😅 Poznáte ten pocit, keď si poviete: „Ja to viem, to už mám v malíčku.“ A potom vám život ukáže, že… možno až tak nie? Toto je Dunning-Krugerov efekt – jav, pri ktorom ľudia s nižšími znalosťami majú často vyššie sebavedomie, než tí, ktorí sú naozaj odborníci. Nie preto, že by chceli klamať. Jednoducho nevidia, čo ešte nevedia. 

🧩 Najmenej kompetentní účastníci si svoje schopnosti nadhodnocovali až o 50%. 

📉 Sebareflexia a spätná väzba znižujú efekt Hlúpej hory. Skutoční experti často pochybujú o sebe viac, pretože vidia zložitosť témy. 

🧭 Ľudia s realistickým sebahodnotením rýchlejšie rastú v kariére aj vzťahoch. 

🤔 Otázky: 

Kedy ste sa naposledy cítili príliš isti v niečom, čo sa vám neskôr vymklo? 

👂 Stáva sa vám, že niekedy v hlave stále počujete slová niekoho iného – rodiča, partnera, kolegu alebo priateľa? Možno sa to deje bez toho, aby ste si to uvedomovali… A potom sa pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ 

🧠 Kognitívna disonancia nastáva, keď sa naše presvedčenia a správanie dostanú do konfliktu. Často nám to spôsobuje úzkosť, ktorá nás vedie k tomu, že preberáme názory iných, aby sme sa vyhli stresu. 

💬 Keď sa rozhodujeme pod tlakom okolností, naše rozhodnutia sú často menej objektívne a vedú k väčšej nespokojnosti. 

🤔 Náš mozog sa zameriava na to, čo je negatívne. Tieto myšlienky môžu zasahovať do našich rozhodnutí a cítenia, aj keď to často nevieme. Presvedčenia ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ak veríte, že niečo nezvládnete, už to môže byť dôvod, prečo sa tomu vyhýbate. 

💭 Otázky na zamyslenie: 

Aké presvedčenia mátem o sebe, ktoré nie sú vaše? 

➡️ Sedíte doma večer po práci. Chceli by ste si oddýchnuť, ale v hlave vám bliká ako červená kontrolka: nezavolali ste mame, nedokončili ste prezentáciu, prádlo je stále v práčke a ešte aj tie e-maily. Nie je to o tom, že ste neschopní. Je to o tom, že mozog nedokáže ,,zatvoriť" otvorené slučky. Tento fenomén psychológovia volajú Zeigarnikovej efekt – náš mozog si oveľa viac pamätá nedokončené úlohy než tie hotové. 

🔎 Až 80% ľudí má v hlave minimálne 5 nedokončených úloh, ktoré im odoberajú mentálnu energiu. 

🔎 Aj 5 minút venovaných malej úlohe dokáže znížiť hladinu stresového hormónu kortizolu. Naša pracovná pamäť unesie naraz len 4 – 7 aktívnych myšlienok. Všetko ostatné vytvára preťaženie a úzkosť. 

🔎 Ľudia, ktorí si denne zapisujú úlohy, majú o 30% lepšiu spánkovú kvalitu. Už len to, že úlohu napíšeme na papier, znižuje stresový kortizol, lebo mozog vníma, že vec je „pod kontrolou“. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo je dnes jedna vec, ktorú by ste mohli dokončiť, aby ste sa cítili lepšie? 

👩‍⚕️ „Prepadla ma zlosť. Kolega mi medzi rečou povedal, že som príliš emotívna. Cítila som, ako mi vyráža poistky. A potom, doma, som kričala na deti, že si nezobrali papuče.“ 

🎯 No a práve tu vstupuje na scénu laterálna časť čelného laloku – časť mozgu, ktorá sa aktivuje, keď svoje pocity opíšeme slovami. A čo sa vtedy deje? Aktivácia tejto oblasti tlmí činnosť amygdaly – nášho emocionálneho "poplašného systému". Inými slovami: keď pomenúvate, čo cítite, dávate svojmu mozgu nástroj na upokojenie. 

🧬 Verbálne pomenovanie emócií znižuje aktivitu amygdaly až o 50 %. 

🔍 Ľudia, ktorí hovoria o svojich pocitoch nahlas, zvládajú stres lepšie a rýchlejšie sa z neho zotavujú. 

🧘‍♀️ Vedomé pomenovanie emócií aktivuje reguláciu v prefrontálnom kortexe – centre sebakontroly a rozhodovania. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia identifikovať a vyjadrovať svoje emócie, sú výrazne odolnejší voči stresu a lepšie zvládajú konflikty. 

🧠 Otázky pre vás: