Ak ste čítali môj blog z prvej dovolenky v Poreči tak už viete, že toto miesto sa nám veľmi páčilo a preto sme sa tam rozhodli vrátiť aj o rok. Ak nie tak je tu link, pretože nebudem písať dvakrát o tom istom ale viac sa zameriam na to čo sme zažili a videli nové.
https://www.modrykonik.sk/blog/juraj867/article/prvykrat-v-chorvatsku-porec-2016-tka4rw/

Páčila sa nám destinácia aj ubytovanie, ktoré sme si museli v dostatočnom predstihu (začiatkom roka) rezervovať cez booking. Apartment Peloža 1 je pre nás TOP. Aj termín sme si zvolili podobný, iba sme namiesto soboty vyrazili až v pondelok posledný augustový týždeň.

V skorú nočnú hodinu 03:00 vozidlo naložené aj s pasažiermi a vyrážame zo ZM smer BA-Vieden-Graz-Maribor-Ljubľana-Koper-Poreč.

Cesta ubiehala pokojne až do momentu, kedy sa na prístrojovke zasvietila červená kontrola a naše plne naložené vozidlo začalo spomaľovať. Ja sa snažím zachovať chaldnú hlavu,presuvam sa do pravého pruhu, manželka v strese a panike, že dovolenka skončí skôr ako začala nastanú iba samé nepríjemné situácie. Na prvom odpočívadle otváram kapotu a snažím sa zistiť či tam nastala nejaká viditeľná zmena. Nafrŕkaný olej, keď pozriem bližšie tak prasknutá hadica od turba. Aj som sa trochu potešil... predsa keď už viem kde je porucha, môžem sa pokúsiť opraviť ju. Miesto úplne to najhoršie, žiaden prístup, z kufra vyťahujem univerzálnu lepiacu pásku, ako odmastňovač využívame domácu pálenku. Provizórne zalepíme a s malou dušičkou startujem a po chvíli sa pohýname. Blížime sa ku Koperu a červená kontrolka znovu svieti. Prešli sme hranicami a naše auto sa tempom slimáka- plne naloženej Avie tiahne ledva 40 Km/h po kľukatej a kopcovitej ceste za prechodom Kaštel. 

Zastavili sme na najbližšom odpočívadle. Kým zvyšok posádky sa občerstvuje, ja ako správny kutil vyberám z cestovného kufra sťahovacie viazacie pásky, ktorými sme mali zaistený zips ešte keď me leteli do Ríma.
Uťahujem ich na prasknuté rebrovanie plastovej hadice, nakoľko páska pri tom teple aké je pod kapotou nemala šancu držať.
TOTO nám zachránilo dovolenku!!! Prežilo to každodenné jazdenie aj cestu domov.

Na ubytko sme došli niečo po obede a pani domáca nám pripravila drobné občerstvenie, ktoré nám dobre padlo po náročnej a komplikovanej ceste.