Pred takými 12 - 15 rokmi som rozdeľoval kávu na "nesku" a zrnkovú.

Až časom som zistil, že káva má aj odrody, arabika a robusta. Tiež som sa dočítal, že arabika je kvalitnejšia. Tak som teda začal kupovať mletú popradskú 100% arabiku. Spokojný, mysliac si, že aký som uvedomelý kávičkár. Už predsa nepijem hocijakú kávu, ale 100% arabiku. 

Teraz sa nad svojou spokojnosťou iba usmievam. O káve som stále nevedel takmer nič. 

Ak Vás to zaujíma, nižšie sa môžete dočítať o hlavných rozdieloch medzi arabikou a robustou:

• CHUŤ: Pre nás kávičkárov snáď najdôležitejšia vec. Kým pre arabiku sú charakteristické ovocné, kvetinové, orieškové až jemne čokoládové tóny, zatiaľ robusta má skôr zemitú, výrazne horkú, pre niektorých až nepríjemnú chuť spálenej gumy.  
• KOFEÍN: Robusta obsahuje takmer dvojnásobok kofeínu v porovnaní s arabikou.

• CUKRY a LIPDY: Arabika obsahuje asi o 60% viac lipidov * a približne dva krát toľko cukrov ako robusta. Práve tie dodajú praženej arabike ovocné tóny a spôsobujú, že skôr preferujeme chuť arabiky. (* Lipidy sú mimoriadne dôležité pre živočíchy ako aj pre rastliny. Sú nevyhnutné pre stavbu bunkových štruktúr a tkanív, sú zdrojom energie pre organizmus, chránia bunky.  Zúčastňujú sa na stavbe nervových buniek a obaľujú nervové vlákna. Vytvárajú prostredie, v ktorom sa rozpustia aj látky inak nerozpustné vo vode, ako niektoré vitamíny, farbivá, hormóny, liečivá a pod.)
  (zdroj: http://www.gphmi.sk/fileadmin/dokumenty/chemia/ucebne_texty/lipidy.pdf)
  
• CGA: Káva obsahuje kyselinu chlorogenovú (CGA). Ide o silný antioxidant a odpudzovač hmyzu. Obsah CGA v arabike je 5,5 - 8%, v robuste 7 - 10%.
• TVAR zrna je tiež iný. Robusta je viac kruhovitý, kým arabika má skôr oválne zrná.       

• PESTOVANIE: Arabika rastie vo vyšších nadmorských výškach medzi 600-2000 metrami nad morom. Je náročnejšia na pestovanie. Pestuje sa v teplotnom rozmedzí  15-24 ˚C. Robuste sa darí v nižších nadmorských výškach, medzi 200-600 metrov nad morom, vďaka čomu dozrieva rýchlejšie ako arabika. Na rozdiel od arabiky, robusta je omnoho menej náročná na pestovanie, lepšie odoláva rôznym chorobám a prvú úrodu má už po 2-3 rokoch. Približne 75% celosvetovej produkcie tvorí arabika a 25% robusta. Najvýraznejšími producentmi sú Brazília (arabika) a Vietnam (robusta).
• CENA robusty na komoditných trhoch je zhruba o polovicu nižšia ako cena arabiky. Práve kvôli cenovej výhode, robustu hojne využívajú pri výrobe instantných káv, alebo lacnejších kávových zmesí. Robusta má tiež lepšiu "cremu", preto ju s obľubou pridávajú do rôznych espresso zmesí. 

Dúfam, že toto krátke porovnanie pomôže pri vašom najbližšom rozhodovaní, akú kávu si kúpit.

Ozaj, chutnali ste už zalievanú zelenú kávu? Viete, že môže byť aj chutná? Viac sa dočítate v tomto článku.  

Ak pijete bezkofeínovú kávu, tak rozhodne by ste mali poznať, ako sa vyrába. Bezkofeínová káva: Piť ju, či nepiť?

A čo vy? Viete akú kávu pijete? Viete aké sú rozdiely medzi dvoma najrozšírenejšími odrodami?

Včera som pražil kávu z Indonézie, Java Blawan. 

Káva BLAWAN má plné telo, príjemné čokoládové tóny s jemným orechovým podtónom. Nulová acidita a vyvážená chuť vás príjemne prekvapí. Má výrazné  crema, hlavne keď je čerstvo pražená. Doporučujem ju ochutnat nesladenú.

