Ahojte, hneď píšem, že prosím nereaguje s nepríjemnými poznámkami, a ani tie, ktoré poradiť neviete, resp chcete si len rypnut. S wizzair idem prvýkrát, lietam často, ale až teraz prišiel čas 🙂 idem konkrétnym typom A321 neo z Bratislavy. A keďže chcem mať miestečko s dobrým výhľadom, tak mi odporučte, kde sa vám dobre sedí v tomto type lietadla tejto spoločnosti. Naschvál píšem aj spoločnosť, keďže každá má tie sedadlá usporiadané inak. Aj čo sa týka radov. Tu ich je 40. Ja rozmýšľam nad 26A alebo 27A. Rada sedím za krídlom, ale tak, aby tam bolo okienko. Ďakujem za rady a pekný večer
Keď sa automobil Montgomeryho Clifta v roku 1956 vrazil do telefónneho stĺpa, rana zaznela až na polceste cez Hollywoodske kopce. Elizabeth Taylorová, jeho kolegyňa z nakrúcania a dôverná priateľka, bola prvá, kto k nemu pribehol — dávno pred príchodom sanitky. Našla ho zhrbeného nad volantom, s doráňanou tvárou a krvou zaplavujúcou ústa. Bez zaváhania mu vlastnoručne vytiahla z hrdla dva zlomené zuby a uvoľnila dýchacie cesty. Lekári neskôr priznali, že práve tento okamih mu pravdepodobne zachránil život.
Z nemocnice odmietla odísť. „Nie je to len môj priateľ,“ povedala sestrám. „Je to moja rodina.“ Keď sa ostatní odvracali od pohľadu na jeho tvár — kedysi žiariacu na filmovom plátne, teraz navždy poznačenú — držala ho za ruku a šepkala: „Stále si to ty, Monty. Stále si krásny.“
Táto noc ukončila éru starého Montgomeryho Clifta — zlatého chlapca Hollywoodu — a otvorila kapitolu jeho dlhého, bolestivého úpadku. Túžba po alkohole a drogách, depresia a chronická bolesť ho sprevádzali na každom kroku. No Elizabeth ho nikdy neopustila. Viedla boje so štúdiami, ktoré ho nazývali „nepoistiteľným“, navštevovala ho medzi nakrúcaním a zastávala sa ho, keď ho producenti chceli prepustiť.
„Bola jeho kotvou,“ povedal jeden z priateľov. „Jediný človek, ktorý ho miloval bez podmienok.“
Roky po Cliftovej smrti v roku 1966 nedokázala Elizabeth hovoriť o ňom bez sĺz. „Bol mojím bratom, mojím srdcom,“ prehovorila ticho. „V Montym bolo niečo čisté — a priam bolestivo krehké pre tento svet.“
V meste vystavanom na ilúziách bol ich vzťah vzácne skutočný — láska bez romantiky, vernosť bez hraníc. Elizabeth mu v tú noc zachránila život, no v skutočnosti sa po celý čas zachraňovali navzájom.
Ma prosím niekto reálnu skúsenosť s touto kombinezou na lyžovanie? Materiál? Nepremokavost? Ďakujem
odporucte mi prosim nejake intimky na slabu inkontinenciu. mate nieco osvedcene? 🙂
Vždy nás poteší ak v detskom programe alebo rozprávke zbadáme hasiaci prostriedok 🥰 ...
_______________________
občianske združenie HASAM🧡 - Požiarna prevencia inak!
Adam, odpočívaj v pokoji
https://www.cas.sk/prominenti/mimoriadne-smutne...
Ahojte idem sa opytat tie co sa liecite na stitnu zlazu.Beriem propycil a musim ho uz teraz zhanat v zahranici.nahodou neviete ako funguje potom preplacanie na sk?dnes si idem pre papierovy recept nakolko erecept mi nechcu akceptovat.nejake skusenosti?dakujem;) ze co ma caka...
🗣️ Všetci rozprávame, ale kto naozaj počúva?
☕ Pred pár dňami som bola s kamarátkou na káve.
Rozprávala mi o tom, ako ju partner často „nepočuje“. „Veď ja mu to hovorím, ale on akoby tam ani nebol.“ Len prikyvoval, ale jeho oči už boli niekde inde. A vtedy som si uvedomila, že väčšina z nás nepočúva, aby porozumela. Počúvame, aby sme odpovedali. Zachytíme zopár slov a v hlave si už skladáme vlastnú odpoveď. No, práve skutočné počúvanie dokáže zachrániť vzťahy, zlepšiť komunikáciu v práci a často odhaliť to, čo druhý človek naozaj potrebuje.
💬 Ľudia počas rozhovoru strácajú pozornosť už po 11 sekundách. 53 % času počas rozhovorov trávime „vnútorným monológom“. Namiesto počúvania premýšľame, čo povieme my.
💬 Aktívne počúvanie zvyšuje empatiu až o 40%. Hlboké počúvanie znižuje stres a aktivuje prefrontálny kortex, čo zlepšuje vzťahy aj rozhodovanie.
💬 Vedomé počúvanie znižuje stres a konflikty vo vzťahoch o 32%. 70% konfliktov vo vzťahoch vzniká z nepochopenia, nie z nesúhlasu.
❓ Skúste si položiť tieto koučovacie otázky:
Bolo jej iba dvadsaťdva. Stála pri otvorených dverách lietadla, okolo njej svišťali guľky — a práve v tej chvíli urobila rozhodnutie, ktoré zachránilo tristo päťdesiatdeväť ľudí… no jej samotnej vzalo život.
5 september 1986.
Let Pan Am 73 pristál v Karáčí len na krátku technickú zastávku.
Cestujúci si hľadali miesta. Deti driemali.
Nik netušil, že o pár minút sa začne nočná mora.
Do kabíny vtrhli štyria ozbrojenci.
Výkriky. Panika. Teror.
Na začiatku lietadla stála Nirdža Bhanot, 22-ročná hlavná letuška.
Jemný úsmev, pokojné pohyby.
Mohla spanikáriť. Mohla utekať.
Ona však konala.
Okamžite vyslala pílotskej posádke varovný signál, čím im darovala cenné sekundy na útek cez núdzový východ.
Tým zmarila plán teroristov — lietadlo nebolo unesené, neodletelo do inej krajiny ani nepadlo k zemi.
Stovky životov už boli zachránené — a hrôza sa pritom len rozbiehala.
Sedemnásť hodín zostávala Nirdža pokojná v samotnom epicentre besnenia.
Prechádzala medzi sedadlami, ukrývala americké pasy, aby teroristi nemohli vybrať svoje obete.
Upokojovala deti, objímala vydesených cestujúcich, stavala sa medzi guľomety a bezbranných ľudí.
Nemyslela na seba. Ani na sekundu.
Keď padla noc, v lietadle zhaslo svetlo.
Začala sa panika.
Teroristi spustili paľbu.
Nirdža stála pri núdzovom východe.
Dvere otvorené.
Sloboda — na dosah.
No keď sa ľudia vydali k východu, ona sa nepohla.
Zostala.
Rozširovala otvor, pomáhala cestujúcim uniknúť, chránila ich vlastným telom.
A keď tri deti primrzli k podlahe od hrôzy — Nirdža urobila nepredstaviteľné:
Zakryla ich vlastným telom.
Guľky zasiahli ju.
Prijala ich všetky.
Nirdža Bhanot tú noc neprežila.
Vďaka nej však prežilo 359 ľudí.
Dnes sa jej meno vyslovuje s úctou po celom svete.
Posmrtne získala najvyššie indické ocenenie za odvahu v čase mieru.
Jej pamiatke je venovaný film.
