milkky
    13. jún 2017    Čítané 382x

    Látkovanie je ešte stále strašiakom

    Je to nevedomosťou, pohodlnosťou, či dokonca predsudkami, že sa stále nájdu ľudia, čo neveriacky krútia hlavou ak zistia, že dieťa má na sebe látkovú plienku?

    Mnohí mylne predpokladajú, že #latkovanie je veľmi pracné, náročné na čas aj energie, a tak hneď siahnu po pohodlných jednorazovkách. Lenže moderné plienkové systémy sú sofistikovanejšie a ich používanie je podobne jednoduché ako u plienok jednorazových. Plienky už netreba vyvárať, dokonca ani žehliť, stačí 2x do týždňa oprať na 40⁰. Látkovanie je ekologické (neprodukujete tony nerecyklovateľného odpadu), ekonomické (základná výbava nie je vôbec náročná) a čo je najdôležitejšie - šetríte pokožku vášho dieťaťa (vyhnete sa zapareninám, ušetríte kopu krému a riťka je obklopená prírodným materiálom bez chemikálií).

    Že budem látkovať, som sa rozhodla už mesiace pred tým, než sa syn narodil. Reálne sme začali hneď ako mu odpadol pupočník. Používali sme ten najlacnejší a najjednoduchší systém - štvorce a vrchné nohavičky. Neskôr som dokúpila pár nohavičkových plienok, vkladačiek a kapsoviek. Naša výbava sa rozrástla, no viac menej z dôvodu, že tým rozkošným dizajnom sa jednoducho nedá odolať.

    Áno. Údržba je o trošku zložitejšia. Pokakanú plienku treba hneď opláchnuť, pretrieť žlčovým mydlom a až tak odložiť do vedra na pranie. Povedzme si narovinu, vyhodiť jednorazovku je určite jednoduchšie. No za všetkým, čo zato stojí, je kúsok práce. Je rozdiel, či si koláč upečiete doma alebo si kúpite polotovar z obchodu. Ale vráťme sa k plienkam. Ak by sme však dokázali aspoň niečo odchytiť do misky, nespotrebovali by sme toľko plienok. Priznám sa, som z tých lenivších. Tak sme sa vydali cestou bezplienkovej komunikačnej metódy - #bkm. Síce len čiastočne ale aj tak si myslím, že celkom úspešne.

    Od 4m kakal syn už výhradne do misky. Až tak úžasná a vnímavá matka som asi nebola a možno sme s tým začali už neskoro, keďže signály na cikanie som nezachytila. No časovaním na nočník sme potom ušetrili ďalšiu kopu plienok. V roku už nemal plienku na spanie ( neskôr som už v noci dokázala rozlíšiť mrnčanie ak potrebuje cikať alebo ak chce len mliečko) a v 1,5 roku bol kompletne odplienkovaný. Zaparený zadoček mal len 2x, v extrémnych teplotách v lete, takže krémiky sme používali tiež minimálne. Ja viem, žiadny zázrak, ale aj tak si myslím, že je to úspech. Najmä ak tu na koníku čítam, ako sa niektoré mamičky márne snažia naučiť dieťa na nočník v 3 rokoch, pred nástupom do škôlky. Samozrejme, každé dieťa je iné ale nám v tomto #latkove_plienky a moja lenivosť určite výrazne pomohli.

    Ako som už písala, špinavé plienky sa skladujú v zatvárateľnom vedierku. Ja som ich  prala zhruba každé 3 dni, občas na 40⁰ s dezinfekciou, sem tam na 60⁰. Frekvencia prania závisí od intervalov prebaľovania, od veľkosti skladovacej nádoby a od počtu čistých plienok v zálohe ... No ak váš drobec už chodí, pri ich vešaní máte pomocníka vo forme šikovného podávača a užijete si kopec srandy aj pri tejto činnosti. Určite to nie je drina. Ak nemáte sušičku, sušenie v zime môže byť náročnejšie. V starších bytovkách sa často nachádzajú sušiarne prádla, ktoré prídu vhod. Sušenie vo vnútri izby veľmi neodporúčam, len v krajnom prípade a za pravidelného vetrania. Vo vlhkom prostredí sa enormne zvyšuje výskyt baktérií, vírusov a plesní. Objavujúca sa pleseň na stenách je už len vrcholom ľadovca.

