Keď Zuzka odchádzala s liekmi, Taňja ju upozornila, že dnes bude vizita a je potrebné, aby tam bola aj ona. Tesne predtým, než Zuzka vošla do prvej izby, ešte Taňja k nej pribehla, aby jej podala informáciu, že vizitu bude viesť doktor Izakovič. Zuzke sa rozbúšilo srdce, keď si predstavila, že sa bude musieť, po tom všetkom čo spolu zažili, sústrediť na prácu v jeho blízkosti. I keď v kútiku duše sa tešila, že ho konečne uvidí.

Keď vošla do posledných dverí, ležala tam mladá žena, ktorá k nej, za celý čas, neotočila ani raz svoj pohľad. Sústredene stále pozerala do okna. Zuzka si všimla  pomliaždeniny na jej rukách a krvavú peru. Srdce jej zovrelo bolesťou. Ihneď ju pobádal vnútorný hlas, aby si k žene prisadla. Vedela, že je dobré Ho počúvať. Vždy ju priviedol k niekomu, kto mal veľmi zranené srdce, ktoré potrebovalo pomoc od Tvorcu všetkého nového. Odstúpila od stolíka, kde jej podala lieky od bolesti, vzala si stoličku a v tichosti sa posadila oproti nej. Mlčala a upierala na ňu pokojný pohľad. Žena dosť dlhý čas nereagovala, keď však pochopila Zuzkinu trpezlivosť, vzhliadla ku nej.

"Prečo tu čakáte? Môžete ísť, nepotrebujem vašu pomoc." jej hlas mal ustráchaný tón. Tvár mala stiahnutú nedôverou. Zuzka k nej nežne naklonila hlavu.

"Ten, ktorý vám do srdca vložil krásu a nehu ženy, nechce, aby ste takto trpela. Pozná vašu hodnotu najlepšie a bolesť, ktorou si prechádzate, chce zmeniť. Nech vaša situácia vyzerá akokoľvek, On vás z nej vytrhne. Jediné, čo musíte urobiť je zmeniť svoj pohľad zo strachu na dôveru k Nemu. Nie som tu, aby som vám dávala rady, čo máte urobiť s mužom, ktorý sa k vám správa takto. Nato sú odborníci. Viem len, že musíte vedieť, kto ste v Ježišovi Kristovi. Vtedy nájdete silu, prestanete sa báť a dokážete sa vzoprieť svojej nočnej more." žena na ňu zaskočene pootvorila ústa. Už tu za ňou poslali aj psychológa, ale toto nečakala. Jej srdce zvláštne zahorelo túžbou po Zuzkiných slovách. Dokonca aj jej pohľad sa zmenil a v očiach sa jej objavili slzy. Nie však slzy bolesti a strachu. Slzy dojatia obmývali jej vyprahnutú dušu. Na malý okamih sa jej myšlienky odeli do predstavy o tom, že Ježiš, o ktorom s takou múdrosťou a silou reči sestra dokázala hovoriť, môže vzhliadnuť na jej bezmocnosť a zmeniť ju. Túžila po tom už taký dlhý čas. Dokonca sa za to modlila zakaždým, keď jej trýzniteľ skončil s bitkou a ona sama ležala doráňaná na zemi. Viac ako telo, ju však bolela duša. Keď sa Zuzka zodvihla, jemne ju pohladila po ruke a v tichosti odišla von z jej izby. V žene však Zuzkina prítomnosť zanechala hlboké stopy, ktoré ju nútili k tomu, aby začala o sebe premýšľať inak.

Keď Zuzka kráčala naspäť do sesterne, Taňja na ňu upierala naliehavý pohľad, aby sa poponáhľala, inak sa bude hlavná sestra hnevať. Zuzka prikývla a rýchlo sa postavila vedľa Tanji, o pár sekúnd prišla Hana a obe si starostlivo prehliadla so spokojným úsmevom.

"Som rada, že nemeškáte." dodala a pozrela sa na hodiny. Z lekárskej izby práve vyšiel Tomáš s niekoľkými papiermi a vedľa neho kráčal mladý stážista. Tomáš s profesionálnou tvárou pozrel na Hanu a pokýval hlavou, tá otvorila dvere a čakala, kým všetci vojdú dnu. Zuzka so zatajeným dychom sledovala ako prechádza okolo nej. Mala pocit, že sa pobavene usmial. Jeho tvár sa však tak rýchlo zmenila, že si nebola istá, či to nebola iba jej predstava. Tomášova profesionalita sa prejavovala celý čas. Počas jeho rozhovoru s pacientami bol vnímavý, empatický a sústredený. Každému pacientovi venoval dostatok času, aby sa dozvedel, ako sa cíti. Až keď vošli do poslednej izby, kde bola žena, ktorá bola vystavená fyzickému násiliu, jeho tvár strnula a zamračil sa.

Mamičky, detičky, aj vás to ťahá na výlet? Poďte s nami na vandrovku po Slovensku! Tentoraz si obula túlavé topánky vaša obľúbená dvojica Paci Pac. A viete, kam ich zaviedli? Na tajomný Spišský hrad, aj do Levoče. A dokonca sa povozili na koníkoch! V záverečnej časti obľúbených Kaufland detských festivalov si to všetci spolu užijete! 

Nedeľný výlet s dvojicou Paci Pac bude plný skvelých dobrodružstiev. Zavedú deti na jeden z najväčších hradov v strednej Európe - na Spišský hrad. Pristavia sa pri klietke hanby v Levoči a prezrú si aj vyrezávaný oltár Majstra Pavla z Levoče, ktorý je svetovým unikátom. Už túto nedeľu 16. mája im o svojom tradičnom remesle porozpráva garbiar, povozia sa na koníkoch a roztancuje ich detský súbor Jadlovček.

