👉 „Koľkokrát ti mám hovoriť, aby si sa správala normálne?!“ Dievčatko plakalo. Nie od vzdoru. Ale od preťaženia. Často chceme od detí niečo, čo sami nezvládame. Sebakontrolu. Láskavosť. Trpezlivosť. Deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Potrebujú vedomých. 

🧒 Deti sa učia emócie regulovať od nás tzv. neuronálne zrkadlenie. Deti, ktorým sú prejavované láskavosť a rešpekt, majú vyššiu emočnú inteligenciu a lepšiu schopnosť zvládať stres. 

🧠 Mozog dieťaťa v strese nedokáže prijímať logické argumenty. Potrebuje najprv pocit bezpečia. 

👀 Najväčším prediktorom emočnej inteligencie dieťaťa je úroveň emočnej sebaregulácie rodiča. Trpezlivosť sa neučí zákazmi, ale prostredím bezpečia a podpory. 

❓ Otázky pre okamžité použitie: 

Kedy ste naposledy reagovali bez sebaovládania? Čo vám v tej chvíli chýbalo? 

👩‍⚕️ „Prepadla ma zlosť. Kolega mi medzi rečou povedal, že som príliš emotívna. Cítila som, ako mi vyráža poistky. A potom, doma, som kričala na deti, že si nezobrali papuče.“ 

🎯 No a práve tu vstupuje na scénu laterálna časť čelného laloku – časť mozgu, ktorá sa aktivuje, keď svoje pocity opíšeme slovami. A čo sa vtedy deje? Aktivácia tejto oblasti tlmí činnosť amygdaly – nášho emocionálneho "poplašného systému". Inými slovami: keď pomenúvate, čo cítite, dávate svojmu mozgu nástroj na upokojenie. 

🧬 Verbálne pomenovanie emócií znižuje aktivitu amygdaly až o 50 %. 

🔍 Ľudia, ktorí hovoria o svojich pocitoch nahlas, zvládajú stres lepšie a rýchlejšie sa z neho zotavujú. 

🧘‍♀️ Vedomé pomenovanie emócií aktivuje reguláciu v prefrontálnom kortexe – centre sebakontroly a rozhodovania. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia identifikovať a vyjadrovať svoje emócie, sú výrazne odolnejší voči stresu a lepšie zvládajú konflikty. 

🧠 Otázky pre vás: