Mama má Emu. Ema má mamu. Tak hovorí šlabikár. Alebo aspoň kedysi. Ako vyzerajú tie dnešné, nemám šajnu. Niekedy sa však stáva, že mama Emu nemá. A zase, že Ema nemá mamu. A prečo s tým niečo neurobiť?

„S manželom sme sa krátko po svadbe rozhodli pre ďalší krok – potomka. Nakoľko som vedela, že to nepôjde bez komplikácií, doktor ku mne pristupoval už od začiatku ako k problematickému prípadu. Cykly sme museli vyvolávať. Na začiatku agolutin, ktorý mal vyvolať menzes, clostylbegyt mal na starosti rast a dozrievanie vajíčok, po ovulácii a styku zase Duphaston atď., atď., atď,“ spomína na začiatky cesty k rodičovstvu Lenka.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o otehotnenie ju doktor po relatívne krátkej dobe poslal na laparoskopiu. Keď sedela u neho v ordinácii s výsledkami v ruke, v kolónke „diagnóza“ napísané „ženská neplodnosť, bližšie neurčená“, vyvstala otázka - čo bude ďalej?

„Nevedela som čo chcem, ale vedela som čo nechcem – ísť do centra asistovanej reprodukcie. Vedela som, že ďalej nasleduje rozhovor s mojim manželom. Bola som rozhodnutá, že touto cestou sa ďalej uberať nemienim. Keď človek opomenie náladovosť, zmeny libida, váhy a ostatných vecí spojených s nepretržitým užívaním nejakých hormonálnych liekov, je tu ďalšia, omnoho dôležitejšia vec – a to je váš vzťah. Nech by bola moja túžba po dieťati akákoľvek, náš vzťah som tomu obetovať nemienila. Zo sexu sa stala povinnosť – povinný čas abstinencie, povinný styk v určených intervaloch. Neviem si predstaviť, ako niekto môže niečo obdobné prežívať niekoľko rokov a nezblázniť sa. Ešte k tomu, keď výsledok nikdy nie je zaručený. Je to ako mať 10 eur a kúpiť si za ne los. Buď vyhráte majland alebo vám nezostane ani na rohlíky. Za seba som bola rozhodnutá – to čo máme je príliš cenné na to, aby som s tým hrala vabank. Manželstvo mojej kamarátky stroskotalo presne kvôli tomuto.“

Papiere a testy

Paradoxne ten, kto sa k adopcii postavil zo začiatku odmietavo, bol manžel. Napriek tomu, že muži nie sú tehotní, nenosia dieťa pod srdcom 9 mesiacov, je pre nich ťažšie prijať fakt, že dieťa, ktoré vychovávajú, nie je ich biologický potomok. Nakoniec sa však rozhodli, že kým padne definitívne nie, aspoň si o tom zistia viac. Zamierili na Úrad práce.

„Boli sme tam za exotov. Za mahagónovým stolom z čias dávno minulých sedela úradníčka. Sŕkala kávu a pozerala na nás ako na zjavenie, keď sme sa jej s úsmevom pýtali, čo je to tá adopcia a čo by sme k tomu potrebovali. A tak sme dostali malý rýchlokurz, dva dotazníky a kopu podkladov a odchádzali sme, majúc v hlave ešte väčší hokej, ako keď sme tam prišli. Padali slová ako osvojenie, náhradná rodinná starostlivosť, sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti a podobne a vôbec som v tom nevidela rozdiel,“ spomína.

Čakali ich dotazníky, vybavovačky, potvrdenia od lekára, od zamestnávateľa a taktiež uviesť, o aký druh náhradnej starostlivosti majú záujem.

Túžili po rodine a najlogickejšie a srdcu najbližšie im vyšlo osvojenie. Pre nás laikov adopcia. Je to to, po čom túžili. Pri adopcii by mali s osvojeným dieťaťom rovnaký vzťah ako rodičia so svojimi vlastnými deťmi, rovnakú zodpovednosť aj práva. Deväť mesiacov obojstrannej skúšobnej doby zavŕši odklepnutie súdu a osvojenec dostane nový rodný list a nové priezvisko. No to sme zašli príliš ďaleko, k novému priezvisku ich čakala ešte dlhá cesta.