Paci Pac aj nové seriálové programy

V záverečnej časti online seriálu Kaufland detských festivalov  na malých divákov na online TURBO TV čaká nielen ich obľúbená dvojica Paci Pac, ale aj nové vedomosti a zábavno-vzdelávacie programy. Dozvedia sa množstvo zaujímavostí o tradičných i netradičných krásach slovenského regiónu Spiš, ale napríklad aj to, ako bezpečne surfovať na internete, či ako si vycvičiť psíka s Jurajom Bačom a jeho Robinom. Zacvičia si veselú jogu, spoločne so Spievankovom sa hravou formou naučia „spíkovať“ a v novej relácii „Od puku do popuku“ ich hokejovú abecedu dokonca naučí majster sveta Richard Lintner! 

Niečo sa pečie s Juniorom 

Deťúrence aj maminy určite poteší doslova „chutná“ relácia o varení „MAJSTER ŠÉFINKO Kuniboo“, kde svoje kuchárske umenie predstavia šikovné mladé talenty. Pomocnú varešku im podá Milan „Junior“ Zimnýkoval z Funradia, či sympatická moderátorka Veronika Hatala.

Zuzka sedela v aute a so spokojným úsmevom sledovala cestu z okna. Pochybnosti, ktoré mala sa strácali v Tomášových jemných dotykoch. Cítila ich na svojich prstoch, s ktorými sa Tomáš tak rád hral. Na tvári mu tiež žiaril veselý úsmev a keď na neho Zuzka občas letmo pozrela, usmial sa ešte viac. V srdci ho hriala myšlienka, že to plaché vtáča, ktoré mu pred pár rokmi rozbúšilo srdce, teraz sedí vedľa neho a on sa jej môže dotýkať. Pocítil obrovskú túžbu pobozkať ju. Pri najbližšej možnej príležitosti zišiel na odbočku, kde sa vypínalo zopár vysokých zelených stromov a zastal. Chvíľu si prehliadal okolie. Zuzka prekvapene zažmurkala.

"Prečo sme zastali?" spýtala sa s pohľadom upretým na jeho pokojnú tvár. Pomaly sa k nej otočil. V rádiu práve znela romantická, jemná melódia. Slnko schádzalo za kopec a im sa naskytol pohľad na nádherný západ slnka. Obloha sa sfarbila do teplých farieb. Tomáš sa opäť otočil dopredu a Zuzka urobila to isté. Oči sa jej rozžiarili obdivom. "To je nádherné." Tomáš pomaly vrátil pohľad na jej tvár. Nenáhlivo si ju celú prehliadal. Keď sa aj ona zahľadela na neho, zovrel sánku. Oči mu horeli nevýslovnou túžbou po nej. S ľahkosťou jej vošiel prstami do vlasov a pritiahol sa k jej uchu. 

"Ak by toto malo byť to posledné, čo by som mal dnes zažiť, tak túžim urobiť už iba jedno." šepol slastne. Zuzka sa celá zachvela. Dych sa jej prehĺbil a keď sa očami opäť vrátil k jej, s očakávaním sledovala, čo spraví. Pobavene sa usmial a úplne jemne sa priblížil k jej perám. Dotkol sa ich slabo, akoby čakal ako zareaguje. Keď sa odtiahol, ešte sa naťahovala k nemu, lebo nechcela, aby prestal. Nahol sa doboku, k jej lícnej kosti a vychutnal si bozky tam. Zuzka si vložila prsty do jeho vlasov a pritiahla tvár ešte hlbšie na jeho pery. Celé vnútro jej kričalo, aby neprestával. Presne vedel, čo potrebuje, aby sa cítila kompletná. Jeho objatie a bozky na tých správnych miestach, ju v tom utvrdzovali.

"Tomáš." vzdychla nahlas jeho meno. Na chvíľu prestal, pocítila ako sa opäť usmial. Potom ďalej blúdil po jej krku, až sa vrátil  naspäť k perám. Pár sekúnd čakal a potom to prišlo. Konečne sa jej pier zmocnil tak, že jej podbruško sa skrútilo z tej nahromadenej slasti, ktorú v nej vzbudil. Ich bozk bol intenzívny a dlhotrvajúci. Keď skončil, venoval jej ešte letmý dotyk na spodnú peru. Pohľad, ktorý na ňu uprel, keď sa odhodlala otvoriť svoje oči, mal zastretý v omamnom pocite vzájomnej vášni. Vážnou tvárou skúmal jej červené líca. Boli dôkazom toho, ako aj ona túžila po ňom. "Čo mi to robíš?" prerušila ticho medzi nimi. Usmiali sa na seba.

"Skladám ti básne bozkami." šepol a opäť ju ľahko pobozkal na kútik, ktorý jej hral v úsmeve.

Keď zastal pred jej domov, spokojne sa usmial. Zuzka ho so záujmom sledovala.

"Sebastian, nie je pre mňa ľahké o tom hovoriť. Prešlo už mnoho rokov a ja som sa s tým ešte stále úplne nevysporiadala. Veľakrát som premýšľala nad tým, aký by bol asi môj život, keby som sa rozhodla inak. Keby som ti to povedala." odmlčala sa. Bolesť jej zovrela hruď. Nemohla sa poriadne nadýchnuť a v očiach ju začali páliť slzy. "Bola som mladá a strašne hlúpa. A keď som si to všetko uvedomila, bolo už neskoro." vyslovila vo vzlykoch. Sebastian sa postavil, vzal si druhú stoličku a posadil sa blízko nej. Chytil ju za ruky a jemne pohladil po jej prstoch.

"Nič nie je také stratené, aby to Ježiš nedokázal nájsť." snažil sa ju upokojiť. Vilma sa zahľadela na jeho prsty a ticho pokrútila hlavou.

"Ty tomu nerozumieš. Tu teraz nejde o nás dvoch." opäť sa odmlčala a snažila sa prehltnúť hrču v krku, ktorá sa jej tam, z nahromadených emócií, vytvorila. Potrebovala to zo seba dostať. Potrebovala nahlas vysloviť, čo dlhé roky v sebe skrývala. Bolo načase tú falošnú masku zo svojej tváre strhnúť. 

"Nerozumiem." zmätene Sebastian zamračil obočie. Rukami však stále držal tie jej. Vilma si pretrela zopár sĺz, ktoré sa jej kotúľali dole tvárou a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a vydýchla.

"Keď som zistila, že som s tebou tehotná, v prvý moment som vôbec nevedela, čo robiť. Potom ma našla moja matka a aj tehotenský test, ktorý som si urobila. Hrozne sa hnevala. Pamätám si, že som schytala aj dve facky a hrozné slová, ktoré ma vystrašili. Keď som sa z toho celého šoku dostala, bola som u tety, kde to matka všetko vyriešila." Vilma hovorila bez prestávky a so sklopeným pohľadom. Bála sa, že ak by sa zastavila a nechala by priestor svojim myšlienkam, úplne by sa zosypala. Sebastian si odtiahol ruky od jej, rázne sa postavil a pomaly podišiel k oknu. Mlčal. Vilma sa odhodlala na neho pozrieť. Po pár sekundách sa Sebastian pozrel do jej tváre. Uvidela jeho hlbokú bolesť v očiach. Až teraz si uvedomila, akú hroznú chybu urobila, keď to pred ním tajila.

"Vilma, to nemôžeš myslieť vážne? Za všetky tie roky som si predstavoval kadečo. Že si si našla niekoho iného alebo si si proste iba uvedomila, že som príliš chudobný nato, aby som ti dal to, načo si bola zvyknutá. Nikdy ma ani vo sne nenapadlo, že si čakala moje dieťa." po poslednej vete sa mu zlomil hlas a dlaňou si skryl oči. Vilma sa náhle postavila a podišla k nemu. Chcela sa ho fyzicky dotknúť, on sa však od nej odtiahol.

Boli práve pár krokov od Alexovho salaša, keď sa Tomáš k nej otočil. Odvtedy, čo odišli od vodopádov sa medzi nimi vytvorilo ticho. Za iných okolností by mu to nevadilo, lebo ticho medzi nimi bolo vždy príjemné. Teraz mal však pocit, že v Zuzke sa odohráva nejaký zvláštny boj. Chytil ju za ruku a prinútil ju tak zastaviť. Chvíľu hľadela do zeme a potom sa zahľadela na jeho ruku. Prsty si prekrížil s jej a palcom ju chcel upokojiť jemnými pohladeniami. 

"Čo sa deje?" snažil sa vyhľadať jej oči. Druhú ruku vystrel k jej lícu a jemne sa jej dotkol prstami. Zuzka sa mlčky na neho pozrela. Vnútrom jej začal preletovať zvláštny pocit. Čo bude s nimi ďalej? Keď sa odtiaľto vrátia do bežného života, do nemocnice, čo sa stane s ich vzťahom? Nevedela, ako správne by mu to mala vysvetliť. Tomáš si prehliadal jej oči. Veľmi intenzívne sa mu nimi snažila niečo povedať. Tomáš sa priblížil bližšie k jej tvári. Boli len kúsok od toho, aby sa dotkli nosami. Tomášovi znežneli oči. "Máš pochybnosti, moje nežné vtáča?" šepol jej s hlbokým pohľadom. V okamihu, ako pocítila jeho dych na svojich perách, zvláštny pocit sa vytratil a nahradil ho iba on sám. S istotou a bezpečím. Sladko sa na ňu usmial, keď uvidel zmenu v jej očiach.

"Ako to robíš? Stačí jeden tvoj pohľad a úplne ma odzbrojíš." vyznala sa so zrýchleným dychom. Tomáš sa túžobne usmial a z očí sa jej zahľadel na pery.

"Tvoje pery so mnou robia to isté." zvážnel a pár sekúnd len tak, mlčky, skúmal celú jej tvár. Potom jej prstami vošiel do vlasov a perami sa dotkol jej spánkov, pomaly prešiel na líce a nakoniec vyhľadal jej pery. Zuzka jemne vzdychla, keď pocítila, ako na jej tiché pochybnosti odpovedal sebaistými dotykmi a láskyplnými bozkami. Uvoľnene sa obtočila rukami okolo jeho krku a nechala sa unášať jeho láskou.

Keď sa posadili na terasu, kde boli aj včera, Tomáš zo svojho ruksaku vytiahol tablet a položil ho na stôl. Mladá čašníčka pristúpila k nim a položila na stôl pred nich tanier s dobrotami, ktoré pre nich opäť pripravil Alex. Zuzka sa nadšene usmiala. Tomáš sa zase usmial, keď uvidel jej spokojnú tvár. 

"Máme ešte pol hodinu, kým sa pripojí náš malý bádateľ. Chcel by som ti niečo povedať." vyslovil sebaisto. Zuzka na neho skúmavo vzhliadla. Pri druhej vete zaznel jeho hlas vážne.

Milé mamičky, nech vám pri všetkých každodenných radostiach a starostiach nechýba zmysel pre humor.  🙂

Zuzka otvorila oči a nadšene si užívala, ako jej tvár pohládzajú posledné slnečné lúče, ktoré sa strácali za horizontom. Mala pocit, že to šťastie, ktoré k nej práve v tento moment prúdilo, je hmatateľné a môže si z neho nabrať koľko jej srdce vládze. Už dlho túžila po niečom takomto. A Boh to vedel. Presne poznal, ako má pristúpiť, aby dokonale obsiahol to, čo potrebovala. Keď Tomáš dohral a položil gitaru na stojan, usmial sa s privretými očami k oknu. Ticho šepol vďaku k Bohu a otočil sa k Zuzke. Nemo ho sledovala. 

"Je obdivuhodné, čo si za taký krátky čas, s Božím pôsobením, dokázal urobiť s mojim srdcom. A hoci mám tendenciu byť stále opatrná, chcem ti priznať, že si veľmi vzácny muž v mojom živote. A chcela by som.." odmlčala sa, lebo nevedela nájsť tie správne slová, akými by vyjadrila svoju lásku k nemu. Neisto sklopila pohľad a pozerala na slová piesne, ktoré pred chvíľou spievala. 

"To je v poriadku, moje nežné vtáča. Ak si opatrná a nie si si istá, ako vyjadriť svoje pocity ku mne." vošiel jej prstami do vlasov a naklonil sa ku nej. Chvíľu sledoval jej tvár a potom sa úplne ľahko dotkol jej pier. Privrela oči. Celé jej vnútro sa striaslo. Bol taký vnímavý, že presne vedel, čo potrebuje. Pocítila jeho úsmev, keď pomaly prešiel z pier po líci až na kľúčnu kosť. Potom sa na malý okamih odtiahol a snažil sa vpísať si do pamäte jej nežnú krásu. Keď uvidel, že sa jej mihalnice začali hýbať, lebo chcela otvoriť oči, náhle ju opäť pobozkal. Po dotykoch, ktoré jej pri bozku venoval, už viac nepotrebovala nič hovoriť. Všetko bolo jasné a zrejmé. On patrí k nej a ona? Ona sa cíti konečne nájdená. Boh jej to ticho šepkal do srdca. 

Na ďalší deň, keď sa zobudila, Tomáš opäť nebol vedľa nej. Noci s ním boli krásne. Sám ju k ničomu netlačil a venoval jej to potrebné, aby sa cítila milovaná a v bezpečí. Začala si zvykať na jeho mohutné ramená a pokojné náručie. Aj práve teraz by sa najradšej k nemu schúlila. Keď vyšla zo spálne, nepočula žiadne zvuky a tak pomaly zišla dole. Nikde nevidela ani Barrasa. Pozrela z okna von. Videla, ako veselo sa Tomáš hrá so svojím psím spoločníkom. V mysli sa jej vytvorila prestava, aký úžasný by bol ako manžel a otec. Usmiala sa, keď uvidela, ako sa narovnal a v očiach mu hrala chlapčenská radosť. Vzala si bundu a vyšla von. Ovanul ju svieži ranný vánok. Zhlboka sa nadýchla a započúvala sa do zvuku prírody. Ticho poďakovala Bohu za to, čím ju obdarovával. Keď otvorila oči, Barras utekal s veselým krútením chvosta k jej nohám. Tomáš z diaľky zvolal:

"Hej, kamarát, to nie je fér. Takéto podpásovky mi nerob." zdvihol loptu, ktorú Barrasovi hodil a pokrútil pobavene hlavou, keď zaregistroval, že v okamžiku ako zacítil Zuzku, úplne stratil záujem o hru. Tomáš vítal Zuzku so širokým úsmevom, keď sa k nej približoval. Zuzke podskočilo srdce. Urobila k nemu tiež niekoľko pomalých krokov a keď boli blízko seba, objala ho. Tomáš to nečakal, reagoval však okamžite a ochranársky si ju privinul k hrudi.

"Dobré ráno, moja drahá." šepol a pobozkal ju do vlasov. "Ako si sa vyspala?"

V okolí Alexovho salaša strávili Zuzka s Tomášom čas skoro až do večera. Už pomaly slnko zapadlo, keď Tomášovi zazvonil telefón. Miesto pri Alexovom dome bolo jediné, kde bol aký taký signál. Tomáš sa neochotne odtiahol od Zuzky a vytiahol mobil z vrecka bundy. Na displeji svietilo Sebastianove číslo.

"Áno Sebastian, počúvam vás." keď Zuzka začula jeho meno, okamžite spozornela. Skúmala každé jedno slovo, ktoré Tomáš vyslovil. Ich rozhovor nebol dlhý a po ich vzájomnom rozlúčení sa Tomáš chvíľu zamyslel.

"Prosím, povedz, že je Matúško v poriadku." nástojčivo hľadela do jeho tváre. Tomáš zdvihol pohľad k nej. Oči mu žiarili dojatím.

"Boh je skvelý. Postaral sa o všetko. Nádor, ktorý Matúškovi vyoperovali bol nezhubný." povedal s výdychom a nadšene sa na ňu usmial. Zuzka chvíľu na neho neveriacky hľadela a potom sa mu vrhla do náručia. Tomáš ju zdvihol a veselo sa s ňou zatočil.

"To je úžasná správa. Vďaka Bohu. Vďaka Ti, môj starostlivý Otec." veselo zvolala, keď ju pomaly spustil na zem. Z objatia ju však nepúšťal. Keď sa im oči stretli, pocit radosti a vzájomnej úľavy Tomáša pritiahli k tomu, že Zuzku náhle pobozkal. Intenzívnejšie ju chytil okolo pása a s chuťou si užíval jej sladkú chuť.

Sebastian práve sedel v lekárskej izbe svojho kolegu i priateľa, kde mu na tvári hral spokojný úsmev. Bol vďačný Bohu za to, aké výsledky držal v rukách. Po poslednom stretnutí s Vilmou, keď tak nečakane od neho odišla, celý večer trávil v modlitbe, aby jej mohol priniesť dobré správy. Práve otváral dvere, aby za ňou išiel, keď sa ocitol tesne oproti jej tvári. Vilma zmätene zažmurkala. Sebastian sa uhol o pár krokov dozadu a ukázal jej rukou, aby vošla dnu. Poslúchla a posadila sa na pohodlné kreslo. Sebastian si sadol kúsok od nej a mlčky ju sledoval.

"Aj ja ťa rada spoznávam. Môžem sa spýtať, nehral si náhodou v kapele s Tomášom?" zvedavo sa spýtala. Tomáš na ňu uprel prekvapený pohľad. Alex sa usmial.

"Jasné. Určitý čas sme viedli chvály. Potom sa každý pobral za vlastnými povinnosťami. Ale bolo by fajn, keby sme si to niekedy zopakovali, nemyslíš?" spytujúco sa otočil na Tomáša. Ticho prikývol. "Nevieš ako sa má Matúš? Dlho som o ňom nič nepočul."

"Robí taxikára. Sme v občasnom kontakte." Zuzka si po Tomášovom dopovedaní spomenula na známu tvár taxikára. Teraz zistila, odkiaľ ho poznala. V mysli sa vytratila z rozhovoru Tomáša a Alexa. Vrátila sa jej spomienka, keď ich všetkých videla ako spievajú Bohu. Pocítila trpkosť v srdci, keď sa vrátila do času, keď bola s Petrom. Jeho reakcia ju vtedy úplne vykoľajila. Smutne sklonila hlavu a stratila sa vo vlastnom svete. Tomáš si toho všimol. Poprosil Alexa o raňajky a keď odišiel naspäť do kuchyne, s láskou začal skúmať jej zadumanú tvár. Trpezlivo čakal na to, kým sa opäť vrátila k jeho pohľadu. Neisto sa usmiala a opäť sa zahľadela mimo. 

"Zuzka?" šepol jej meno. "Odkiaľ vieš, že sme s Alexom mali kapelu?" vlastne ho táto otázka ani tak nezaujímala. Skôr bol zvedavý, prečo sa tak náhle do seba stiahla. Mal pocit, že to spolu súvisí. Zuzka sa nadýchla a zahľadela sa na jeho prsty, ktoré ju neprestajne hladili. Oči jej zjemneli, keď si uvedomila, kto pri nej sedí.

"Pri jednom z výletov s Petrom, som sa počas toho, keď on viedol rozhovor s dekanom, rozhodla pre krátku prechádzku po okolí. Natrafila som na vás. Keď som počula váš spev a pieseň, ktorú ste spievali, úplne ma to vtiahlo. Tak veľmi mi chýbalo niečo také, že som na okamih zabudla, kde som. Potom za mnou prišiel Peter a uvidel tam teba. Nahneval sa. Keď sme ostali sami, nevedel mi vysvetliť, prečo tak reagoval." Zuzka vydýchla a opäť sa zahľadela mimo. "Niekoľko dní nato odišiel a nechal po sebe iba jeden list, ktorého zneniu dodnes nechápem." posledné slová, akoby povedala iba sama pre seba. Tomáš ju vnímavo počúval. Srdce mal stále pokojné. Keď sa Zuzka na neho otočila, uvidela, aký pokoj žiari z jeho tváre.

"Som rád, že si mi to povedala." hľadel na ňu s prijatím. Keď to hovorila, neuvedomovala si, že by to mohlo jeho srdcu ublížiť. Teraz však, keď na ňu pozeral s láskou a prijatím, uľavilo sa jej.

Zuzka sa práve ukladala do postele, keď Tomáš podišiel k dverám.

"Nepotrebuješ nič?" spýtal sa s úsmevom. Páčilo sa mu, že sa môže pozerať, ako má na sebe jeho tričko a ukladá sa na mieste, kde sa on vždy cítil bezpečne. Zuzka sa oprela o vankúš a usmiala sa tiež.

"A ty kde budeš spať?" zvedavo nahla hlavu mierne doboku.

"Hore na sedačke." hlboko sa na ňu zahľadel. Zuzka si prstami vošla do vlasov a chvíľu premýšľala. Tomáš sa už chystal na odchod, keď Zuzka zvolala:

"Tomáš?" 

Otočil sa na ňu a spytujúco zdvihol obočie.

"Som veľmi šťastná a vďačná, že si ma sem vzal. Cítim sa ako v raji." pošepla popritom, ako sa stále pohrával s jej prstami. Opäť zdvihol pohľad k nej a usmial sa. 

"Mal som to naplánované od prvého momentu, ako som ťa v nemocnici uvidel." povedal hlbokým hlasom. Zuzka pozrela do jeho očí. 

"Naozaj? A ako si vedel, že budem súhlasiť?" so záujmom nahla hlavu doboku a usmiala sa. 

"Nevedel. Prosil som za to, aby nám Boh odsunul všetky prekážky, ktoré by mohli stáť v našej spoločnej ceste." opätoval jej úsmev. Zuzke vošiel do očí obdiv. Odtiahla sa od neho a čakala, kedy sa k nej posadí. Urobil tak a prekvapene pozeral, ako sa zahľadela do okna. Potom sa k nemu otočila, priblížila tvár k jeho, prstami mu vošla do vlasov a pobozkala ho. Bolo to prvýkrát, čo sama vyvinula záujem niečo také urobiť. A on bol spočiatku tak prekvapený, že chvíľu váhal. Potom sa však tiež vnoril do jej vlasov a užil si bozk s rovnakou chuťou ako ona. Nechápala, kde sa vzala tá vášeň, ktorá ju opantala. Bola však presvedčená, že to, čo v nej prúdi k Tomášovi, chce prijať plnými dúškami. 