    Látkové plienky robia na rozdiel od jednorazoviek trošku tučnejšiu riťku, čo môže ovplyvniť veľkosť oblečenia, no aj tu sa mamičky vynašli a na rozšírenie body používajú pásik látky s cvočkami tzv. extendor, ktorý body medzi nožičkami predĺži. 

    Viac informácií o látkovaní získate v skupine Látkovkárky https://www.modrykonik.sk/group/1818/ . V popise skupiny nájdete aj linky na niekoľko videií a v prípade otázok vám skúsené mamičky určite ochotne pomôžu.

    Veď vyznať sa vo výrazoch ako štvorce, nohavičkové plienky, pullky, vlniaky, kapsovky, AIO, SIO, novosklad, drak, prefoldy, separačky alebo vkladačky nie je určite zo začiatku vôbec jednoduché.

    Samozrejme, tak ako v iných činnostiach, je potrebné zhodnotiť svoje reálne osobnostné danosti. Ale ak ste nad látkovaním rozmýšľali, určite to aspoň vyskúšajte. Začať sa dá v každom veku. No najlepšie je to hneď odmalička a postupne tak získavať skúsenosti. Mnoho mamičiek, ktoré na látkovanie zanevreli, začali látkovať už staršie dieťatko. To sa nie vždy podarí, pretože väčšie deti síce necikajú tak často, zato vo väčších objemoch a neskúsené mamičky to často nezvládnu a vrátia sa opäť k jednorazovkám.

    Látkové plienky sa obzvlášť vyplatia, ak plánujete aj druhé dieťatko. Ak sa však obávate vysokej investície, v bazáriku sa dajú kúpiť aj použité plienočky, príp. ak by ste sa rozhodli s látkovaním predčasne skončiť, opäť sa plienky dajú cez bazár predať. Existuje tu aj súkromná skupina na predaj látkových plienok. No so základnou výbavou 30-40 štvorcov a 3 - 4 vrchnými nohavičkami si aspoň v začiatkoch hravo vystačíte.

    A ak vás zaujala BKM, aj tej je tu venovaná skupina: https://www.modrykonik.sk/group/2412/

    Zdroj obrázkov: http://www.lilbumsclothdiapers.com/effectively-safely-dry-cloth-diapers/v

    https://www.wasbareluierwereld.nl/single-post/2017/01/06/Hij-helpt-met-veel-plezier-de-luiertjes-op-het-droogrek-te-hangen

    shilou
    31. mar 2017    Čítané 9142x

    Látkovanie nie je pre každého

    O plienkach som si prečítala hádam všetko. Od rôznych značiek, vychytávok po nové trendy a postupy. Trvalo to niekoľko dní študovania po internete. Všade sa spomínalo, že je to zdravšie, ekologické, lacnejšie, bez ďalšieho vyvárania a žehlenia. Bolo to aj naozaj tak? V našom prípade veru nie.

    Objednala som 10 vkladacích plienok 3-vrstvových a 1 vrchnú plienku s polyesterovým rúnom, nastaviteľnú. Ušetrené peniaze som už videla v predstavách na menšej kope.

    1. deň 

    Oprané, nachystané, ide sa skúšať. 

    Zuzanke sa nepáčilo, že zrazu musela mať nôžky širšie od seba. Keďže sa práve učila loziť, dosť ju to obmedzovalo v pohybe. Bola rada, keď som jej hračku podávala. Nechcela sa naťahovať sama. "Všetko chce svoj čas," nahovárala som si. 

    Už po hodine sa plienka premočila tak, že aj deka, na ktorej sedela, potrebovala vyprať.

    Poobede plienka vyschla. Vyskúšala som opäť. Namiesto dvoch som dala až tri a častejšie prebaľovanie nás neminulo.

    Po ďalších dvoch hodinách boli všetky plienky mokré do nitky. Nevadí. Vyperiem a zajtra skúšame zas. Dovtedy prídem na to, čo robím nesprávne. 

