🤯 Poznáte ten pocit, keď sa niečo nepodarí, a vy si hneď poviete: „Som úplne neschopná!“ alebo „Toto nikdy nedám!“? Alebo keď niekto nesplní vaše očakávania, okamžite ho odpíšete? 

Toto je čierno-biele myslenie – spôsob, akým sa naša myseľ snaží urobiť svet jednoduchším, keď sme pod stresom. Dáva nám falošný pocit istoty. 

👉 Keď sme v strese, mozog hľadá istoty. 

📌 Keď sme v strese, naša amygdala (časť mozgu zodpovedná za strach) prevezme kontrolu a núti nás myslieť extrémne. Výsledkom je, že strácame schopnosť vidieť realitu objektívne. Stres oslabuje našu schopnosť vidieť nuansy – keď sa bojíme, mozog zapína režim prežitia a všetko zjednodušuje na „dobré“ alebo „zlé“

📌 Ľudia s čierno-bielym myslením sú náchylnejší na úzkosti a depresie, pretože nevidia strednú cestu a často sa cítia bezmocní. 📌 Myšlienkový vzorec „všetko alebo nič“ súvisí s prokrastináciou – ak niečo nevieme urobiť dokonale, radšej to neurobíme vôbec. Zároveň je to obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha vyrovnať sa s neistotou, no zároveň nám bráni vidieť riešenia.

❓ Pomocou techniky „Reframing” (preformulovanie myslenia) zastavte svoje extrémne myšlienky a nahraďte ich otázkami: 

🌟 🌟 

🧠 Pamätáte si, keď ste boli dieťa? 🌱 Váš svet bol plný otázok: „Prečo je nebo modré?“ „Ako funguje toto?“ Nemali ste problém priznať, že nechápete, pretože v tom bolo kúzlo – učiť sa a objavovať. Ale v dospelosti? Často sa bojíme priznať, že niečo nevieme. Strach z hodnotenia alebo pocit, že musíme vedieť všetko, nás často uzamkne v zabehnutých koľajach. 

👇 Je výzvou pracovať s ľuďmi, ktorí majú pocit, že musia byť experti, hľadajú odpovede, aby sa vyhli tomu zakázanému slovu "neviem". Ľudia sa obávajú, že by stratili pocit autority zo seba. Obvajú sa požiadať opomoc. 

1️⃣ Mozog miluje výzvy. Keď sa dostaneme do situácie, kde nepoznáme odpoveď, náš mozog aktivuje centrá zodpovedné za učenie. Tento proces je kľúčový pre rozvoj našej adaptability a kreativity.

2️⃣ Zóna komfortu obmedzuje. Ľudia, ktorí sa zámerne vystavujú novým situáciám, majú väčšiu schopnosť riešiť problémy a zvládať stres. Je to tým, že keď čelíme úlohám, ktoré presahujú naše aktuálne vedomosti, vznikajú nové nervové spojenia a naša kapacita učiť sa rastie. 

3️⃣ Zlyhanie a učenie idú ruka v ruke. Harvard Business Review zdôrazňuje, že najúspešnejší ľudia sa zlepšujú tým, že si dovoľujú robiť chyby a učiť sa z nich. 

🧠  🌪️ 

💡 Už ste si niekedy všimli, ako často si robíte starosti s tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ako ľahko si prekrútite negatívnu spätnú väzbu tak, že máte pocit, že ste zlyhali? Náš mozog to s nami niekedy nehrá fér. 

➡️ Veľa prípadov sa zaujíma o to, ako riešiť situáciu, kedy dostabú spätnú väzbu od kolegov na zlepšenie svojej práce, avšak zoberú ju ako útok na svoju osobu. Potom sa cítia paralyzovaní a vyhýbajú sa akejkoľvek aktivite vyžadujúcej tímovú prácu. 

🧠 Náš mozog je totiž egocentrický. To znamená, že prirodzene obracia pozornosť na nás samých a preháňa veci – najmä negatívne. Napríklad si z 10 komplimentov zapamätáme práve tú jednu kritickú poznámku. Je to výsledok evolučného „programovania“ nášho mozgu – negatívne správy kedysi znamenali prežitie, ale dnes nás môžu brzdiť. 

1️⃣ Negativita je silnejšia ako pozitívita. Pamätáme si 4-5x viac negatívnych udalostí ako pozitívnych. Jeden nepríjemný komentár dokáže pokaziť deň, zatiaľ čo 10 pochvál akoby ani nebolo. 

2️⃣ Vaše mozgové filtre pracujú proti vám. Mozog je „lenivý“. Zvykne používať mentálne skratky (tzv. heuristiky), ktoré často vedú k skresleniam. Napríklad sa z jedného neúspechu rýchlo stane presvedčenie: „Nie som dosť dobrý.“ Mozog analyzuje situácie najmä z pohľadu "Ako sa to týka mňa?" – často prehnane. 

🧠 

💼 Vyštuduj, zamestnaj sa v štátnej správe, vydaj/ožeň sa, maj deti a choď do penzie. Tradičný model života sa aj v súčastnom dynamickom a rýchlo meniacom sa svete je predkladaný ako záruka spokojnosti. 

🌀 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je pre náš mozog jednoduchšie "ísť s prúdom" a prijať názory, ktoré sú bežné okolo nás? To, čo nazývame kognitívnou bublinou, je v skutočnosti prirodzený proces. Náš mozog preferuje pohodlie a jednoduchosť – preto sa často necháme unášať trendmi a verejnými názormi. 

📚 Sme náchylní k vytváraniu názorov, ktoré zodpovedajú tomu, čo už vieme, čo vedie k prehliadaniu iných perspektív. 

🔍 Potvrdenie našich presvedčení je pre mozog príjemné. Tento fenomén nazývame "kognitívne skreslenie" – keď sa zameriavame iba na informácie, ktoré podporujú naše postoje. 

🌍 Ak sa snažíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a skôr hľadať rozdielne názory, zlepšuje to naše schopnosti riešiť problémy a prijímať vyváženejšie rozhodnutia. 

🧠 Nie ste to, čo si myslíte 

🙈 Máte sen, ale v hlave vám znie hlas: „Na to nemáš, čo ak zlyháš?“ Ten hlas nie ste vy. To je vaše ego, ktoré vás chce chrániť. Iróniou je, že práve tieto myšlienky nás často brzdia. 

1️⃣ Až 80 % našich denných myšlienok sú automatické, opakujú sa a väčšina z nich je negatívna. Je to naša evolučná obrana, ktorá nás chránila pred smrťou. 

2️⃣ Sebalimitujúce presvedčenia môžu ovplyvniť nielen naše rozhodnutia, ale aj to, ako nás vnímajú iní ľudia. Ľudia so silnými sebalimitujúcimi presvedčeniami majú nižšiu pravdepodobnosť dosiahnuť svoje ciele, pretože ich mozog predpokladá neúspech ešte skôr, ako začnú. 

3️⃣ Zrkadlenie v našich vzťahoch. Svoje obavy a presvedčenia premietame do iných ľudí, čo ovplyvňuje naše vzťahy – často si myslíme, že nás ostatní vidia tak, ako vidíme sami seba. 

➡️ Príklad z praxe: Veľmi často sa ľudia obávajú podniknúť aj ten malý krokk vytúženej zmene. Či už je to poprosiť partnera, aby vyniesol smeti, pretože cleý život bol zvyknutý nevynášať ich. Alebo venovať sa 10 minút denne štúdiu slovíčok z cudzieho jazyka. Nesmierne veľa krát sa za týmito presvedčeniami skrývajú tie drobné "podpichnutia" z detstva.