Tehotné ženy si každodenne predstavujú okamih, keď po prvý raz uzrú svoje dieťatko. Neustále si kladú otázku, ako sa postarať o jeho úspešný štart do života, čo mu dopriať, aby mu zabezpečili dobré zdravie. Lekári radia, slnečný vitamín D!

Nízky príjem vitamínu D v perinatálnom období (v čase od predtehotenstva do ukončenia 24. mesiaca veku dieťaťa) sa tradične spája s poruchami kostného systému. Hromadia sa však dôkazy, že dlhodobá porucha kostného systému (rachitída, osteomalácia) tvorí len zlomok dôsledkov nedostatočného príjmu vitamínu D. V skutočnosti je jeho absencia rizikovým faktorom vzniku mnohých chronických chorôb – srdcových a onkologických ochorení, schizofrénie, cukrovky, psoriázy, reumatoidnej artritídy i ďalších autoimunitných ochorení.

Zlepšuje kvalitu vnútromaternicového prostredia

Vitamín D sa zaraďuje k látkam, ktoré modulujú dlhodobé programovanie ľudského zdravia. Podľa záverov pozorovaní uskutočnených komisiou OSN pre výživu (FAO), výžive matky a dieťaťa je potrebné venovať osobitnú pozornosť najmä v čase od predtehotenstva až do ukončenia 24. mesiaca veku dieťaťa! Práve vtedy je výživa schopná obzvlášť ovplyvniť štruktúrny a funkčný vývoj organizmu! Potvrdilo sa, že práve tieto štruktúrne a funkčné zmeny môžu mať dlhodobé následky pre ľudské zdravie. Biologické mechanizmy si môžu nadlho zapamätať metabolické účinky raného výživového prostredia plodu a novorodenca. Nedostatočný príjem vitamínu D počas perinatálneho obdobia môže takto vytvoriť základ dlhodobého neskorého poškodenia zdravia.

Absenciu vitamínu D v tehotenstve si odnáša nielen kostný systém detí – majú nižší obsah minerálov v lumbálnych stavcoch a plochých kostiach, čo zvyšuje riziko osteoporózy v ich neskoršom veku. Výskum uskutočnený na základe pozorovaní FAO ukázal, že nedostatok vitamínu D u tehotných žien vyvoláva poruchu transportu vápnika v placente. A nielen. Práve kvalita vnútromaternicového prostredia môže niesť zodpovednosť za vznik mnohých ďalších chronických ochorení v neskoršom živote dieťaťa.

Chráni pred preeklampsiou a predčasným pôrodom

Deti postihnuté ADD/ADHD boli neobyčajne aktívne už v maternici pred narodením. Niekedy sú to náročné deti, ktoré veľa plačú a zle spia, niekedy počúvame, že bolo ťažké dieťa si nakloniť a rozveseliť ho, že nemalo rado fyzický kontakt, malo tendenciu neustále rozprávať, vykrikovať, skákať do reči a rušiť ostatných od práce.

Nadmerná aktivita je u detí prirodzeným prejavom ich zvedavosti a snahy objavovať svet. Väčšina z nich je v neustálom pohybe a zamestnaná v neprestávajúcej hrovej činnosti. Či sa nám to páči alebo nie, pre dieťa je tento pohyb znakom zdravej snahy spoznávať. V niektorých prípadoch začína aktivita naberať na intenzite, jeho pozornosť býva nedostatočne kontrolovaná a jeho prejavy sa stávajú pre okolie nadmerne rušivými. Narastá napätie v užšom rodinnom kruhu i v širšom sociálnom okolí.

ADD a ADHD je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej šesť mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia ( rodina, škola) môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania. Špecifickým rysom je , že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia( vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môže mať genetické faktory , prípadne iné ako napr. oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky , radioaktivita ap.  

Často ide o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké, ktoré sú spojené s odchýlkami funkcie centrálnej nervovej sústavy. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach – v čase pred narodením , pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok ( získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústava – neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať. Čiastočne nám pomáha  vývin dieťaťa, pretože tým, ako dieťa dospieva, dozrieva aj centrálne nervová sústava a niektoré negatívne prejavy v správaní dieťaťa strácajú na intenzite, prípadne i vymiznú. Nie je však dobré spoliehať sa na to, že vývin sám od seba všetko napraví, pretože správnou výchovou mu môžeme veľmi napomôcť.

Typické prejavy detí s ADD a ADHD

     Roztržité, nesústredené, nepozorné, ich pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny. Okrem toho sú aj dráždivé , majú sklon k výbuchom zlosti alebo pod vplyvom momentálnej pohnútky, či podnetu reagujú zjašene. Často ich zaujmú najrozličnejšie vedľajšie alebo novo vznikajúce podnety, takže prerušujú, prípadne vôbec nedokončia začaté činnosti, či už je to hra, práca v škole alebo školská príprava doma. Hyperaktívne deti často hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky. Zvyčajne formálne ovládajú zásady spoločensky žiaduceho správania, ale majú problémy, keď ich majú v konkrétnej situácii uplatniť. Tieto deti majú všeobecne problémy so sebaovládaním. Všeobecne platí, že kľúčovým nedostatkom u ADD a ADHD je neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej , ako aj nevhodnej. Odborníci tvrdia, že hlavný problém, ktorý trpia ľudia s ADD a ADHD spočíva v tom, že nedokážu ovládnuť svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti ktoré nijako nesúvisia s tým, čo práve robia. Ľahká vyrušiteľnosť, neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať. Jednoducho sa musia chopiť čohokoľvek, čo je práve na rane , či ide o zvuky, myšlienky alebo vytrhnutú niť na svetri.