Po pár nežných spoločných chvíľach, keď sa obaja upokojili a v tichosti si opäť užívali prítomnosť jeden druhého, sa Zuzka so záujmom zahľadela na plátno, ktoré bolo zakryté. 

"Čo sa nachádza pod tou plachtou?" spýtala sa zvedavo. Uvidela, ako sa Tomášovi napla tvár. Nevedela však identifikovať jeho pocity. 

"Chceš, aby som ťa previedol po svojom hrade, moja vzácna pani?" s úsmevom pobozkal jej ruku a sledoval jej reakciu. Zuzka sa šťastne zasmiala a prikývla. Pomalými krokmi kráčala za ním. Preplietla si s ním prsty a on jej venoval letmý zamilovaný pohľad, keď spoločne kráčali po drevenom schodisku hore. Keď vyšli posledný schod, Tomáš sa ku nej otočil a očami sa hlboko zahľadel do jej. Nežne sa na ňu usmial. Zuzka na neho uprela svoj pohľad. Páčilo sa jej, ako sa odrážala v jeho očiach. Mala pocit, že existuje len tento maličký kúsok sveta, tu s ním. Všetko nepríjemné sa v jeho prítomnosti strácalo. Čím bližšie mu bola, tým slobodnejšie sa cítila. Rozspomenula sa na to, keď o takejto láske snívala. Láska, ktorá jej dá priestor a ona bude môcť slobodne rásť.  To, čo svojimi nesprávnymi rozhodnutiami zatienila, sa teraz krôčik po krôčiku pri ňom odkrývalo. Tomáš sa prstami dotkol jej brady a pritiahol sa k jej perám. Skúmal, ako sa jej zatajil dych a privreli viečka. Pootvoril pery a pomalinky sa dotkol jej vrchnej pery. Prstami si ju prisunul ešte bližšie, aby si mohol ich bozk vychutnať ešte viac. Na pár sekúnd stratila pevnú pôdu pod nohami. Keby sa Tomáš neodtiahol, mala pocit, že by sa jej podlomili kolená. Nechápala, čo to s ňou robí, ale jej srdce našepkávalo, že sa konečne cíti úplná. Opäť ju chytil za ruku. Niekoľko minút jej ukazoval tri miestnosti, ktoré sa nachádzali na hornom poschodí. Potom zastal v strede chodby a natiahol ruku hore. Zvrchu sa spustil rebrík, ktorý viedol do podkrovia. Zuzka sa so záujmom zahľadela hore. Tomáš chytil jej ruku a nežne si ju pritiahol k sebe. Nahol sa k jej uchu.

"Táto izba je pre mňa najvzácnejšie. A vieš čo je úžasné?" šepol úplne potichu. Zuzka sa striasla, keď pocítila ľahký dotyk jeho pier.

"Neviem." šepla rovnakým tónom hlasu ako on.

"Že ti ju konečne môžem ukázať." odtiahol sa a tajomne sa usmial. Pomaly vyšiel hore a potom čakal s vystretou rukou, kedy vyjde aj ona. Už necítila vôbec žiadne závrate. Teda, keď odhliadla od toho, čo s ňou robili Tomášove bozky. Pomalými krokmi sa odhodlala vyjsť hore. Pri posledných troch schodoch jej pomohla Tomášova ruka. Ochranársky jej podoprel obe ruky a ona tak v bezpečí vyšla úplne hore. So záujmom sa rozhliadla dookola. Hneď oproti bolo veľké okno, ktoré túto izbu dostatočne presvecovalo. Blízko pri ňom mal položený stojan s plátnom, ktorý bol prekrytý plachtou. Vedľa neho stál ďalekohľad, ktorý smeroval do okna. Potom sa otočila. Pri stene mal opretých niekoľko skriniek a poličiek z masívu. Všimla si gramofón a niekoľko platní, ktoré boli úhľadne poukladané pod ním. Oproti gramofónu bola sedačka s jedným kreslom a obrovskou kožušinou v strede. Tomáš ju pomaly obišiel a pohodlne sa usadil do kresla. Jednu nohu si vyložil na druhú a pobavene sledoval jej zvedavý pohľad. Keď sa mu otočila chrbtom, zazrela malý stolík, nad ktorým bola zavesená nástenka. Pomalými krokmi podišla k nej. Letmo sa otočila na Tomáša, či smie. S úsmevom prikývol. A tak odhodlane pristúpila bližšie. Na stolíku mal položenú otvorenú Bibliu a na nástenke popripínaných niekoľko papierikov s odkazmi. Tie ju natoľko zaujali, že jeden z nich odopla a vnímavo ho očami začala študovať.

Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach. (Biblia, Žalmy 32:8)

Stratil som sa, môj Otec? Zdám sa niekedy v tom húfe ľudí taký stratený. Nemám otca, ani matku, ktorí by mi vo svojom živote ukázali, koľkokrát si ich poučil a aké osožné to bolo. Aj napriek tomu si mi toho daroval mnoho. Preto pouč mňa. Nauč ma, ako správne mám viesť svoje dni. Áno, som tá jedna z tvojho stáda, ktorá sa cíti stratená. Vezmi si ma na svoje plecia a ja budem iba mlčať a diviť sa Tvojim cestám. Ďakujem, že môžem k Tebe volať a mať istotu, že ma počuješ.

Zuzka sedela v Tomášovom aute na parkovisku nemocnice, keď jej zazvonil mobil. Barras na zadnej sedačke kľudne ležal a ona sa usmiala, keď nereagoval ani keď sa rozoznelo zvonenie. 

"Mami, rada ťa počujem. Ako sa máte s Patrikom?" snažila sa spýtať uvoľnene. Nechcela jej hovoriť o svojom úraze. 

"Je tu nádherne. Patrik zajednal hotel, kde sa o nás ukážkovo starajú a my chodíme iba na procedúry a na prechádzky do prírody." začula jej spokojný veselý hlas. Zuzka sa usmiala, konečne bola jej mama šťastná. 

"Mamička, som taká rada, že to počujem. Pozdrav Patrika a poďakuj mu za mňa, že to tak skvele vymyslel." 

"Odkážem a ty sa máš ako, dcérka? Všetko v poriadku?" so záujmom čakala Alenka na odpoveď. Zuzka sa zahľadela do okienka a sledovala, ako práve zastalo auto. Potichu si vydýchla. Nikdy mame neklamala, teraz však cítila potrebu, zamlčať jej pravdu o jej úraze. Nechcela, aby kvôli nej museli prerušiť pobyt. 

"Mám sa dobre mami. Keď počujem, aká si šťastná, som šťastná s tebou." snažila sa usmiať. 

Bolo skoro ráno, keď Zuzka otvorila oči a uvidela Barrasa pri svojich nohách. Usmiala sa. Bolo príjemné zobúdzať sa s vedomím, že niekde blízko je Tomáš. On bol prvá myšlienka, s ktorou sa prebudila. Posadila sa na posteľ a snažila sa zhlboka dýchať, aby sa jej prestala točiť hlava. Na stolíku si všimla pohár s vodou. Opäť sa usmiala a v duchu poďakovala za to, že je Tomáš taký pozorný a myslí aj na detaily. Schuti sa napila a odhodlala sa postaviť. Našťastie hlava aj nohy s ňou začali spolupracovať a ona sa pomalými krokmi presunula k obývačke. Tomáš spal na sedačke. Jeho tvár bola úplne pokojná. Zuzka sa oprela o zárubňu dverí a vnímavo si ho prehliadala z diaľky. Musela pripustiť myšlienku, že ju veľmi priťahoval. Čím bolo ich puto silnejšie, tým viac si uvedomovala aj jeho fyzickú stránku. Jednu ruku mal vyloženú hore a jeho telo bolo úplne uvoľnené. Spomenula si na včerajšie chvíľky a zachvela sa. Rozhodla sa pristúpiť až k jeho tvári. Nežne si prehliadala každú jej časť. Pery mal mierne pootvorené. Premýšľala, aké by to bolo, cítiť ich na svojich. Potom zmenila pohľad a sústredene sa zahľadela na jeho prsty. Tie, ktoré tak jemne a sústredene vedeli pohladiť miesta, pri ktorých sa ním nechávala úplne strhnúť. Tomáš otvoril oči. Keď uvidel jej túžobný pohľad, jemne sa usmial. Zuzka sa chcela razovo postaviť, tentokrát však nohy ani hlava s ňou nespolupracovali a ona padla na Tomáša. S láskou si okolo nej ovinul ruku a prichytil ju. Ich tváre boli tak blízko, že stačil jeden maličký pohyb a pobozkali by sa.

"To je ale krásne prebudenie." pošepol Tomáš blízko jej pier. Potom sa obaja posadili na sedačku hneď vedľa seba. Tomáš si vnímavo prezeral jej tvár, ktorá sa zamyslene pozerala na deku. "Ako si sa vyspala?" spýtal sa s veselým úsmevom. Zuzka k nemu otočila tvár. Snažila sa usmiať a s ľahkosťou povedať, že dobre. Cítila sa však hlúpo, keď si spomenula ako ju Tomáš uvidel, keď si ho celého prezerala. Na jeho tvári však nevidela nič zlé. Práve naopak, jeho tvár bola pokojná a veselá. Chytil jej ruku do svojej a spokojne si svoje prsty prekrížil s jej. Hoci túžil pobozkať ju, už niekoľkokrát, niečo v jeho vnútri mu našepkávalo, aby počkal. Zuzka sa uvoľnene usmiala, keď pocítila jeho dotyk. Bol úplne bezprostredný. A v nej to vyvolalo ešte väčšie pocity bezpečia a istoty. Tomáš sa naklonil k jej tvári a pobozkal ju na líce. "Som šťastný, že si tu. Moje ráno je tak omnoho krajšie. Cítim, že sem patríš a to mi dodáva ešte väčšiu vďačnosť k Bohu. Ten pocit, že bez ohľadu na čas, On vie, čo je správne." povedal potichu. Zuzka k nemu otočila tvár. Srdce jej bilo naliehavosťou, aby sa nebála vysloviť svoje pocity k nemu.