    2. deň 

    Vstala som o niečo múdrejšia s rozhodnutím, že vyskúšam dať na spodok klasickú bavlnenú plienku a tak vkladku. Rodičia mi dali 6 klasických plienok, veď to bude úplne stačiť. Áno, aj stačilo... na pár hodín. Dieťa kakalo trikrát za deň, pri lepšom dni len dvakrát. 

    3. deň 

    Raketový štart dňa, žehlenie. Pribudli mi ďalšie kusy klasických plienok. Po dvoch použitiach bola aj vrchná plienka mokrá. Keďže som zatiaľ mala len tú jednu, látkovanie už v tento deň nepokračovalo. Kvôli látkovaniu som malej dávala väčšie body. Bežné jej boli krátke keď sa zapli.

    4. deň 

    Malá kaká vo veľkom, nestíham vymieňať. Na obed sú všetky plienky plne obsadené. Vonku je krásne, neprší, vešiam plienky von na sušiak. Popod okná prechádza sused. Na šnúre kopa plienok.

    5. deň 

    Rozhodla som sa dokúpiť dve vrchné plienky a doniesla všetky klasické, ktoré som našla u mojich rodičov. Hádam to bude stačiť.

    6. - 10. deň 

    "Budete mať ďalšie bábätko a pripravujete plienky, keď každý deň toľko periete?" susedovi nedalo neopýtať sa. Je pravda, že to bruško po pôrode ostalo, ale pri takom malom dieťati myslieť na ďalšie? Najlepšia odpoveď na otázkuje otázka.

    "Vaša mama vám neprala plienky?" 

    "Áno, ale vtedy neboli tie jednorazové ako teraz."

    Ešte dobre, že sa neopýtal, či na ne nemáme, keď  používame tieto.

    11. deň

     Mala som pocit, že nerobím nič iné, len každú chvíľu prebaľujem a periem v rukách pokakané plienky. Mydlo sa minulo rýchlosťou blesku. Keď som len namočila a dala prať, škvrny ostali. Plienky sa v minulosti vyvárali, aby ostali biele.  Žehlenie ma ubíja.

    12. - 15. deň

    Malá si na plienky pomaly zvykla.  Nikdy som nemala odvahu dať jej ich na noc. Predstava budenia sa kvôli plienke ma odrádzala.

    16. - 20. deň

    Čakala nás poradňa.

    "Čo ak sa pokaká, ako to urobím? Plienky budem baliť do sáčka? Keď to prejde aj na oblečenie? Budem brať so sebou aj náhradné?" V predstavách som videla tie pohľady v čakárni. Rozhodla som sa pre iné riešenie. Dám papierovú plienku.

    Zuzanke sa to páčilo. Zrazu už nebola taká obmedzená ani v sedení, ani v lození. Nepáčilo sa jej opätovné látkovanie po príchode domov. Striedala som plienky, pokým si opäť navykla. Nastalo obdobie prerezávania zubov. Hnačky malú trápili dlho. To pranie bolo neúnosné.

    21. - 25. deň 

    Od hnačiek mala vyštípaný zadok, hoci bola hneď prebalená. Vyrážky sa stupňovali, krémy a mastičky nezaberali. Začali sme používať papierové plienky aspoň po dobu, kým sa zadoček nevylieči. Došlo to až do takého štádia, že sme navštívili kožnú lekárku.

    2. mesiac

    Zadok sme konečne dostali pod kontrolu. Pomohla až štvrtá robená mastička na predpis. Aspoň som si za tú dobu oddýchla od toho denno-denného množstva prania, vešania a žehlenia.

    Nastala zima. Nevedela som si predstaviť sušenie v byte. Celý sušiak by zaberali len samotné plienky a čo ostatné prádlo?

    Látkovaniu sme dali ešte šancu, no ekzém sa po pár dňoch používania vrátil. Zuzanka má citlivú pokožku a nemôže byť v mokrom. Po tomto zdĺhavom liečení som neušetrila vôbec nič, dokonca ma to stálo oveľa viac. Nielen roboty, ale aj času.