A jej konanie sa stalo súčasťou výcviku v mnohých leteckých spoločnostiach.
No ponad všetky pocty stojí jediná pravda:
keď si musela vybrať — svoj život, alebo životy iných —
zvolila si ich.
Bez váhania. Bez strachu.
Dvadsaťdvaročné dievča, ktoré sa stalo nesmrteľným v deň, keď sa rozhodlo,
že cudzie životy sú hodné obete toho vlastného.
Skutočný hrdinstvo nebýva hlučné.
Niekedy je to len mladá žena pri otvorených dverách, ktorá šepká:
„Choďte. Ja zostanem.“
A naozaj — zostane.
❤️
Emily ❤️
Ďakujem za knedlu 😁❤️❤️💋💋
Naše pečenie ❤️❤️❤️
Asi trošku blbá otázka, ale môžem dať do sušičky svetlé obliečky s tmavými naraz? Nezafarbia sa tie svetlé? Starší dostal od babky Dino obliečky 🙈
Vianoce na chate
Krásne ránko u nás už so stromčekom 🥰
Ahojte, viete mi poradit nejaky hotel/penzion pre rodiny s detmi, kde by bol detsky kutik alebo aj nejaky program a v blizkosti su kurzy bezkovania. Chcem sa naucit bezkovat a ze by sme isli s detmi niekam na vikend a ja som sa ucila lyzovat. Dakujem
tento rok je velmi zvlastny, taky nejaky nevianocny, nemate pocit?
🎄 Vianočný večierok pre našich dobrovoľníkov 🎄
Minulý týždeň patril ľuďom, vďaka ktorým sa hra mení na odvahu a dni v nemocnici či škole na malé veľké víťazstvá. Spolu sme si zrekapitulovali rok 2025, zasmiali sa, poďakovali si a na chvíľu len boli spolu. Komunita, ktorá drží.
❤️ Ďakujeme za otvorené dvere a krásne zázemie Goetheho inštitútu.
💚 Ďakujeme Hauerlandu za milé prekvapenia.
💜 Ďakujeme Zmrzlina u Bajrama za sladkosti, ktoré zmizli rýchlosťou svetla.
💛 A veľká vďaka Roxy catering za výnimočnú kapustnicu, ktorá zohriala úplne každého.
😍 Dobrovoľníčky a dobrovoľníci, vážime si váš čas, cit a energiu. Bez vás by to nešlo. Tešíme sa na všetko, čo nás spolu čaká v novom roku.
3.3 SriLanka
Skrátili sme si pobyt o 1 noc a vybrali sme sa kusok do vnútrozemia do Anuradhapura.
Tu sme už boli,no nevideli sme všetko.
Celú oblasť zasiahla povodeň tiež s rozsiahlymi destrukciami terénu vrátane ciest. Najhoršie je,že opäť začalo pršať. Prší už 24 hodín v kuse,čo mne osobne nevadí, no pri pohľade na okolie už nechcem,aby tí ĺudia prišli aj o to malo,čo im ostalo.
Ráno som ja s manželom vstala o 5. a vybrali sme sa do stúpy Ruwanweliseya,ktorá je najväčšia na SriLanke.
Museli sme tam byť do východu slnka,kedy slávnosť končí. Pripravili sme obetu Budhovi v podobe uvarenej ryze v mlieku bez prísad naložené do hlinených misiek na to určených a obložili hrozienkami a kešu. Zabalili do bielej látky.Kolko ľudí, toľko misiek.
Mysleli sme,že to mnísi zjedia,no nie. Rozdelia si to vtáky.
Ešte horúce misky sme položili na určené miesto.
Okolo sa už zbierali ľudia,tentokrát v hojnejšom počte ako zvyčajne,pretože prosia za odstránenie následkov povodní.Všetci v bielom,čo je slávnostná farba pre vieru vrátane pohrebov.
