Priznajme si: o rybách toho vieme málo, nezvykneme ich kupovať a variť. Máme slabý prístup ku kvalitným morským a sladkovodným rybám, teda, pokiaľ nemáme v rodine vášnivého rybára, ktorý nám sem - tam niečo zaobstará.

_______

Ak naozaj nemáme prístup ku kvalitným rybám z overených domácich alebo zahraničných zdrojov, odporúčam ryby nekupovať vôbec (ani konzervované) alebo len zriedka.

_______

Ak máme šťastie, dostaneme kúpiť kvalitnú rybu celú (pitvanú) alebo tzv. filety (takmer alebo úplne vykostená ryba).

Skoro vždy je výhodnejšie kupovať celú rybu, ktorej čerstvosť dokážeme lepšie posúdiť. Jedná sa o menšie morské alebo sladkovodné ryby (napr. pstruh, pražma, morský vlk), ktoré je vhodné pripravovať vcelku, bez zbytočného neodborného a stresujúceho filetovania.

Mne ako vegetariánovi sa dosť ťažko píše o mäse a jeho prednostiach, ale pokúsim sa od toho odosobniť. Mojim účelom nie je vystrašit vás (dosť kritiky bude v článku), aby ste nekupovali ryby, len upozorniť na prípadné podvody výrobcov a trošku pomôcť, ako si vybrať kvalitné rybie produkty.

Všeobecne sa hovorí, že ryby sú zdravé a aspoň raz týždenne by mali mať miesto v našom jedálničku. Samozrejme aj v tomto prípade ide o polopravdu: ryby sú totiž zdravé, ale nie všetky. Napríklad taký mrazený pangasius, ktorý si môžete kúpiť v akcií za 3 eurá/kg, určite nebude patriť do kategórie zdravých rýb. Za kvalitu sa totiž pripláca, ale myslím si, že to si všimol každý, kto sa o to aspoň trošku zaujíma. Vlado Zlatoš, v poslednom čase dosť slávny odborník na zdravú výživu, tréner napr. hovorí, že namiesto veľkých rýb ako je tuniak a losos by sme mali uprednostňovať malé a tučné ryby ako sardelky, ančovičky a makrély. Zdôvodňuje to tým, že veľké ryby majú v sebe viac olova a ťažkých kovov a keďže dlhšie žijú, tieto kovy ich pečeň zmetabolizuje. Iní odborníci zase tvrdia, že treba jesť väčšie tučné ryby, pretože obsahujú viac omega- 3 mastných kyselín. Kde je pravda? Posúdenie nechám na vás 🙂

Omega-3 mastné kyseliny sa však veľmi rýchlo kazia, preto treba dbať aj na spôsob uskladnenia ryby- či už ide o mrazenie alebo konzervovanie. Konzervované ryby by som vám osobne moc neodporúčala, a to z toho dôvodu, že väčšina konzerv obsahuje nebezpečnú látku bisfenol A- BPA, ktorá je potencionálne rakovinotvorná. Keďže konzervy majú trvanlivosť aj niekoľko rokov, táto látka sa pomaly, ale isto uvoľnuje z kovu rovno do rýb. A keď už naozaj si chcete kúpiť konzervu, určite nejakú kvalitnejšiu, drahšiu. A ešte jedna vec- drveným tuniakom by ste sa mohli tiež vyhýbať, väčšinou obsahujú menej kvalitné časti ryby, často aj pomleté kostičky. Je síce pravda, že jedna nemenovaná internetová stránka pre ženy ich odporúča, pretože obsahujú aj kostičky a je tam veľa vápnika, ale ja som toho názoru, že vápnik sa dá doplniť aj z lepších zdrojov ako z rybacích kostičiek 😀 Najlepšie je si vybrať rybu uloženú vo vlastnej šťave- väčšina olejov, do ktorých ukladajú ryby, sú veľmi málo kvalitné( dokonca aj sójový olej sa skrýva pod týmto názvom). A ešte jedna perlička: keď si myslíte, že jete tuniak v konzerve, pretože je to na obal napísané, môžete sa veľmi mýliť. Podľa európskej legislatívy sa totiž ako tuniak môže označiť aj ryba tunec pruhovaný. Dôvodom tohto pre nás „prospešného“ opatrenia je aj fakt, že v poslednom čase sa vďaka príliš veľkému rybolovu značne zmenšil počet tuniakov žijúcich v oceánoch (v súčasnosti je to len 15% oproti stavu pred začiatkom intenzívneho rybolovu).

Keď máte prístup k čerstvým rybám vo vašom meste, určite siahajte po ne než po mrazené, či už ide o ryby z miestneho rybníka alebo ryby sladkovodné a morské ponúkané hypermarketmi. Rozdiel v kvalite a chuti pocítite aj vtedy, keď si kúpite čerstvú rybu, zamrazíte ju a následne rozmrazenú ju upravíte. Nedá sa porovnať s rybami, ktoré kúpite už zamrazené. Veľkým háčikom pri mrazených rybách je aj skutočnosť, že pri rozmrazení značne stratia na svojej váhe. Možno 400g treska, ktorú rozmrazíte a upečiete, nakoniec bude mať len 300 g. Nakoniec teda zaplatíte viac za kilo ryby, ako keby ste kúpili čerstvú. Dôležité je si všímať aj hrúbku glazúry, ktorú výrobca musí uviesť na obale a označuje ľadovú vrstvu, ktorou je ryba obalená. Najlepšie je, ak výrobca uvádza nulovú glazúru, v rybe by malo byť minimum vody. Pozor si treba dávať aj na mleté rybacie filety, ktoré výrobca môže „obohatiť“ škrobom, múkou, či vlákninou. Aj v tomto prípade platí: dôkladne čítať zloženie 🙂

A keď si myslíte, že v mrazených rybách nenájdete aditíva, mýlite sa 🙂 Najčastejšie sa z týchto „pochúťok“ vyskytujú predovšetkým polyfosfáty, ktoré pomáhajú naviazať do svaloviny vodu. Vďaka tomu výrobcovia do obalu musia zabaliť menej mäsa, keďže veľkú časť ryby bude tvoriť voda. No a keďže je obsah fosfátov v mäsa legislatívne obmedzená, výrobcovia vymysleli ďalšiu účinnú kombináciu, ako znížiť hmotnosť predávaného mäsa: je to kombinácia kyseliny citrónovej, jedlej sódy a soli.

V skratke sa ešte poďme pozrieť na nami najbežnejšie kupované ryby.