S očakávaním každého ďalšieho potomka sa zo žien, mamičiek, stávajú čoraz väčšie odborníčky. Už tak urputne nekontrolujú každý prdík, vyrážku či odgrgnutie. Už to majú „vyskúšané“. Podobne to bolo aj v mojom prípade, keď som zistila, že pod srdcom nosím našu tretiu dcéru. Veď dve už mám oddojčené, odplienkované, ako tak vychované... V hlave mi neblikala žiadna výstražná kontrolka, skôr neónový nápis ŽIADNY STRES. 

Dve mladšie dcéry, Agáta a Zita, boli pohodové bábätká. Dá sa povedať, že po zdravotnej stránke bezproblémové. Ak teda nerátam to nočné vstávanie na „kojopauzu“, ktoré sa často nedalo spočítať na prstoch oboch rúk. Nanešťastie túto „vrodenú vadu“ zdedila aj tá tretia – Judita.  Prvé dve dcérky sa narodili ako „baletky“. Tak ich zvykla volať naša pediatrička. Často nás z kontroly posielala domov so zdvihnutým prstom, že majú hraničné váhy, že by mohli lepšie priberať. Napredovali však pekne, žiadne „spomalenie“ sme nevideli a dnes, keď majú šesť a tri roky (a stále sú baletky), im nechýba vôbec nič.

Pri prvej dcére Agátke som v tehotenstve pribrala príjemných deväť kíl, pri druhej to bolo o niečo viac, trinásť. Všetko sa však pri nočnom vstávaní a dojčení strácalo samo. Tretie tehotenstvo však bolo úplne iné. Akosi sa to na mňa „nabaľovalo“. Už štartovacia váha nebola žiadna výhra a konečný prírastok o takmer dvadsať kíl dával tušiť, že toto baletka nebude. Doktori hovorili o váhe nad štyri kilogramy, čo mi prišlo ako science fiction. Nakoniec to nebolo ani tri a pol kila a naša treťorodená bola na svete.

Také bábätko sa po dvoch baletkách „drží“ úplne inak. Z pôrodnice som domov odchádzala spokojná. Ako mama tretieho dieťaťa na všetko pripravená. Juditka krásne napredovala, teda lepšie povedané priberala. Pediatrička bola konečne spokojná, namiesto mlieka som očividne začala produkovať smotanu. Teda spokojná bola až dovtedy, kým sa jej nezdalo, že malá priberá až príliš. To už som bola celkom namrzená, lebo keď je málo, tak je zle, keď je dosť, je ešte horšie.

Judita mala ako prvá z našich detí rozkošné faldíky. Tie záhyby na rukách, nohách, celulitídku na zadočku a štyri brady. Konečne mali babky koho „štípať“. Pri každom prebaľovaní sme sa poriadne nasmiali. Až kým k nám nezavítalo niečo nepoznané. Predošlé dcérky nemali problémy so začervenaním pokožky na zadočku a nikdy sme takzvané zapareniny neriešili. Vedela som teda o tomto probléme veľmi málo, resp. nič. A vtedy sa Juditke začali objavovať na telíčku začervenané miesta. Bolo horúce leto a faldíkov bolo naozaj dosť. Začervenaná pokožka sa objavila nielen na zadočku, ale aj pod kolienkami, krkom či pazuškami. Samozrejme, že krém sme pri prebaľovaní používali, pokožku umývali vodou, vysušovali, ale akosi to nestačilo. Z Juditky sa stalo nervózne bábätko, plačlivé a nespokojné. A ja som zistila, že ani pri treťom dieťatku nemá mama všetky esá v rukáve. Že občas prídu veci, ktoré sme predtým riešiť nemuseli. Jednoducho nás začervenaná pokožka na zadočku pri dvoch dcérach obišla. Asi tak ako mňa kiahne, kým som ich nechytila v tridsiatke od mojich dcér.

Situácia sa u Juditky nezlepšovala a dávala nám čoraz viac zabrať. Potom som si však spomenula na darček od dobrej kamarátky. Okrem plienok nám priniesla pre malú aj, podľa nej, kozmetický zázrak v bledomodrom obale - masť Bepanthen Baby. Povedala, že s ňou má veľmi dobré skúsenosti. Úprimne, veľmi som nedúfala, že si s tým nejako poradí kozmetický výrobok. Skôr som verila, že návšteva kožného lekára či pediatra bude nevyhnutná.

alebo náš večerný rituál s kozmetikou HiPP

Murphyho zákon pre matky hovorí, že ak potrebujeme dieťa uspať čo najrýchlejšie, potrvá nám to 2-krát dlhšie než obvykle. Vždy, keď počas uspávania premýšľam nad tým, koľko povinností na mňa ešte čaká po tom, čo moje ratolesti zaspia, práve vtedy mám 100 % záruku, že jediný komu sa bude chcieť spať budem ja, ale nie moje deti. V duchu si hovorím, vypni honey! Zahoď stres, lebo drobec to okamžite vycíti. Spomaľ neustále prúdiace myšlienky a nepripúšťaj si problémy. Nechaj ich pred dverami detskej izby. Neber si so sebou mobil a nepozeraj na hodinky. Nepýtaj sa seba samej ako je možné, že je už toľko hodín a ony ešte stále nespia. Pretože toto fakt nefunguje.

Keď sa to konečne podarí, ani nedýcham. Vkladám spiace dieťa do postieľky, akoby to bola časovaná bomba. Bomba, ktorá môže kedykoľvek bez varovania vybuchnúť - prebudiť sa a rozplakať. Ostáva už sa len v tichosti vytratiť z izby. Žiadne zakašľanie či kýchnutie. To by bola začiatočnícka chyba. Už len nezakopnúť a ničím nebuchnúť. Pomaly, so zatajeným dychom, sa zakrádam vlastným bytom, postavím sa k žehliacej doske a vtedy sa ozve plač. Ok. A večerný kolotoč hladkania, papania, mojkania, nosenia a prosenia môže opäť začať... Ale viete čo? Mne to nevadí. No a čo. Je to len obdobie a ako druhomatka už viem, že nič netrvá večne. Ani časté budenie, nočný des či zlý spánok. Materstvo je vzácne a o pár rokov sa na tom budeme iba smiať, no verím, že nie od zbláznenia 😀.

Moja prvorodená dcéra mala veľký problém s uspávaním a nočných spánkom. Viac ako 2 roky sme sa normálne nevyspali. Často som dostávala nevyžiadané rady typu, načo si ju ťahám k sebe do postele, prečo ju nedám do postieľky, nenechám zaspávať osamote či poriadne vyplakať. To by jej vraj pomohlo a spala by celú noc… Nikdy som nepraktizovala vyplakávanie bábätka. Túto metódu uspávania nevnímam ako správnu. Asi by mi z toho roztrhlo nielen uši, ale aj srdce. Je to moje dieťa a môj vzťah s ním. Je vedecky dokázané, že objatie a kontakt s matkou dieťatko upokojí, dodáva mu pocit bezpečia a buduje medzi matkou a dieťaťom zdravý vzťah. Nie je nad vrúcne objatie a pomojkanie. Namiesto neefektívnych a stresujúcich riešení, sme si radšej vytvorili svoje vlastné uspávacie večerné rituály.

Spomaľte

Pokojné aktivity pred spaním môžu deťom pomôcť upokojiť sa . Aj nás dospelých to núti na chvíľu nepracovať (tým myslím aj ukladanie bielizne, či drhnutie kuchyne), vypnúť a spomaliť. Čítajte si, stlmte svetlá, hladkajte ich, spievajte im. Uspávajte svoj poklad s láskou. Tak dlho, ako to považujete za dôležité. Čas strávený spolu, nikdy nie je časom strateným. Vaše deti budú z vašej blízkosti, náručia a objatia čerpať celý svoj život. Ak spomalíte a vytvoríte si svoje vlastné večerné rituály, možno zlepšíte nielen nočný spánok, ale aj uspávacie skóre - unavený rodič verzus nespiace dieťa.

Vytvorte si večerný rituál

Doprajte deťom teplý voňavý kúpeľ. Navoďte príjemnú atmosféru, stlmte svetlá. Mamičky často polemizujú, či je lepšie dieťatko kúpať alebo iba poobmývať žinkou, či používať telové mlieka a oleje. Rozhodnúť sa musí každý rodič sám. Dermatológovia však potvrdzujú, že pravidelné kúpanie 2 až 3-krát týždenne je určite prospešnejšie ako drhnutie kože vlhkou detskou žinkou. 

A ako je to u nás doma? Ja svoje polročné dieťa kúpem a aj natieram denne, už od narodenia. K večernému kúpaniu u nás doma patrí HiPP Kúpeľ na dobrú noc. Jemne umýva, neštípe v očiach, hydratuje a zvláčňuje citlivú pokožku dieťatka. Výťažok zo santalového dreva svojou nádhernou vôňou, v kombinácii s teplou vodou, podporuje pokojný spánok dieťatka. Po kúpeli používame HiPP Pleťovým olej s BIO mandľovým olejom a občas pridám niekoľko kvapiek aj do kúpeľa. Olej je vhodný už od narodenia, ideálny na masáž bábätka. Nádherne vonia a obľúbi si ho každý člen rodiny.