
O plienkach som si prečítala hádam všetko. Od rôznych značiek, vychytávok po nové trendy a postupy. Trvalo to niekoľko dní študovania po internete. Všade sa spomínalo, že je to zdravšie, ekologické, lacnejšie, bez ďalšieho vyvárania a žehlenia. Bolo to aj naozaj tak? V našom prípade veru nie.
Objednala som 10 vkladacích plienok 3-vrstvových a 1 vrchnú plienku s polyesterovým rúnom, nastaviteľnú. Ušetrené peniaze som už videla v predstavách na menšej kope.
1. deň
Oprané, nachystané, ide sa skúšať.
Zuzanke sa nepáčilo, že zrazu musela mať nôžky širšie od seba. Keďže sa práve učila loziť, dosť ju to obmedzovalo v pohybe. Bola rada, keď som jej hračku podávala. Nechcela sa naťahovať sama. "Všetko chce svoj čas," nahovárala som si.
Už po hodine sa plienka premočila tak, že aj deka, na ktorej sedela, potrebovala vyprať.
Poobede plienka vyschla. Vyskúšala som opäť. Namiesto dvoch som dala až tri a častejšie prebaľovanie nás neminulo.
Po ďalších dvoch hodinách boli všetky plienky mokré do nitky. Nevadí. Vyperiem a zajtra skúšame zas. Dovtedy prídem na to, čo robím nesprávne.
2. deň
Vstala som o niečo múdrejšia s rozhodnutím, že vyskúšam dať na spodok klasickú bavlnenú plienku a tak vkladku. Rodičia mi dali 6 klasických plienok, veď to bude úplne stačiť. Áno, aj stačilo... na pár hodín. Dieťa kakalo trikrát za deň, pri lepšom dni len dvakrát.
3. deň
Raketový štart dňa, žehlenie. Pribudli mi ďalšie kusy klasických plienok. Po dvoch použitiach bola aj vrchná plienka mokrá. Keďže som zatiaľ mala len tú jednu, látkovanie už v tento deň nepokračovalo. Kvôli látkovaniu som malej dávala väčšie body. Bežné jej boli krátke keď sa zapli.
4. deň
Malá kaká vo veľkom, nestíham vymieňať. Na obed sú všetky plienky plne obsadené. Vonku je krásne, neprší, vešiam plienky von na sušiak. Popod okná prechádza sused. Na šnúre kopa plienok.
5. deň
Rozhodla som sa dokúpiť dve vrchné plienky a doniesla všetky klasické, ktoré som našla u mojich rodičov. Hádam to bude stačiť.
6. - 10. deň
"Budete mať ďalšie bábätko a pripravujete plienky, keď každý deň toľko periete?" susedovi nedalo neopýtať sa. Je pravda, že to bruško po pôrode ostalo, ale pri takom malom dieťati myslieť na ďalšie? Najlepšia odpoveď na otázkuje otázka.
"Vaša mama vám neprala plienky?"
"Áno, ale vtedy neboli tie jednorazové ako teraz."
Ešte dobre, že sa neopýtal, či na ne nemáme, keď používame tieto.
11. deň
Mala som pocit, že nerobím nič iné, len každú chvíľu prebaľujem a periem v rukách pokakané plienky. Mydlo sa minulo rýchlosťou blesku. Keď som len namočila a dala prať, škvrny ostali. Plienky sa v minulosti vyvárali, aby ostali biele. Žehlenie ma ubíja.
12. - 15. deň
Malá si na plienky pomaly zvykla. Nikdy som nemala odvahu dať jej ich na noc. Predstava budenia sa kvôli plienke ma odrádzala.
16. - 20. deň
Čakala nás poradňa.
"Čo ak sa pokaká, ako to urobím? Plienky budem baliť do sáčka? Keď to prejde aj na oblečenie? Budem brať so sebou aj náhradné?" V predstavách som videla tie pohľady v čakárni. Rozhodla som sa pre iné riešenie. Dám papierovú plienku.
Zuzanke sa to páčilo. Zrazu už nebola taká obmedzená ani v sedení, ani v lození. Nepáčilo sa jej opätovné látkovanie po príchode domov. Striedala som plienky, pokým si opäť navykla. Nastalo obdobie prerezávania zubov. Hnačky malú trápili dlho. To pranie bolo neúnosné.
21. - 25. deň
Od hnačiek mala vyštípaný zadok, hoci bola hneď prebalená. Vyrážky sa stupňovali, krémy a mastičky nezaberali. Začali sme používať papierové plienky aspoň po dobu, kým sa zadoček nevylieči. Došlo to až do takého štádia, že sme navštívili kožnú lekárku.
2. mesiac
Zadok sme konečne dostali pod kontrolu. Pomohla až štvrtá robená mastička na predpis. Aspoň som si za tú dobu oddýchla od toho denno-denného množstva prania, vešania a žehlenia.
Nastala zima. Nevedela som si predstaviť sušenie v byte. Celý sušiak by zaberali len samotné plienky a čo ostatné prádlo?
Látkovaniu sme dali ešte šancu, no ekzém sa po pár dňoch používania vrátil. Zuzanka má citlivú pokožku a nemôže byť v mokrom. Po tomto zdĺhavom liečení som neušetrila vôbec nič, dokonca ma to stálo oveľa viac. Nielen roboty, ale aj času.






Ja som vydrzala tyzden, teraz mam plnu skrinu blbosti na latkovanie a neviem sa toho zbavit :D