Keď máte prvé papierovačky splnené, na rade je ďalší krok a to je príprava, ktorú vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo subjekt, ktorý má na to akreditáciu. U nás sú to napríklad aj Návrat, Úsmev ako dar,...

„Predstava, ako ma nejaká „dedinská“ psychologička poučuje o živote, bola pre mňa viac než desivá. Nechápala som, čo také mi môže dať do života a prečo práve my – dvaja vzdelaní ľudia z úplných rodín s pevnými základmi, to musíme absolvovať. Prvé boli psychotesty a niesli na sebe logo československého inštitútu vzdelávania (alebo niečoho obdobného) a písal sa na nich rok 1982. Pretočila som očami. Veď to som ešte nebola ani na svete! Následne sme kreslili postavy, stromy a plťky. Človek v tom hľadá strašnú logiku, ale logika v tom nie je,“ objasňuje Lenka.

Nie je to kvíz ani súťaž. Konáte podľa pocitov. Nie sú dobré, ani zlé odpovede. Sú len tie „vaše“. Snažiť sa to okabátiť je niečo ako snažiť sa vybabrať s osobnostným testom na pracovnom pohovore. Jednoducho na to prídu a vo finále to z vás spraví klamára.

Napriek obavám im to dalo veľa. Pochopili, že tieto deti sú iné. Sú to deti, s ktorými sa život nemaznal a nespĺňajú štandardné vzorce správania. Sú ako cenný krištáľový kalich rozbitý na tisícky kúskov a zlepený jemným lepidlom. Máte len jednu šancu, ako to nezbabrať. Viac ich nedostanete.

„Pamätám si, akoby to bolo dnes, keď sme sedeli pri konci v ošuntelých kreslách pani psychologičky, ktoré ešte pamätali minulý politický režim a držiac sa za ruky sme čakali, čo pani psychologička napísala. Jej závery boli až mrazivo presné a záverečné „doporučujem“ nás hrialo na duši ako balzam, keď sme odchádzali z jej kancelárie,“ s dojatím spomína.

Onedlho prišiel list, že boli zaradení do databázy pre uchádzačov o sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. A neprešiel ani rok, keď im zazvonil telefón. Boli Vianoce. Tradičné, biele. Lenka, opretá o kuchynskú linku, pozerajúc von oknom zodvihla telefón a automaticka sa ohlásila - Prosím? Volali z Úradu práce.

„Až ma zamrazilo, pretože ako čerstvo nezamestnaná som sa zľakla, že som zmeškala termín. Vianočný zhon, v tej rýchlosti som si nevedela spomenúť, kedy sa mám vlastne hlásiť na úrade. 

„Ešte máte záujem o sprostredkovanie?“ zaznel hlas pani v telefóne.

„Aké sprostredkovanie?" Nechápala som, čo pani po mne chce. Čo som nestihla nejaký termín?

„Ste tam?“ zaznel ten istý hlas.

„Som, som,“ vykoktala som zo seba.

„O sprostredkovanie?“ Evidentne som zaskočila zase ja ju.

„O sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti...“

Nečakala som to. Je to, ako keď pozeráte na tehotenský test a už ani nedúfate v iný výsledok, len jednu čiarku. A zrazu sú tam dve. Toto je niečo podobné, len sa to deje telefonicky,“ so smiechom dodáva.

Vykoktala zo seba niečo v zmysle, že je nezamestnaná a preto si to hneď nespojila. Po pokarhaní a pripomenutí stati z Rozhodnutia o zaradení do databázy uchádzačov, v ktorej sa zaväzujete, že ste povinní akúkoľvek zmenu nahlásiť, povedala, že hľadajú rodinu pre dieťa z utajovaného pôrodu a aj keď ešte nie sú na rade, tak v takomto prípade, kedy niektoré páry o toto vyslovene nemajú záujem, sa preskakuje.

