Každý rok sa veľmi teším na stavanie vianočného stromčeka. Vždy je to iné. Magické a výnimočné, aspoň pre mňa. Od prababky, babky aj mojej mamky mám ozdoby, časom som dokúpila vlastné, ktoré ulahodili mojim očiam.

Do vlastného hniezdočka sme sa presťahovali v roku 2006. Postupne k nám pribudla Nelly, Bianka a Zuzanka. Tri čertice - tri princezné? Tento rok dostali ozdoby aj moje dievčatá, aby aj oni mali na stromčeku písanú históriu. Päť generácií na jednom stromčeku spolu. Tie časy sú už nenávratne preč, no aspoň takto mi pripomenú časy, keď sme boli spolu.

Dokonca v škôlke minulý rok staršia vyrábala ozdobu na stromček.

Papierové kreácie, mašle a sobíky robila moja mamka.

Ak by som mala prsteň zázračný, chcela by som aspoň na malý okamih sa stretnúť s nimi. S ľuďmi, ktorí ovplyvnili celý môj život. Som šťastná a spokojná, aký základ mi do života dali a budem sa snažiť posunúť nielen rady ale aj pomoc a skúseností mojím deťom. Deti sú to, čo po nás ostane ak nás tu už nebude. Snažím sa vychovávať najlepšie, ako viem. Už o pár dní si spoločne s rodinou zasadneme k štedrovečernému stolu a budeme spomínať na svojich blízkych. Aj na celý rok, čo nám priniesol a čo nám nedoprial, na všetky krásne okamihy a spomienky. Teším sa na tento deň. Veľmi.