🌀 Každý deň robíte to, čo musíte. Navonok fungujete spoľahlivo a zodpovedne. Len niekde v tichu medzi povinnosťami sa ozýva pocit, že je toho akosi priveľa – a pritom sa nič „vážne“ nedeje. 

😶 Opakuje sa to. Tie isté konflikty. Ten známy vnútorný tlak, ktorý už ani nevoláte problémom, lebo ste si naň zvykli. Hovoríte si, že takto to má asi každý. 

🔁 A tak idete ďalej. Racionálne, silno, potichu. Presviedčate sa, že to zvládate. Lenže únava sa ukladá do ramien, čeľuste, žalúdka. A emócie si nachádzajú cestu von nepriamo, v hádkach, mlčaní, výčitkách voči sebe. 

⚖️ Cena za toto fungovanie je vyššia, než sa zdá. A možno ste si už zvykli veriť, že „takí ste“. Že niektoré veci sú jednoducho minulosť. Že na niečo si nespomínate, niečo necítite, niečo vás „už neovplyvňuje“. 

💡 To, čo vás dnes riadi, nemusí byť chyba charakteru. Je to mechanizmus prežitia, ktorý už nepotrebujete niesť sám/sama. 

Mozog nevymaže skúsenosť, len k nej dočasne zablokuje prístup, aby nás chránil pred preťažením.