Skvelý článok - rozhovor s hematologičkou na tému príčin potratov, chudokrvnosti, o tom , že nie je vždy len o nedostatku železa , ale aj vitamínov B a kopec iných zaujímavých informácií.

Čo patrí k indíciám, že niečo nie je s krvou v poriadku? Ako prvá mi na um prichádza únava.

Zmeny v krvnom obraze sa môžu prejavovať rôzne, podľa toho, o aké zmeny ktorých krviniek sa jedná. Indíciou toho, že niečo v krvnom obraze nie je v poriadku, môže byť naozaj únavový syndróm, napríklad pri anémii (chudokrvnosti), ale môže to byť aj prejav zvýšenej chorobnosti – pacient je stále chorý, užíva antibiotiká, môže mať buď málo bielych krviniek alebo naopak veľa, niektorú z chronických leukémií a takisto krvácavé prejavy. Ak sa mu tvoria modriny, môže mať znížený počet doštičiek.

Anémia vzniká len z deficitu železa?

Nie každá anémia, hoci u žien najčastejšie áno. Môže vzniknúť aj z deficitu iných stavebných látok – vitamínu B12, B6, chýbať môže kyselina listová, rôzne minerálne látky. Druhov anémií je veľa. Pacienti majú chronické ochorenia pečene alebo obličiek, autoimunitné, zápalové, reumatoidné ochorenie, kde je anémia ako sprievodná známka, avšak tá sa naopak nelieči železom. Je veľmi dôležité anémiu diagnosticky zaradiť, od toho sa potom odvíja liečba a tá nie je pri každom type anémie rovnaká.

Väčšinu vašich pacientov tvoria ženy, ktoré prišli o bábätko. Často zistíte hematologickú príčinu?

V živote nesvieti iba slniečko a nie je všetko dúhové s hrivnatými jednorožcami. Do bodky naplánované, ružové, veselé. 

Dokonca ani tehotenstvo vždy neprebieha ideálne. Občas sa to zastaví už pri ocikanom teste, či pri obrazovke ultrazvuku. Malo tam byť bijúce srdiečko... Niekedy na sone ani nič nie je, iba prázdna dutina a vysoká sliznica maternice. Alebo pozeráte na monitor, vidíte jasné obrysy svojho dieťaťa, ktoré sa žiaľ nehýbe. Nahovárate si - ani sama tomu neveríte - snáď sa ten gynekológ s viacročnou praxou úplne mýli, je unavený, slepý, nevie kam má pozerať... Možno podvedome cítite, že sa niečo deje inak, akosi zle... Možno aj nie a máte nachystané nepríjemné prekvapenie.

Asi sa trochu hneváte na lekára, že neplače s vami, či podľa vás nedostatočne citlivo oznamuje, že žiadna radosť sa nekoná.

Pre neho to je len štatistika, vraj jedna z piatich žien. V prvom trimestri dve písmená, dve jednoduché slová - MA - missed abortion, zamlčaný potrat. Veď načo slzy, keď o pár týždňov, mesiacov ju tu mám zase a znova tehotnú. Netreba robiť z toho vedu...

V neskorších štádiách tehotenstva je to už o dosť ťažšie. Zo skúsenosti vieme, že akokoľvek citlivé bude oznámenie a následná starostlivosť zo strany zdravotníkov, nič nezmierni prvotný šok a negatívne pocity z celej situácie. O to je všetko horšie, ak šlo o prvé dieťa a doma vás nečaká žiadne iné rozptýlenie.

Iba vy a vaša myseľ

Tak som sa rozhodla, že sa podelím o svoju skúsenosť. Nie je to žiadna príjemná téma, ale je to súčasť života. 

S manželom sme sa začali snažiť o druhé bábätko, podarilo sa hneď druhý mesiac. Na teste dve paličky, obrovská radosť. No o pár dní som začala krvácať, tak som radšej šla k dr. Tomu sa nezdal tvar gestačného vačku, no kázal mi ležať, nenamáhať sa, a prísť na kontrolu o dva týždne. To už som mala byť v 7tt, takže už malo byť vidno miminko aj srdiečko. No miminko tam nebolo. Bol tam iba prázdny gestačný vačok.

O tom, že som preplakala niekoľko dní vám písať nemusím. Myslela som, že ma doktor pošle na "čistenie". On mi však povedal, že telo sa s tým vysporiada samo. Bola som rada, do nemocnice sa mi velmi nechcelo ísť. No keď som si tu, na MK vyliala srdce, veľa dievčat ostalo prekvapených, že ma dr. neposlal na kyret, strašili ma otravou krvi, a považovali môjho doktora za čudáka.

No keďže už mám "po tom", môžem vám povedať, že som môjmu doktorovi neskutočne vďačná, že to nechal na prírodu. Tento článok píšem iba pre to, aby som dodala odvahu ženám, ktoré sa rozhodnú neísť na kyret, nikoho tým nechcem nabádať, aby urobil to alebo ono.

