Áno... lietam v tom tiež ...

        Od dnes som Ambasádorkou pre Citroën na Modrom koníku ... a prečo práve Citroën? Pretože mu dôverujem už osem rokov a nie je to typicky "koníkovská" téma. Navyše spoločnosť Citroën s takmer 100 - ročnou tradíciou prináša kreatívne a odvážne riešenia vo všetkých oblastiach a autá sú made in Slovakia. Kedže moje hobby je grafický dizajn, navrhujem logá a vytváram rôzne obrázky, napadla ma myšlienka vytvoriť motivačné video a spojiť tak moju kreativitu s kreatívnyn Citroënom. Toto video som pôvodne nemala v záujme sem uviesť,ale Zdenka pre Teba ho sem pripájam.

S malou dušičkou som čakala, ako to dopadne, predsa konkurencia je stále vyššia a vyššia ale napokon to vyšlo. Bol to fakt neopísateľný pocit - podarilo sa to ! Stretnutie v spoločnosti Citroën prebehlo nad moje očakávania. Dámy z Citroënu /obe Sašky/ boli úžasné, s akou prirodzenosťou a pokorou viedli somnou i s Vivim @gradan rozhovor. Na záver ma milo prekvapili presentom - tričkami a mini autíčkami. Vivi ďakujem za Tvoju podporu.

       Prezradím vám niečo o sebe...

      Som mamou na rodičovskej dovolenke a musím sa priznať, hoci mám vodičák od roku 2003, aktívne som začala jazdiť až po štyroch rokoch na to. Trvalo to veľmi dlho, kým som prekonala strach zo šoférovania. Pár kondičných jázd s inštruktorom a napokon som to dala🙂 Teraz som nezávislá,môžem s deckami ísť kedykoľvek a kamkoľvek. Hoci som rodáčkou z Košíc a bývame v srdci Slovenska, na východ cestujeme pomerne často. Osobne vnímam vlastniť auto v dnešnej uponáhľanej dobe ako potrebu, nie ako luxus a hlavne, ak sú už v rodine decká. Staršia dcéra Lenka trénuje každý deň a to si ešte vyžaduje pravidelné vozenie zo školy na tréning a naopak. Mladšia slečna Kristínka je riadny čertisko a snažím sa jej vždy pripraviť pestrý program, skrátka každý deň som na cestách. Modrý koník je pre mňa obrovskou inšpiráciou a projekt Ambasádorka na Modrom koníku je unikát a som rada,že som jeho súčasťou.

        Ako Ambasádorka pre Citroën vám prinesiem aktuálne novinky i zaujímavosti, témy súvisiace s autom a určite si tu každý nájde to, čo potrebuje. Dozviete sa to, čo je momentálne "v kurze", užitočné a praktické rady a čo je dobré vedieť. Už teraz sa teším na pripravované témy ako napríklad aké auto je tým najvhodnejším pre rodinu, kam s deťmi na výlet autom, ako správne parkovať, ako tankovať s deťmi v aute, ako zabaviť deti na dlhších cestách a pod...a samozrejme testovacie jazdy ! Už dnes si vyzdvihnem Citroën Grand C 4 Picasso - rodinného tátoša a počas nasledujúcich dvoch týždňov otestujem jeho vlastnosti a prinesiem tak užitočné rady aj online príspevky i videá.

Byť sám sebou-out, či in?

Už ako malé deti sme túžili byť niekým iným.

Hrali sme sa na princezny, baletky, tanečnice, maminky, speváčky a kto vie koho ešte.

Keď sa nás niekto opýtal :,, A budeš keď  vyrastieš?"s istotou sme odpovedali baletka, speváčka, princezná, krasokorčuliarka alebo bohatá, ako často odpovedala moja sestra.

Minule som pozorovala svoje princezničky, ako pozerali detský program Tanculienku a Smejka. V jednej pesničke tancovali dievčatká a moje baby sa začali hádať. Najskôr som tomu nejak nevenovala pozornosť, ale keď zvada nabrala hlasitejší rozmer, započúvala som sa. Rozhovor, respektíve dohadovanie: ,, Ja som tá červená,nie ja som tá červená,nie ja,ty si tá modrá" Skrsla mi  hlave myšlienka, prečo vlastne chceme byť niekym iným? Prečo je byť sám sebou out? Prečo moje bambuľky chcú byť iné, prečo nechcú byť samé sebou, také sú najkrajšie.

Odnepamäti sa ľudia hrali na niekoho iného vymýšľali postavy, snívali o lepšom živote či postavení. Muži chceli byť rytiermi, ženy dámami.

Minulý týždeň sme boli lyžovať. Keby som si mohla vybrať, určite by som sa vo svojom ďalšom živote narodila v malebnej zasneženej alpskej dedinke. Tie vysokánske končiare, zasnežené strechy, biele čiapočky na plotoch a obťažkané stromy bohatou bielou perinou! Vrchol romantiky u mňa. Boli časy, keď sme sa s mužom prví vozili ráno na lanovke a prví sa spúšťali po dokonalých „menčestrových“ zjazdovkách. Za jediný deň sme prejazdili štyri doliny a stále nám bolo málo. Pochodili sme Alpy aj Dolomity a každý večer "checkovali" skipasy, koľko kilometrov sme v ten deň najazdili. A 40-tka nebola vôbec výnimočné číslo.
Aktuálne máme doma dve malé tornáda a bohate nám stačí somárska lúka za prvou dedinou. Junior síce ešte nevie ani poriadne rozprávať, ale svoj prvý lyžiarsky set už dostal. A ja ako správna lyžiarska maniačka ho priučím láske k tomuto svetovému športu! Ide sa na vec!

Ako také chobotnice

Lyže na streche auta, sánky a boby v kufri, detiská zababušené v overaloch, rukaviciach a šáloch, s vypätím všetkých síl zapnuté v autosedačkách. Ešte lyžiarky a prilby, a konečne vyrážame. Atmosféra zatiaľ výborná.

Naše obľúbené lyžiarske stredisko má len jednu zásadnú chybu. Málo parkovacích miest. A keďže my, čo aká tma bude, vstávame o deviatej, do strediska prichádzame v čase najväčšej špičky a milý ujo v oranžovej veste nás zastavuje už zhruba pol kilometra od strediska. Asi mu ešte nikto nevysvetlil, že rodiny s dvoma deťmi do 6 rokov by mali mať VIP miesta priamo pod svahom. A očividne sa ani nikdy nepokúšal s dvoma tornádami, štyrmi pármi lyží, palicami, bobami, sánkami, lyžiarkami, prilbami a jednou taškou s proviantom presúvať pol kilometra pešo. Musel by byť prinajmenšom chobotnica, aby to všetko odniesol. My s mužom síce chobotnice nie sme, ale sme rodičia, a tí zvládnu všetko. Lyžiarky na nohy, prilby na hlavy, deti na sane, lyže na plecia, občas aj deti na plecia, a ide sa. Kam sa hrabe tá malá americká trénerka s jej cardio workoutami na náš slávnostný pochod na svah!

Cardio workout 

Malého Juniora si dnes beriem na zácvik ja. Dopotená a udychčaná mu zapínam lyžiarky a lyže, na trikrát ho dvíham zo zeme a na paličke robím akože vlek hore kopcom za neúnavného povzbudzovania „MAMA ZABÉÉÉR!“ Fakt vyskúšajte! S lyžiarkami na nohách. A ja som sa hnala do Lidla kupovať závažia??? No povedzte mi, že načo!

                                    Zdroj: dietprogramstoloseweight.org

Tak som si povedala, že to napíšem. Že sa trošku poľutujem, vyžalujem, potom si to po sebe prečítam, zistím, že je to kravina na desiatu, a asi to aj vymažem. Ak to práve čítate, tak som ešte stále vo fáze mrnčania nad mojou aktuálnou existenciou.

Minulý rok o takomto čase som bola krásna, štíhla, premotivovaná kočka frčiaca na endorfínoch po docvičení x-tého workoutu od istej šibnutej naspídovanej americkej trénerky. Išlo mi to fakt super, selfie fotky môjho rysujúceho sa 6-packu mi zahltili celú pamäť v smartfóne a pravidelné pondelkové čísla na váhe zvyšovali resp. znižovali moje nadšenie pre nový životný štýl. Skrátka, nevedela som sa dočkať leta, aby som mohla svoje ťažko vydreté úspechy prezentovať pred celým svetom. Dokonca som do veľkých vriec vyseparovala polovicu šatníka v tej nenávidenej veľkosti 40+, aby doň mohli pribúdať sexi vecičky vo veľkostiach začínajúcich sympatickou trojkou. Raz som sa dokonca v skúšobnej kabínke ulakomila na dvoje totálne priliehavé čierne ultra mini šaty – ulakomila rovná sa kúpila, jasné, že som ich aj zaplatila. Našťastie som ich na druhý deň prišla s poslednou dávkou zdravého rozumu vymeniť za letné oblečko pre mojich dvoch čertov. Nejako sa mi to do rána rozležalo v hlave.

Leto prišlo a s ním aj mega horúce dni, kedy som si ťukala na čelo pri akejkoľvek zmienke potenciálnej fyzickej aktivity. Potom to bola skvelá dovolenka v Chorvátsku, kde sme sa denno-denne napchávali tým ich návykovým chrumkavým domácim bielym pečivom a večerné grilovačky nemali konca kraja. Kto by už len na dovolenke myslel na líniu, no nie? A potom rodinná akcia na chate – opojná vôňa opečených špekáčikov a tá priškvarená dobre prerastená slanina!! K tomu krígeľ piva a pekný večer pred nami. Už asi tušíte, kam mierim. Ale metabolizmus frčal neskutočne, pri všetkých tých prehreškoch som na konci leta vážila asi len o dve kilá navyše. Potom prišiel krátky jesenný záchvat v podobe pokusu o nastolenie starého režimu, ten ale nanešťastie neustále narážal na iné bezodkladné (ne)aktivity a zrazu tu boli Vianoce, 13 druhov domáceho vianočného pečiva, 10 žmurkajúcich neskonzumovaných mikulášskych balíčkov mojich ratolestí, ktoré mi zavadzali v špajzi, a vuala k Novému roku plus 8 kilogramov – alebo smutný príbeh ako sa dá zahodiť ročná tvrdá drina.

                        Zdroj: ericasglamour.com

A tak tu sedím, fňukám, nariekam, ľutujem sa a nechápem - resp. chápem až príliš dobre, ale vlastne aj tak nechápem, fakt nechápem, ako to robí tá moja vychrtlá, neustále obletovaná perfektná mladšia segra s tými 49kg aj s topánkami, keď mne len dve deká chýbajú k nenávidenej sedmičke na začiatku čísla na váhe. A prečo som sa zase nominovala za vorvaňa rodiny, keď moja segra s tou istou genetikou a (údajne) aj s tými istými rodičmi nemá ani skoliózu, ani široké boky, ani plochý zadok a ani tie hnusné fialovo-modré pokrčené kŕčové žily na nohách. Ale nezááávidím, kdeže, ja som bola predsa odjakživa prajná duša. Karma je zdarma.

Projekt Farebná záhradka

Ako dostáva školský dvor novú tvár.

     Pamätám si svoj prvý deň v škôlke, ako by to bolo včera, čo ma mama posadila do triedy. Sedela som chrbtom k oknu, pozerala na deti okolo seba. Mama mi dala do ruky hračku (skladacie lietadielko zo žuvačiek) a kým som sa spamätala bola fuč. Pani učiteľka Anička ma vzala na ruky a čtípancom v líci ma chcela pravdepodobne ukludniť, čo sa jej samozrejme nepodarilo.... :D   

     Volám sa Andrea Rakovská, pracujem v SPP. Som šťastne vydatá a máme s manželom krásnu 4 a pol ročnú škôlkarku.

Školský dvor sa od mojích detských čias veľmi nezmenil.

Držím sa hesla: ,,Kto neskúsi, nemá“