné! Pre mňa dokonalá v každom smere. A aj keď nie sme možno úplne dokonalí rodičia snažíme sa jej dať toľko lásky, koľko potrebuje. Dali by sme jej lásku celého sveta! A ja dupľom. Myslím, že matka lásku k dieťaťu prežíva inak, ako ktokoľvek iný. Ten pocit, že niekto je od vás, vašej prítomnosti, lásky, tepla, či vášho pachu závislý je niečo, čo som do nikdy pred tým nepoznala.

Matka je proste len jedna. A tá moja by sa tešila so mnou, keby je tu medzi nami. O to viac na ňu myslím, že ktovie ako to prežívala celé ona, keďže som jedináčik a bola som jej jediný maznáčik. Určite na nás dáva pozor z hora❤️

Prvý rok bol pre nás nádherný a tešíme sa na tie ďalšie spoločné roky, ktoré spolu s ňou prežijeme.