Pred takými 12 - 15 rokmi som rozdeľoval kávu na "nesku" a zrnkovú.

Až časom som zistil, že káva má aj odrody, arabika a robusta. Tiež som sa dočítal, že arabika je kvalitnejšia. Tak som teda začal kupovať mletú popradskú 100% arabiku. Spokojný, mysliac si, že aký som uvedomelý kávičkár. Už predsa nepijem hocijakú kávu, ale 100% arabiku. 

Teraz sa nad svojou spokojnosťou iba usmievam. O káve som stále nevedel takmer nič. 

Ak Vás to zaujíma, nižšie sa môžete dočítať o hlavných rozdieloch medzi arabikou a robustou:

• CHUŤ: Pre nás kávičkárov snáď najdôležitejšia vec. Kým pre arabiku sú charakteristické ovocné, kvetinové, orieškové až jemne čokoládové tóny, zatiaľ robusta má skôr zemitú, výrazne horkú, pre niektorých až nepríjemnú chuť spálenej gumy.  
• KOFEÍN: Robusta obsahuje takmer dvojnásobok kofeínu v porovnaní s arabikou.

• CUKRY a LIPDY: Arabika obsahuje asi o 60% viac lipidov * a približne dva krát toľko cukrov ako robusta. Práve tie dodajú praženej arabike ovocné tóny a spôsobujú, že skôr preferujeme chuť arabiky. (* Lipidy sú mimoriadne dôležité pre živočíchy ako aj pre rastliny. Sú nevyhnutné pre stavbu bunkových štruktúr a tkanív, sú zdrojom energie pre organizmus, chránia bunky.  Zúčastňujú sa na stavbe nervových buniek a obaľujú nervové vlákna. Vytvárajú prostredie, v ktorom sa rozpustia aj látky inak nerozpustné vo vode, ako niektoré vitamíny, farbivá, hormóny, liečivá a pod.)
  (zdroj: http://www.gphmi.sk/fileadmin/dokumenty/chemia/ucebne_texty/lipidy.pdf)
  
• CGA: Káva obsahuje kyselinu chlorogenovú (CGA). Ide o silný antioxidant a odpudzovač hmyzu. Obsah CGA v arabike je 5,5 - 8%, v robuste 7 - 10%.
• TVAR zrna je tiež iný. Robusta je viac kruhovitý, kým arabika má skôr oválne zrná.       

Včera som pražil kávu z Indonézie, Java Blawan. 

Káva BLAWAN má plné telo, príjemné čokoládové tóny s jemným orechovým podtónom. Nulová acidita a vyvážená chuť vás príjemne prekvapí. Má výrazné  crema, hlavne keď je čerstvo pražená. Doporučujem ju ochutnat nesladenú.

Minule som ju videl v Auparku v jednej kaviarni ako exkluzívnu. Jedno espresso za cca. 3,50€. Vtedy som si hovoril, že sa naozaj oplatí pražiť doma. Za toľko mám asi 200g svojej, čo je okolo 25porcií espressa. 🙂 

Mnohé maminky počas tehotenstva, alebo kojenia preferujú bezkofeínovú kávu. Keďže sa vo voľnom čase trošku venujem aj káve, jej praženiu, tak sa ma niekedy pýtajú, či je takáto káva bezpečná, zdravá. Neodvážim sa dať nikomu priamu odpoveď, ale ak poznáme ako sa taká káva vyrába, tak si na to vieme ľahšie vytvoriť názor. Preto mi napadlo, že by bolo možno dobré o jej výrobe v skratke napísať.

Bezkofeínovou kávou nazývame kávu, ktorá obsahuje menej ako 3% kofeínu. Jedna šálka (250ml) bezkofeínovej kávy obsahuje cca. 2-12mg kofeínu, kým šálka klasickej kávy 100mg a viac.

Je niekoľko metód, ktorými sa tento stimulant z kávy odstraňuje.

Celý proces sa začína naparovaním. Následne zelené kávové zrnká sú namáčané v rôznych roztokoch, ktoré sú schopné vyluhovať kofeín. Je to veľká výzva, lebo zrnká obsahuhú vyše 1000 rôznych chemických zlúčenín, ktoré ovplyvňujú jej senzorické vnímanie. Ľudovo povedané, že ako bude káva voňať a chutiť. 

Kofeín je vo vode rozpustná látka, preto sa používa pri každej metóde spracovania. Jej nevýhodou ale je, že nie je selektívna, čiže spolu s kofeínom z kávových zŕn vyplavý aj iné v nej rozpustné látky, cukry a proteíny. Preto pre urýchlenie vyluhovania kofeínu sa používajú rôzne činidlá, ako metylénchlorid, aktívne uhlie, CO2, dichlorometán alebo etylacetát. Tieto znižujú tzv. "washed out effect", čiže efekt vypranej kávy, keď voda vymyje z kávy aromatické zložky.  

Najrozšírenejšie metódy "odkofeínovania" sú: