Jarná dekorácia rýchlo a jednoducho
Do Veľkej noci nám zostáva ešte pár týždňov, preto je najvyšší čas, začať chystať nejakú peknú výzdobu. My sme si vyskúšali vypestovať trávu v košíku a tak sa už niekoľko dní doma tešíme pravej jarnej atmosfére. Na takúto dekoráciu potrebujete iba pár drobností. Ozvláštniť ju potom môžete napríklad maľovanými vajíčkami. Ako na to sa dozviete v mojom videu.
Čo budeme potrebovať
prútený košík
podložku pod košík
papierové obrúsky
mačaciu trávu (alebo psiu, alebo žito) asi 2 vrecúška
vodu
Postup
Košík vystelieme papierovými obrúskami. Do vystlaného košíka nasypeme semienka trávy. Zalejeme vodou a priebežne kropíme. Prvá tráva sa ukáže asi za týždeň. Za dva týždne by už mala byť pekne hustá. Priebežne trávu zalievame. Inšpiráciu som našla v knihe Kvetinové aranžmány z Ateliéru Papaver.
Pozitívne v Pôste
Máme tu marec! Neverím! Veď len nedávno sme otvárali prvé okienko na adventnom kalendári. Potom búchali šampanské, jačali pri ohňostroji, donekonečna sa objímali a priali si šťastný nový rok. Prežili mrazivý január v kožuchu na saniach a šedivý február, u nás, žiaľ, v znamení kiahní. A teraz marec! Prísľub jari, predlžujúcich sa dní, prvé snežienky a narcisy, viera v ústup všetkých škôlkarskych bacilov, a v neposlednom rade je to tak trochu aj môj mesiac. V marci mám totiž narodeniny.
Tohtoročný marec začína výnimočne - Popolcovou stredou a začiatkom 40-dňového pôstu. Inak, vedeli ste, že Pôst trvá nie 40, ale 46 dní? Nedele sa totiž do pôstnych dní nezahŕňajú.
Už len samotné slovo "pôst" nemá u väčšiny ľudí pozitívnu konotáciu. Skôr sa nám pri ňom vybavia sivé, jednotvárne, monotónne dni, ktorých podstatou by malo byť odriekanie, striedmosť, pokánie či všednosť. Aj ja som ho tak veľmi dlho vnímala. A vždy ma hnevalo, že rok čo rok oslavujem narodeniny práve v tomto "šedivom a nevýraznom" období, keď sme už dávno pochovali basu a dali zbohom okázalým fašiangovým plesom. Mala som pocit, že som o niečo ukrátená, že vlastne ani nie je dôvod oslavovať pribúdajúci počet sviečok na torte, a ešte k tomu v Pôste! Veď čo je už len pozitívne na pripomínaní pominuteľnosti človeka, tak výstižne vyjadrené v Biblii: "Prach si a na prach sa obrátiš?"
Ale viete čo? Prestavala som svoje vnímanie! Áno, raz tu nebudeme, raz sa všetko skončí, ale teraz ešte máme život vo svojich rukách! Každé obdobie roka je jedinečné a nezaslúži si byť akýmkoľvek spôsobom zaznávané. A stíšenie sa, schúlenie do klbka a krátke rozjímanie nad smerovaním mojich ďalších krokov dokonale spadá do tohto obdobia a je tak veľmi potrebné a žiadúce! Pomôže človeku lepšie sa spoznať, spomaliť, pouvažovať, zvážiť, nasmerovať sa. Rozhodla som sa pre očistu nielen fyzickú, ale aj duševnú a duchovnú. Opäť si dávam predsavzatia a chcem sa posunúť dopredu.
Prvoradé sú moje deti a môj manžel. Chcem skôr ráno vstávať, aby som si stihla dať s mužom rannú kávu a odcvičila ranný workout jogy. Dokonca som sa prihlásila na spoločné hodiny pilatesu každú stredu o 7,15. Rozhodla som sa menej bezcieľne rolovať webovými stránkami a plytvať časom na bezduché a plytké bulvárne články a bezobsažné diskusie pod nimi od simplexných indivíduí. Stiahla som si aplikáciu Biblia a nastavila 47-dňový plán čítania na Pôst. Raz sa možno odhodlám aj na ten celoročný naprieč celou Bibliou, ale momentálne si vystačím aj s menšími, čiastkovými cieľmi. Okrem toho chcem viac čítať fyzické knihy, cítiť ich typický tlačiarenský puch a reálne ich držať v ruke, listovať strany, založiť záložku.
A keďže presne o tri mesiace (Wau! To fakt už len tri mesiace?) odlietame na dovolenku, je najvyšší čas spáliť všetky zimné tukové zásoby. Striedmosť v jedle - aj v tom mi bude Pôst určite mimoriadne nápomocný.
Nuž, odhodlanie by bolo. Už len veľa síl, pevnej vôle a motivácie vytrvať! Držím nám všetkým palce, aby sme každý nový deň využili na zdolávanie malých výziev, prekonávanie vlastnej lenivosti a rozširovanie obzorov. Lebo horizonty sú nekonečné.
zdroj foto: pixabay
Vráť trochu rutiny medzi nás
Rutina. Nepriateľ matiek na materskej. Nepriateľ vzťahov. Rival dlhoročného zamestnanca. Rutina je zvyk. Železná košeľa. Úpadok. Ľudia chcú spoznávať, zažívať, obmieňať, prosperovať, získavať, vyťažiť maximum, ísť naplno. Rutina je bežná a my chceme neobyčajný život. Akcia, zážitok, reakcia.
Asi nie som úplne človek svojej doby. Možno som len pohodlná, možno ustráchaná a možno mám trochu viac rada istoty. Keď si opäť v nedeľu uvedomím, že prešiel ďalší týždeň. Keď na jar zisťujem, že Vianoce sú akosi prirýchlo v čudu. Keď si povediem dcéru prvýkrát do škôlky a neprestanem vychádzať z údivu, kde mám tých 52 cm a 3780 g živej váhy. V tej chvíli viem, že rutina je to, čo dáva môjmu životu zvláštny ráz.
Punc istoty a pravidelnosti. Niečoho stáleho a menej prchavého ako iné okamihy. Rutinné ranné túlenie sa v posteli. Vždy tá istá šálka na kávu. Večerný Anjeličku strážničku pred spaním. Recepty od babičky. Krížik na čelo pred ďalekou cestou od mamy. Nedeľňajšie sladké raňajky. Raz za týždeň ryba na obed. Lipový čaj jedine s medom.
Je advent, pomaly sa blížia sviatky a ja vám prajem viac rutiny do týchto dní. Aby ste sa nenáhlili. Netreba zlatiť to, čo už zlatom je. Vychutnávajte. Užívajte každodennosť, jedinečnosť. Buďte pôžitkárom, labužníkom, nie len konzumentom.
Vychutnávajte si rutinné pečenie medovníkov, zahájenie sezóny vareného vína, či karamelovej pálenky. Pomarančové šupky voňajúce z horúceho radiátora. Trhy s priateľmi. Tie isté koledy, rovnaké rozprávky.
Vinše od starých otcov, pochutiny podľa starých mám. Vyšívaný obrus s fľakmi od šalátu a polievky, obitý servis so zlatým okrajom. Babkin slávnostný príbor a dedkove domáce oblátky. Medzi zladenými ozdobami na stromčeku schované srdcovky z detstva. Nebojte sa rutiny.