Ráno ako každé iné...poznáte to- budenie detí, raňajky, desiata... na výzvu „vstávame“ žiadna reakcia. Musím sprísniť, lebo sa do škôlky dnes ani nedostaneme. Syna obliekam ja. Sedí na posteli so zatvorenými očami a robí na mňa handrovú bábiku. Je taký rozospatý, že ešte ani oči nechce otvoriť a až pri mojom boji s ponožkou sa začne potmehúcky usmievať a povie mi: „Si dobrá, zvládla si to!“  Nálada pomaly graduje. Rýchlo sa musím i ja obliecť, v kúpelni zhrozene pozriem do zrkadla a posmeľujem sa „i tak z Teba urobím kočku“ 🙂

Zobrať prezúvky, kľúče od auta, od bytu, peňaženku...nezabudnúť na nič a rýchlo do výťahu. Jaj a ešte nezabudnúť na smetný kôš, však aj do tretej ruky sa mi niečo vmestí 🙂

  No a to som nemala robiť. Čo čert nechcel, akurát dnes nám vysýpali kukanádoby (veľké smetné kontajnery na sídlisku). Ako som v rýchlosti šmarila igelitovú tašku s odpadom do kontajneru, leteli s ňou aj kľúče od auta!  Myslela som, že ma trafí šľak! Čo teraz??? Pozriem na dno kontajneta a keby som čokoľvek robila, ani náhodou ich rukou nedočiahnem. Viete si to predstaviť??? Och, radšej nie!

Blondína, rozmýšľaj, vravím si. Na nohách ihličky, v tvári zúfalý pohľad. Syn spozoroval moje zúfalstvo a posmeľuje ma, že to nejako vytiahneme. Pozriem naňho. On na mňa. Asi mi čítal myšlienky... vraví: „Mamička nie, ja nechcem ísť do koša! Prosíííím.....

Stojím tam a premýšlľam. Čas ma neúprosne tlačí. Dieťa alebo ja? Nebeské veľké oči na mňa zúfalo pozerajú a prosia ma, aby som mala rozum a nehodila ho do tej hnusnej kukanádoby. Ale ako vytiahnuť maličký kľúčik z veľkého kontajneru? Keď do neho skočím ja,  bude mať show celé sídlisko, okrem toho s mojím zadočkom by ma museli odtiaľ asi hasiči vyťahovať. A keď tam šupnem svoje dieťa, tak buď zavolajú na mňa sociálku alebo mi to to moje čistotné a nevinné chlapčiatko nikdy neodpustí....

Neuveríte, ale asi mi pomohli všetci svätí- rozmýšľate čo sa asi stalo?

Milé mamky, prinášam zopár svojich osobných materských myšlienok a poznaní:

1. Biele veci sú síce vrcholne nepraktické, pretože na nich hneď vidno všetky fľaky, ale tak úžasne sa kamošia so Savom a inými bielidlami, že je to v podstate bezpredmetné. Teda rozhodne v bielej decká vyzerajú lepšie, než v čiernej, ktorá síce zatají fúľance, ale len do času, kým z toľkého prania a behania po vonku na slnku nevyprášivie.
2. Prvorodené dieťa sa stravuje podľa tabuliek, také tretie už konzumuje všetko, čo sa mihne v jeho okolí, bez ohľadu na vek.
3. Každá nepotrebná sprostosť, ktorú som pri prvom vedela oželieť, začína významne naberať na príťažlivosti po príchode ďalších detí, pokiaľ je predpoklad, že dieťa dá vďaka tomu matke väčší pokoj.
4. Kúpelňa a WC, najlepšie miestnosti. Samozrejme len v prípade ich uzamykateľnosti.
5. Prečo by som dokelu mala tie pekné vecičky v skrini ofukovať a nervačiť, že sa pri nešetrnom nosení znehodnotia, keď ich potom aj tak nikto nebude chcieť z bazáru kúpiť za viac ako dve eurá?! Takže pekne štvornožkuj vonku po tráve v najnovšej Zara kolekcii, zlatíčko moje.
6. Tepláky pre chalanov zhruba od veľkosti 92 sa vyrábajú v 80% v modrej farbe, zvyšných 20% patrí sivej. Pri menších veľkostiach sa vyskytujú aj určité štatistické odchýlky v prospech hnedej a zelenej.
7. Ten moment, keď si už definitívne musíte priznať, že je čas vzdať sa aj toho najminimalistickejšieho kočíka, pretože vaše najmladšie dieťa už nie je najmladšie a príliš veľa ľudí v okolí zazerá, prečo ešte dokelu používate kočík?! No lebo rárohy a nákupy, napríklad..! Proste budem plakať. Veľmo plakať a ticho závidieť tým bezdomovcom, kočíkujúcim smeti. A preťažený ruksak zasadí mojej chrbtici posledný úder.
8. Pri prvom dieťati zo zásady odmietate, aby vám ktokoľvek čo i len na chvíľu postrážil ten váš najvzácnejší poklad na svete. Nikto sa oň predsa nedokáže postarať tak, ako vy! Tvrdíte, že tá správna doba nastane hádam neskôr, keď malý vyrastie. Možno keď pôjde do puberty. Našťastie v pomerne blízkom období porodíte ďalšie ratolesti a svoj postoj výrazne prehodnotíte. Pri takom treťom dieťati tak už zámerne zavádzate druhých a utajujete niektoré skutočnosti, len aby niekto sakra bol ochotný postrážiť aspoň jedného z nich!
9. Ten šuplík, čo na ňom bola detská poistka ešte od čias prvorodeného (pretože vždy narobil strašný bordel, keď z neho všetko vyhádzal a kto to bude dokola upratovať?!), necháte zámerne „nenápadne“ otvorený. Viete totiž, že polhodina ticha je často viac, ako hodina upratovania.
10. Dve chrumky = jedna baby nestlé sušienka = tri piškóty = 5 minút ticha = kočík zaprasený na totálku.
11. Všetky pokroky a roztomilé veci prestane vaše dieťa robiť vo chvíli, keď zapnete kameru.
12. Soplík je módny kozmetický doplnok, ktorý v žiadnom prípade nemôže brániť tomu, aby sa dieťa zúčastňovalo na rôznych sociálnych aktivitách.
13. Nech majú tie decká na sebe navlečené čokoľvek, vždy vyzerajú super štýlovo a roztomile. Prečo to, doprčic, neplatí aj u mňa?! Pozn.: model deravé koleno a fľakaté staré tričko je tzv. štýl free nature kid.
14. Čas na napísanie článku sa minie v okamihu, kedy sa kočík začne podozrivo triasť a zvuky z neho mamičke pripomenú, že zase prd stihla, a zase raz dala prednosť relaxu pred upratovaním. Bad, bad mother.