Boli sme tam jediní turisti.Tiež síce v bielom,no prehodení farebnými pršiplášťami sme boli ako päsť na oko. Nikto však našu prítomnosť neriešil,ba naopak. Prekvapila ma však prítomnosť niekoľkých bábätiek. Bolo mi povedané,že do 3 mesiacov dieťaťa je matka doma bez návštev a cudzích ĺudí,prvý,kto uvidí dieťa okrem blízkej rodiny, je práve Budha.
Potom môže dieťa ísť normálne von.
Rovnako ma zaujali malí chlapci s mníchmi.
Vo veku 9 rokov odchádzajú do kláštora na štúdiá, môžu však v určitom veku po vyučení odísť. Matky musia byť nezvyčajne silne,keď dokážu "odovzdať" svojho syna niekomu inému.
Platí tu,že ak má žena 3 synov,prvý ide Budhovi,druhý službe vlasti (armáda) a tretí ostáva doma. Samozrejme tomu nemusí byť tak.
Po slávnosti sme prešli k posvätnému stromu Bodhi tree, kde sa traduje,že pod nim sedával Budha. Práve prišla dáka delegácia s významným mníchom z Vietnamu,nuž nás pozvali do sprievodu. Práve on dostal povolenie ísť až ku kmeňu stromu,kde sa dostane len niekoľko vplyvných ľudí vrátane prezidenta.Celé to bol neskutočný zážitok.
Po raňajkách sme vyrazili do chramoveho komplexu Mihintale z 3.st. pnl . Lialo síce ako z krhly,no na strane druhej tu takmer nikto nebol, čo nám neskutočne vyhovovalo.
Atmosféra bola úžasná a silná.
✨️ 10. DECEMBER ✨️
Minule tu boli "zababrane" tenisky, dnes som nasla teplaky. Za chvilu mame cely outfit 😃
3.2 SríLanka
Vybrali sme sa po západnom pobreží do Kalpitiya,co je vlastne poloostrovitý výbežok na severozápade krajiny. Cesta nebola zrovna radostná,vo veľkej časti trasy okolo
riek bolo zničených niekoľko hektárov pôdy vrátane domov.
Ludia usilovne vypratavali svoje domovy,upratovali,sušili.Napriek nešťastiu nestratili vieru a úsmev na utrápenych tvárach.
Polia s ryžou su na mnohých miestach úplne zničené, no pestovatelia dostanú od štátu podporu na opätovnú výsadbu.Či bude rozdelenie spravodlivé,je vec druhá.
Prvýkrát som videla soľné polia,odkiaľ k nám tiež prúdi morská soľ. V zátokách urobené veľké nádrže,z ktorých sa voda jednoducho vypari a ostane soľ.
Bolo veľmi zaujímavé ist dlhé kilometre po ceste,kde človek vidí more napravo I naľavo🙂
Po príchode do eko rezortu, sme si oprášil v mysliach poznatok,že bookingu v tejto časti sveta veriť netreba.Ubytovanie nebolo zlé, no na fotkách úplne iné.Ziadna teplá voda a nuda.Ale aby som spomenula všetko, raňajky boli najlepšie,ake sme na SriLanke kedy mali,ich sendvič bol jednoducho božský.
Celá táto oblasť je známa kitesurfingom ,ktorý nikoho z nás neoslovil.Pláž znečistená odpadkami,nuž vracať sa sem nemáme žiadnu potrebu.
Čo ms však zaujalo,boli zberači mušlí,ktorí žijú v neskutocnej chudobe s celými rodinami a celé dni zbierajú mušle a odovzdávajú do hotelov.
Celá oblasť je známa koralmi,ktoré sú naozaj prekrásne.
Aby sme sa dostali k pobrežiu, museli sme prebrodiť malé jazierka a pritom dávať pozor,aby niekomu musĺa neporanila nohu.
A ešte jedna adventná inšpirácia 😊
