„Ale sedliak bol duša chlebová,“ hovorí sa v jednej Margarétkinej obľúbenej rozprávke, „nevydržal a neprajníkovi pomohol.“ Ľahko si vieme domyslieť význam tohto milého prirovnania – hoci na povrchu niečo môže vyzerať pevné, tvrdé, ošľahané ohňom pece ako chlebová kôrka, vnútri nájdeme mäkkú, jemnú, dobrotivú striedku.

Na chlieb si zarábame, nikdy sa nepreje, niekto žije na cudzom chlebe a niekto zasa má po chlebe... Hoci reči sa vravia a chlieb sa je, už v našom jazyku vidíme, aké dôležité miesto má tento pokrm v našej kultúre.

Jedna pani jazykovedkyňa mi raz povedala, že svet sa pre človeka stáva svetom, ak je človek jeho súčasťou – a svetu rozumieme tak, že o ňom hovoríme, akoby sme v jazyku tvorili „svoj“ svet. Akoby sa každý pozeral na svet svojimi okuliarmi. Každý národ má svoje vlastné okuliare, a my máme aj okuliare „chlebové“. V dávnych časoch šírenia kresťanstva misionári vysvetľovali podstatu učenia tak, že hovorili Číňanom o ryži, Američanom o kukurici, Eskimákom o dennom tuleňom tuku... A nám, Slovanom, o chlebe.

V tejto recenzii sa teda pozrieme na chlieb, na pečivo, na to, aké komu chutí. Konkrétne na pečivo z reťazca BILLA – ich najnovšou filozofiou je dôraz na čerstvosť, pestrosť a BIO kvalitu, čo môžete posúdiť aj sami: návštevou predajne, ochutnávkou, alebo hoci čítaním recenzií na ich novinky v sortimente. Alebo nabudúce využiť #test_billa. My sme tiež testovali:

• Remeselný chlieb

Známym slovanským zvykom bolo vítať hostí chlebom a soľou. Tento zvyk má aj dnes už vtipnú stránku, okrem dobrého úmyslu sa totiž verilo, že démon alebo ježibaba by darovaný chlieb nemohli prehltnúť a začali by sa dusiť. Tak sme sa rozhodli to vyskúšať 🙂  Táto pšeničná väčšia bageta nám poslúžila na „rustikálne jednohubky“, navštívili nás len dobré bytosti a všetko zázračne rýchlo zjedli. Chlebík je aj sám osebe chuťovo veľmi dobrý, mne sa na ňom páči aj jeho „nevýraznosť“ – je totiž univerzálne kombinovateľný aj s chuťovo výraznými prílohami a striedka je naozaj vláčna a jemná.