Na úlohu mamy som sa neskutočne tešila- predstavovala som si ako dcérke zapletám vlásky, ako spolu kupujeme pukačky a učím ju chodiť na podpätkoch. Nádherné ružové sny trvali do chvíle, kým mi lekár neoznámil, že na sone vidí „čosi navyše“. Pri mojom zapochybovaní, či si je skutočne istý, rázne povedal, že ak sa mýli v tomto prípade, tak radšej vráti licenciu. Nemýlil sa!

Narodil sa mi nádherný zdravý chlapček a ja som sa tešila z každého dňa. Milované „ihličky“ som vymenila za tenisky a elegantné kostými za športové šušťáky. Vraj ostať elegantná aj na materskej? To by som chcela vidieť tých chlapov, čo tlačia kočík v 10cm podpätkoch, keď sa miesto v kočíku zmení na bojisko kto z koho a aj tak v ňom sedieť nebudem.... Namiesto kabelky nosím hokejku. Zabudnutie puku alebo lopty sa trestá najhoršími výčitkami, aká som len zábudlivá matka. Najúprimnejší kompliment, aký som dostala, bol: „Mamka, ty si taká pekná ako moja nová hokejka!“...hej aj tak sa dá 🙂

Prešli krásne dva rôčky a narodil sa mi druhý syn. Radosť najväčšia - vravím si, no čo už, však som už vytrénovaná... Dni ubiehali... Na sídlisku nemám konkurenciu v ženskom futbale. Varenú večeru mám hotovú do 20 minúť. Mäso nesmie chýbať - 6x za týždeň. Viem, čo je offside, trestné strieľanie aj Liga majstrov, aj kto vyhral pohár UEFA. No nie vždy sa mi ešte darí rozoznať Finna od Maxa a aký je rozdiel medzi týmto červeným Mcqueenom a druhým červeným Mcqueenom a prečo strieľať z NERFF je taká strašná zábava.

Mám dni, keď sa mi naozaj nedarí, pretože som len slabo nabúrala Porsche a len 2x sa prevrátilo, čo môj 4-ročný syn fakt nedokáže pochopiť, ako to môžem robiť tak slabo. Pri večerných rodinných hrách - stolový futbal - som jednoznačne „čierny Peter“. Hádajú sa o to, kto bude s mamkou, lebo to je predzvesť prehry. Vraj som málo zapálená do hry - tvrdí manžel 🙂

Stretnutie s dlhoročnou priateľkou volím predvídavo na ihrisku - musí to byť oplotené miesto, odkiaľ niet úniku 🙂 Zatiaľ čo jej dcérka stojí pri nej a pohráva sa s vláskami, ja som už 2x obehla preliezku. A obliekanie? Myslíte si, že len dievčatá si vyberajú oblečenie a majú svoju predstavu o móde? By ste sa čudovali, ako rýchlo dokáže chlapec zo seba strhnúť tú krásnu vyžehlenú košieľku pred vystúpením v MŠ.

A voľno? Aj to existuje! To sú chvíle, keď som sama - napr. mám priepustku na nákup potravín (dvomi rukami nesiem štyri tašky). Aj na narodeniny mám privilégium - môžem si upiecť tortu akú len sama chcem 🙂 Jáj a skoro som zabudla na oddychovú prestávku menom Rodičovské združenie! Neuvážene som súhlasila, že môže byť skupinové...Tak to si ma pani učiteľka vychutnala, že mali by sme viac ukočírovať synov temperament a nech si menej presadzuje svoju vôľu a vraj je viac priebojný, ako by sa žiadalo. Vraj s pani učiteľkou sa nediskutuje! AMEN.