Ak ste čítali môj blog z prvej dovolenky v Poreči tak už viete, že toto miesto sa nám veľmi páčilo a preto sme sa tam rozhodli vrátiť aj o rok. Ak nie tak je tu link, pretože nebudem písať dvakrát o tom istom ale viac sa zameriam na to čo sme zažili a videli nové.
https://www.modrykonik.sk/blog/juraj867/article/prvykrat-v-chorvatsku-porec-2016-tka4rw/

Páčila sa nám destinácia aj ubytovanie, ktoré sme si museli v dostatočnom predstihu (začiatkom roka) rezervovať cez booking. Apartment Peloža 1 je pre nás TOP. Aj termín sme si zvolili podobný, iba sme namiesto soboty vyrazili až v pondelok posledný augustový týždeň.

V skorú nočnú hodinu 03:00 vozidlo naložené aj s pasažiermi a vyrážame zo ZM smer BA-Vieden-Graz-Maribor-Ljubľana-Koper-Poreč.

Cesta ubiehala pokojne až do momentu, kedy sa na prístrojovke zasvietila červená kontrola a naše plne naložené vozidlo začalo spomaľovať. Ja sa snažím zachovať chaldnú hlavu,presuvam sa do pravého pruhu, manželka v strese a panike, že dovolenka skončí skôr ako začala nastanú iba samé nepríjemné situácie. Na prvom odpočívadle otváram kapotu a snažím sa zistiť či tam nastala nejaká viditeľná zmena. Nafrŕkaný olej, keď pozriem bližšie tak prasknutá hadica od turba. Aj som sa trochu potešil... predsa keď už viem kde je porucha, môžem sa pokúsiť opraviť ju. Miesto úplne to najhoršie, žiaden prístup, z kufra vyťahujem univerzálnu lepiacu pásku, ako odmastňovač využívame domácu pálenku. Provizórne zalepíme a s malou dušičkou startujem a po chvíli sa pohýname. Blížime sa ku Koperu a červená kontrolka znovu svieti. Prešli sme hranicami a naše auto sa tempom slimáka- plne naloženej Avie tiahne ledva 40 Km/h po kľukatej a kopcovitej ceste za prechodom Kaštel. 

Zastavili sme na najbližšom odpočívadle. Kým zvyšok posádky sa občerstvuje, ja ako správny kutil vyberám z cestovného kufra sťahovacie viazacie pásky, ktorými sme mali zaistený zips ešte keď me leteli do Ríma.
Uťahujem ich na prasknuté rebrovanie plastovej hadice, nakoľko páska pri tom teple aké je pod kapotou nemala šancu držať.
TOTO nám zachránilo dovolenku!!! Prežilo to každodenné jazdenie aj cestu domov.

Na ubytko sme došli niečo po obede a pani domáca nám pripravila drobné občerstvenie, ktoré nám dobre padlo po náročnej a komplikovanej ceste.

O pol piatej sme už boli na pláži a dopĺňali vitamín SEA.

Takto vyzerali raňajky aby sme mali dostatok energie na každý deň.

Jedno popoludnie sme boli na výlete v meste Umag, kde boli na dovolenke naši známi a požičali mi okuliare a šnorchel a svet pod vodnou hladinou ma očaril.

S výletom do Benátok sme dlho váhali. Ale keď sme si pomysleli, že sme tak blízko a katamaran chodil každé ráno s Poreča rozhodli sme sa. Naši známi sa ku nám pripojili ale pre nich prišiel do Umagu ráno bus a doviezol ich ku nám do prístavu. Lístky sme si rezervovali v cestovnej kancelárii priamo v prístave. Inak ich ale predávali aj rôzny pouličný priekupníci.
Po prejdení colnej kontroly (Chorváti nie sú v Schengene) sme si našli miesta na lodi a pár minút po ôsmej ráno sme vyrazili.

Cesta trvala asi dve hodiny ale celkom to ušlo, na lodi bol bufet - káva, koláčik, bageta.
V cene sme mali na naše prekvapenie aj sprievodcov, asi 8 a každý hovoril inými jazykmi. Počas plavby sme teda dostali výklad (v češtine nakoniec, najskôr sme počúvali kto ako vedel anglicky/nemecky/rusky) kam ideme, čo nás čaká a kúsok histórie.
Ako sme sa približovali k pevnine, už bolo čo pozerať, loď spomalila a otvorili nám vyhliadkovú hornú palubu.

Benátky majú určite svoje čaro, ja mám celkovo rád Taliansko, hlavne dobré jedlo a zmrzlinu. V prístave sme opať prešli kontrolou a dostali sme pokyny s kým a kam máme ísť a hlavne sa vrátiť včas naspať na termiinál. Rozhodli sme sa pre pešiu prehliadku, aj keď bola možnosť ísť aj gondolou ale to niekedy keď bude viac času. Aj orientovanie sa podľa smerových tabuliek v meste bolo zaujímavé.

Centrom mesta je samozrejme Námestie Svätého Marka
, to bol aj náš hlavný cieľ a miesto kde sme dostali dalšie okienko do histórie.
Ešte na lodi sme dostali možnosť objednať si obed v reštaurácii, tak sme ušetrili dalšie cenné minúty. Bolo prestreté, nealko + fľaša bieleho a červeného vína, odovzdali sme kartičky z lode a dostali tanier s tromi druhmi cestovín. Ako správny Slováci sme všetko zjedli a vypili 🙂

Potom sme sa boli pozrieť v sklárskej dielni a predajni výrobkov z benátskeho skla a potom na most Rialto.

Potom už bolo treba vrátiť sa do prístavu, cestou samozjerme nesmela chýbať talianska zmrzlina a zopár foto.

Ďalší deň sme si v požičovni požičali bicykle spoznávali sme pobrežie a okolie. Vybrali sme sa opačným smerom ako minulý rok ale neľutovali sme. Skalnaté pobrežie a rozbúrené more majú svoje čaro.

A následne prišla búrka.

V predposledný deň sme si vymysleli výlet do mestečka Motovun. Očarilo nás lebo to bolo zase niečo iné. Mesto na kopci uprostred lesov, malé uličky a na každom rohu produkty z hľuzovky, lebo to je ich najväčší poklad.

Posledný večer už patril prechádzke večerným mestom, dobrej večeri, skompletizovaniu suvenírov a foteniu.

#porec #poreč #istria #benatky #venice #motovun #chorvatsko #autom #dovolenka #relax