Po tom, ako som sa dozvedela, že moje tehotenstvo vlastne ani nie je tehotenstvo, mi pár dní trvalo, kým som pochopila, prečo sa to stalo práve mne, a prečo to tak malo byť. A ostalo mi už len čakať, kedy "to" príde. Bála som sa bolesti, krvácania. Po mesiaci čakania som sa dočkala. Začala som krvácať, bola som cca v 12tt., a plodový vak mal cca 2,5cm. Asi tretí deň silnejšieho krvácania, ráno, som cítila ako to odišlo. Večer ma bolelo brucho, a kríže, silnejšie ako pri MS, ale nebolo to nič neznesiteľné. Ešte cca týždeň som krvácala, ale už úplne bez bolesti. 

No a tu je hlavný rozdiel medzi kyretom a samovoľným potratom. Po kyretáži lekári odporúčajú počkať s ďaľším snažením 3-6 mesiacov. Po samovoľnom potrate sa môžme snažiť hneď po prvej MS. Veľa žien, ktoré boli na kyrete, čakalo aj niekoľko mesiacov, kým im nabehol cyklus. Niektoré zas museli isť na kyret opakovane, lebo im lekár nevyčistil maternicu poriadne. Lekár totiž čistí maternicu "naslepo". 

Je nám ľúto, ale akcia srdiečka nie je prítomná. Prosím? Šok, slzy, strach a bezmocnosť.

Zrazu prázdna hlava a pocit, že ste umreli. Kto to nezažil asi ťažko pochopí. Zamĺknutý potrat alebo aj missed abort je bohužiaľ v dnešnej dobe veľmi bežný.

Poviete si, toto sa mňa netýka, som predsa úplne zdravá, nikdy som nemala žiadne problémy. Verte, bohužiaľ, týka sa to každej jednej ženy. Je úplne jedno, či má žena 20, 30 alebo 40 a viac rokov. Stres a dnešná uponáhlaná doba bohužiaľ nepraje pokojnému priebehu tehotenstva u každej ženy. Nejdem teraz rozpisovať o tejto dobe, to je iná téma. Je pravdou, že o tejto téme sa nehovorilo ani kedysi a ani teraz nie je v "móde" rozoberať nepríjemné veci vo veľkej miere. Na rovinu, v koľkých ženských časopisoch sa tejto nie veľmi príjemnej téme venujú? Ako často? Minimálne a aj to vačšinou len vtedy aj sa niečo podobné stane nejakej "celebrite". Ale ako veľmi by si ženy, ktoré týmto peklom prešli radi prečítali, ako to zvládli iné ženy. Čo pomohlo im, aby prekonali ten prázdny pocit v sebe a aby vôbec vedeli, že missed abort je v spoločnosti bohužiaľ úplne bežný jav najmä pri prvých tehotenstvách.

Podľa lekárov až 80% všetkých tehotenstiev neskončí úspešne. Polovica z tohto percenta tehotenstiev skončí ešte skôr ako si žena stihne uvedomiť, že je tehontá. Stačí pár dní meškajúca menštruácia, čo môže byť následok, že vajíčko sa síce oplodnilo, pár dní niekde blúdilo a aj sa usadilo, ale jednoducho sa nedokázalo udržať. Väčšinou potom žena dostane silnejšiu menštruáciu, zárodok sa odlúči a "vyčistí" sa sama. To sú tie lepšie prípady (aj keď pri takejto téme rozporuplné čo je lepšie). Horšie, či už pre telo alebo psychiku, je, ak žena už vie, že tehotná je, všetko prebieha normálne, žiadne komplikácie. Dokonca prvykrát počujete srdiečko- neskutočný pocit, ktorý dostane aj tu naodolnejšiu osobu. A potom to príde. Pri bežnej kontrole z úst lekára si vypočujete tie mrazivé slová. Srdiečko prestalo biť. Od toho momentu už nič nie je ako bolo. Svoj život akosi automaticky rozdelíte na obdobie pred a po.

Je to pocit, ktorý asi ťažko plnohodnotne opísať, aby aj tí, čo to našťastie nezažili pochopili. Nedá sa to. Je to toľká bezmocnosť a smútok, aké si človek len ťažko vie predstaviť. Rozbehne sa kolotoč vybavovania a nasleduje "dlhá" cesta v ústrety operačnému zákroku, pri ktorom sa definitívne všetko ukončí.

Je málo žien, ktoré si toto peklo prežili a dokážu sa o tom  rozprávať. Ja sama to ešte furt spracovávam. Lebo sú dni, kedy si poviem fajn, stalo sa, idem ďalej a sú dni, kedy na pohľad na tehotné kamarátky alebo obyčajný kočík dokážu zraziť na kolená a mne sa oči zaplnia slzami. A neviem s tým nič urobiť. Proste asi to chce čas, nech sa hrany bolesti a smútku trošku obrúsia. Je veľká škoda, že takýto problém, ktorý skôr prežiť ako opak je bežné a je ešte stále tabu.