Aj keď by ste sa mohli pozastaviť, prečo niektorí nechcú dieťatko z utajovaného pôrodu, keď je maličké a môžete si ho vychovať už prakticky od pôrodnice, dôvod je jednoduchý. Okrem toho, že pôvod dieťaťa, ako aj rodinná anamnéza, či stav matky v tehotenstve a podobne nie je vyhľadateľný, matka má právo sa do 6 týždňov vrátiť a rozmyslieť si to. A vziať vám nového člena rodiny priamo z náručia. Takáto rana je azda najhoršia.

„Našu lásku som si zamilovala na prvý pohľad. Bola maličká ako Palculienka, zraniteľná a od prvého pohľadu na ňu sme vedeli, že je úplne jedno, čie bunky boli na začiatku. Či naše alebo cudzie. Jediný dotyk jej maličkej rúčky znamenal viac, ako si kto môže predstaviť. Každý má tendenciu oháňať sa vetou „Kým nezažiješ, nepochopíš“. Kým nemáš vlastné deti, nepochopíš“. „Kým nie si tehotná, nepochopíš.“ A preto túto vetu použijem aj ja – je to odkaz pre všetkých, ktorí tvrdia, že „cudzie“ dieťa nemôžete mať radi rovnako, ako vlastné. Chcela by som vám len povedať – kým nezažijete, nikdy nemôžete pochopiť...“

Dnes má už Palculienka aj brata, malého Raráška, ktorý sa ohlásil u maminy v brušku pár mesiacov po tom, ako si osvojili Palculienku. Ako sa vraví, Božie cesty sú nevyspytateľné. 

Máte aj vy skúsenosť s osvojením dieťatka? Podeľte sa so svojím príbehom vo WIKI. Stačí kliknúť sem. 

Mriežka je znak na klávesnici pod číslovkou 3 a vyzerá takto: "#". Skratka ako napísať "#" je - pravý Alt + X = #

Čo sa dá s "#" robiť?

Funguje to podobne ako používanie "@", avšak robí to niečo iné 🙂 Ak do vašich krátkych správ, popisov albumov a článkov vložíte znak "#" a bez medzery za ním slovo, napr. #kocik   #rozpravka   #tehotenstvo   #20tt. Tento text sa po zverejnení stane odkazom, na ktorý môžete kliknúť a zobrazia sa vám všetky príspevky, ktoré to tiež obsahujú.

Vyskúšajte si kliknúť napr. #bazar (už som to pridal do viacerých svojich príspevkov).

Ako vám "#" pomôže?

Tým, že "#" budete používať vo vašich príspevkoch, vytvoríte jednoduchý spôsob vyhľadávania podľa kontextu. Vložte do vyhľadávania vo fotoblogoch #bazar a hneď máte príspevky, ktoré sa týkajú bazáru. Samozrejme, ak to niekto do svojho príspevku nepridá, tak to tam nebude, preto je dôležité, aby ste to používali často a čo najviac z vás.

Inšpirácie ako mriežku používať

Napríklad príspevok vo fotoblogu sa týka:

• týždňa tehotenstva: #10tt #20tt #35tt
• trimestra: #1trimester #3trimester
• miesta: #antolska #kosice #kramare
• tehotenstva: #porod #ovulacia #sono #ivf #um
• materstva: #laktacia #adopcia #vybava #kocik
• termínu: #januarovky2013

Neexistujú obmädzenia v tom, ako to používať. Záleži iba od vašej kreativity a od toho, či to začnú používať aj ostatní.

Ako mriežku správne používať

• Pri vytváraní používajte slovenské slová bez diakritiky. Nie je to podmienka, je to však zrozumiteľnejšie.
• Mriežky nevkladajte do nadpisu albumu alebo článku, tam to nefunguje.
• Nepoužívajte loginy užívateľov.
• Slovo s mriežkou musí byť oddelené medzerami _#dom ("_"= medzera).
• Vyberajte kratšie a všeobecnejšie slová, aby ich mohlo používať čo najviac ľudí.

Martin Ďurina

Asmira Team