Minule som ju videl v Auparku v jednej kaviarni ako exkluzívnu. Jedno espresso za cca. 3,50€. Vtedy som si hovoril, že sa naozaj oplatí pražiť doma. Za toľko mám asi 200g svojej, čo je okolo 25porcií espressa. 🙂 

Mnohé maminky počas tehotenstva, alebo kojenia preferujú bezkofeínovú kávu. Keďže sa vo voľnom čase trošku venujem aj káve, jej praženiu, tak sa ma niekedy pýtajú, či je takáto káva bezpečná, zdravá. Neodvážim sa dať nikomu priamu odpoveď, ale ak poznáme ako sa taká káva vyrába, tak si na to vieme ľahšie vytvoriť názor. Preto mi napadlo, že by bolo možno dobré o jej výrobe v skratke napísať.

Bezkofeínovou kávou nazývame kávu, ktorá obsahuje menej ako 3% kofeínu. Jedna šálka (250ml) bezkofeínovej kávy obsahuje cca. 2-12mg kofeínu, kým šálka klasickej kávy 100mg a viac.

Je niekoľko metód, ktorými sa tento stimulant z kávy odstraňuje.

Celý proces sa začína naparovaním. Následne zelené kávové zrnká sú namáčané v rôznych roztokoch, ktoré sú schopné vyluhovať kofeín. Je to veľká výzva, lebo zrnká obsahuhú vyše 1000 rôznych chemických zlúčenín, ktoré ovplyvňujú jej senzorické vnímanie. Ľudovo povedané, že ako bude káva voňať a chutiť. 

Kofeín je vo vode rozpustná látka, preto sa používa pri každej metóde spracovania. Jej nevýhodou ale je, že nie je selektívna, čiže spolu s kofeínom z kávových zŕn vyplavý aj iné v nej rozpustné látky, cukry a proteíny. Preto pre urýchlenie vyluhovania kofeínu sa používajú rôzne činidlá, ako metylénchlorid, aktívne uhlie, CO2, dichlorometán alebo etylacetát. Tieto znižujú tzv. "washed out effect", čiže efekt vypranej kávy, keď voda vymyje z kávy aromatické zložky.  

Najrozšírenejšie metódy "odkofeínovania" sú:

• Švajčiarska vodná
• s použitím organických rozpúšťadiel
• CO2 proces

Švajčiarska vodná metóda

Výhoda tohto spôsobu spočíva v tom, že na extrahovanie kofeínu nepoužíva chemikálie. 

Nepôjdem do detailov. V princípe sa jedná o to, že z jednej várky zelenej kávy, horúcou vodou "vysajú" kofeín aj všetky ostatné dôležité aromatické látky a oleje. Takto saturovaná (nasýtená) voda sa nazýva "GCE - Green Coffee Extract". Z nej následne odfiltrujú kofeín pomocou špeciálne upravených uhlíkových filtrov. V ďalšom kroku do bezkofeínového GCE roztoku ponoria druhú várku zelenej kávy. Keďže voda už je saturovaná všetkými aromatickými látkami okrem kofeínu, tak z tejto várky kávy sa do vody uvoľní už iba kofeín. Tento proces sa opakuje, až kým sa neodstráni 99,9% kofeínu. Takto pripravená bezkofeínová káva výrazne nestráca svoje aromatické vlastnosti.

Metóda s organickými rozpúšťadlami

Opäť sa nepustím do podrobného popisu tejto metódy, keďže sa to delí na ešte ďalšie dve, na priamu a nepriamu metódu. Je dobré vedieť akurát to, že použitý dichlorometán je mierne toxický a je karcinogénny. Žiaľ, po spracovaní v malých množstvách ostáva v kávových zrnách, pričom povolená hodnota je pod 10mg na 1kg kávy (FDA). V súčastnosti výrobcovia kávy dosahujú úrovne okolo 1mg/kg. 

V 80. rokoch minulého storočia začali nahrádzať dichlorometán etylacetátom, ktorý je ale opäť mierne toxický. Touto látkou odkofeínovaná káva sa tiež nazýva "naturally decaffeinated" (neviem či sa to prekladá, ale znamená to niečo ako prírodne odkofeínovaná káva). Etylacetát sa totiž dá získať aj biologickými procesmi, ako je napr. fermenácia cukrovej trstiny.

CO2 proces

Využíva tekuté, alebo stlačené CO2. Touto metódou sa upravujú skôr lacnejšie, menej exotické kávy. Jej výhodou je, že sa zaobíde bez nebezpečných chemických látok.

Ak ste sa dočítali až sem, tak snáď posledná informácia. 

Prirodzený obsah kofeínu je zhruba o polovicu nižší v odrodách Arabiky, ako to je u Robusty.

Prajem vám príjemné chvíle s vašou obľúbenou kávou!

Pri jej popíjaní si prečítajte aj o chutnej zelenej káve.