Asistovaná reprodukcia, patrí k jedným z najmladších odborov medicíny. O asistovanej reprodukcii, sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení a poloprávd, ktoré ľuďom snažiacich sa otehotnieť, občas zbytočne komplikujú a znepríjemňujú cestu k vytúženému bábätku. Aká je teda pravda? Pozrite sa spolu so mnou, na niekoľko dôležitých faktov o asistovanej reprodukcii.

Je IVF jediná možnosť liečby neplodnosti?

V centre asistovanej reprodukcie sa nevykonávajú len in vitro fertilizácie (IVF), ako si niektorí mylne myslia. IVF je laboratórna technika, pri ktorej prebieha oplodnenie vajíčka mimo maternice a patrí medzi najefektívnejšie metódy riešenia neplodnosti. IVF nie je voľbou číslo 1.  Vždy sa pri liečbe postupuje od najjednoduchšej metódy, ako napríklad hormonálna stimulácia, k tej najzložitejšej, akou je umelé oplodnenie.

Ovulácia, je pre zdravú ženu prirodzený stav,  kedy dochádza k uvoľneniu zrelého vajíčka z vaječníka. Vyvolanie ovulácie pomocou hormonálnych liekov, je indikované u žien, u ktorých sa spontánne neuvoľňujú vajíčka a nepredpokladá sa u nich iná príčina neplodnosti, ako chýbajúca ovulácia.

Ďalšou možnosťou riešenia neplodnosti, je vnútromaternicové vloženie spermie (IUI) priamo do maternice, počas ovulácie. Ovulácia môže byť súčasťou prirodzeného menštruačného cyklu, alebo aj vyvolaná hormonálnymi liekmi. Pri IUI, je šanca na oplodnenie oveľa vyššia, pretože spermia, sa dostáva do bezprostrednej blízkosti vajíčka.

Podľa štatistík, iba necelých 30 % párov, dospeje k cyklu umelého oplodnenia. Často sa stáva, že páru pomôže aj minimálna hormonálna liečba. Výberu metódy liečby predchádza vždy komplexné vyšetrenie páru. Žiaľ, sú aj diagnózy, kedy iný postup ako IVF neprichádza do úvahy. Je to napríklad, ťažká porucha spermiogramu, závažné genetické ochorenia v rodinnej anamnéze, dlhodobá neplodnosť, nepriechodnosť vaječníkov ale aj vysoký vek u ženy, túžiacej po bábätku.

Problém neplodnosti  je v súčasnosti veľmi aktuálnou témou. Až jeden z ôsmich párov má problém spontánne otehotnieť. Počet tých, ktorým sa nedarí spontánne počať dieťatko a ktorí  potrebujú pomoc odborníkov v centrách asistovanej reprodukcie, neustále rastie.

Mama má Emu

Poviem vám príbeh. Skutočný príbeh. Taký, ktorý napísal sám život. Danka je moja dobrá kamarátka.  Ona a  jej manžel Peter, sú dvaja veľmi veselí a otvorení ľudia. Ako obaja hovoria: ,,K nášmu šťastiu chýbalo málo a predsa pre nás tak veľa“. Danka a Peter mi porozprávali o ich ceste k bábätku. Bola to náročná cesta, no po siedmich rokoch snaženia ich na jej konci čakalo vysnívané šťastie.

,,Veľmi sme túžili po bábätku. Na začiatku sme verili, že to zvládneme aj sami. Mesiac čo mesiac som v kútiku duše dúfala, že na tehotenskom  teste uvidím dve vytúžené čiarky. Veľmi ma to celé pohltilo. Psychicky som to znášala veľmi ťažko. V práci to bolo hektické a z nášho vzťahu sa už vytrácala úprimná radosť a záujem. Chýbalo nám dieťatko. Skúšali sme všetky babské rady, diéty, liečiteľov a uvažovali sme aj nad adopciou. Napokon, jedného dňa prišiel zlom“.

,,Pochopili sme, že ak sa chceme pohnúť ďalej, musíme vyhľadať pomoc odborníkov. Peter, bol mojou obrovskou oporou a všetky vyšetrenia sme absolvovali spoločne. Dnes viem, že to bol ten správny impulz, ktorý sme obaja vo svojom živote potrebovali. A Mama, má Emu“.

V čom môže byť problém?