"Keď si ešte spal a ja som mohla vidieť tvoju pokojnú tvár, napadla ma myšlienka. Keď sme sa spoznali, pri každom našom rozhovore som cítila, že si mi blízky. Nechcela som si to nechať vojsť do srdca, pretože som bola s Petrom. Teraz však, s odstupom času, keď máme možnosť byť si opäť blízky, zisťujem, že je to veľmi príjemné, nechať ťa vstupovať čoraz hlbšie do môjho srdca. Boh mi ťa poslal, aby si vnímavo a starostlivo dokázal premieňať moju bolesť. Práve tým, s akou trpezlivosťou a múdrosťou pristupuješ k Božím veciam. Možno je načase urobiť prvý krok." poslednú vetu dopovedala šeptom. Keď videla jeho zamilovaný pohľad, naklonila svoju tvár bližšie k jeho a prstami mu pohladila líce. Tomáš privrel oči a ľahko vydýchol. Keď ich opäť otvoril, uvidel, s akou naliehavosťou čaká ako zareaguje. Nežne sa usmial a palcom prešiel po jej perách. Vnímavo skúmal ako zrýchlene začala dýchať. Oči sklopila na jeho pery a chvíľku sledovala ako sa približuje. Potom ich zavrela a sústredila sa iba na jeho nežný dotyk, keď vošiel prstami do jej vlasov. Na perách pocítila jeho horúci dotyk pier. Veľmi ľahký, akoby len skúmal jej reakciu. Zachvela sa. Potom si ju rukou prisunul bližšie a ich pery sa tak spojili ešte intenzívnejšie. Hlasno vzdychla, keď sa jeho jazyk dotkol jej. Ešte nikdy nič podobné nezažila. To emočné, čo k nemu prechovávala, sa teraz pretavovalo do toho fyzického. Už len samotný bozk s ním ju viedol do vytrženia. Bol nenáhlivý, plný túžby a lásky. Akoby jej tým chcel ukázať všetko to, čo k nej celý čas cítil a starostlivo uchovával. Usmial sa, keď sa od nej zľahka odtiahol. Hlasno vydýchla a pomaly otvorila oči. Tiež sa usmiala. Ešte stále mal ruku ponorenú do jej vlasov. Priblížil sa k jej čelu a nežne jej tam vplietol ešte jeden bozk. Potom sa vrátil k jej perám a ešte raz ju pobozkal. Tentokrát ľahko a nežne. Užíval si to a ona sa úplne oddala všetkému, čo urobil. Vychutnávala si každý jeho dotyk, bozk a pohyb, ktorý jej daroval. Všetko sa to stalo výživným pokrmom pre jej ustráchané srdce, ktoré roky skrývala pred láskou. Až teraz sa konečne mohla nadýchnuť. Tomáš ju ukryl do svojho objatia a spokojne sa pohrával s jej vlasmi. To, čo chcel urobiť už roky, mať ju blízko svojho srdca a užívať si vôňu jej duše, sa teraz konečne naplnilo. Vyslovil tichú vďaku k Bohu a usmial sa, keď sa Zuzka zhlboka nadýchla a spokojne vydýchla. Začal sa pohrávať s jej prstami, načo ona zareagovala s pobaveným úsmevom. 

"Ako sa cítiš?" spýtal sa, keď ju pobozkal do vlasov. 

"Ten liek, ktorý ste mi podal, pán doktor Izakovič, skvelo zabral." veselo k nemu otočila tvár. Zamilovane sa usmial, keď uvidel iskričky v jej očiach. 

"Naozaj? Odporúčam podávať ho čo najčastejšie." naklonil sa k nej a opäť sa zmocnil jej pier. Chytil jej hlavu a pomaly ju položil na sedačku. S túžbou sa obaja na seba pozreli a opäť sa stratili vo vzájomnom bozku. Vyrušil ich Barras, ktorý vyskočil na sedačku, s ľahkosťou si ľahol hneď vedľa Zuzky a čakal, kedy si ho všimne. Tomáš sa pomaly odtiahol a venoval Zuzke ospravedlňujúci pohľad. Potom sa obaja veselo rozosmiali.

Ako dostať na prvého mája bozk pod čerešňou? Inšpirujte sa sestrou Svižnou, ktorá má nápadníkov plný batoh. 🙂 #cervenynos

"Ďakujem, vážim si toho." opätovala mu úsmev a privoňala si k polievke. "Vonia výborne. Takže ďalšia vec, ktorú o tebe neviem. Vieš výborne variť." nežne na neho pohliadla, keď si vzala do ruky lyžicu. Tomáš sa zasmial. 

"Nepotrebuješ kŕmiť?" spýtal sa pobavene. 

"Určite nie. Ruky mám v poriadku, ale ďakujem." uškrnula sa. 

Vilma stála pri okne, v lekárskej izbe, kde ju doviedol Sebastianov priateľ potom, čo Matúška vzali na potrebné vyšetrenia. V ruke nervózne držala mobil a premýšľala, komu má zavolať. Napadla ju mama, keď si však spomenula na ich posledný rozhovor, okamžite tú myšlienku vymazala. V kontaktoch si vyhľadala Milanove číslo. Veľmi mu chcela zavolať a podeliť sa s ním o strach, ktorý ju práve teraz zvieral. Zjavila sa jej však predstava, ako by reagoval, keby prišiel a uvidel Sebastiana. Vypla mobil a hodila ho naspäť do kabelky. Spomenula si na slová od Zuzky, keď ju príjmala: My lekári môžeme liečiť, ale skutočné uzdravenie prichádza od niekoho iného. Spomenula si na obdobie, keď bola ešte so Sebastianom a on sa pred ňou modlil za ich vzťah. Obdivovala ho za jeho múdrosť, ako s ľahkosťou vyberal tie správne slová a modlil sa k niekomu, komu veril celým svojím srdcom, že ho počuje. Chcela to skúsiť, nebola si však istá tým, aký postup má použiť. 

"Bože? Ja vlastne ani nie som moc na modlenie, v poslednej dobe to však na mňa všetko akosi dolieha. Pamätám si, ako sa k Tebe modlil Sebastian, aby si viedol náš vzťah. Moc to nepomohlo, pretože som urobila jednu chybu za druhou. Ale teraz by som bola naozaj veľmi vďačná, keby si urobil zázrak." Vilma si nahlas vydýchla, posadila sa na stoličku a privrela oči. "Viem, že to tak nefunguje, že ja požiadam, kedy sa mi zachce a Ty budeš fungovať ako stroj na splnené priania. Ale pri tom všetkom chaose, čo sa vo svete deje, pri všetkých tých nevyspytateľných veciach, čo život prináša, nemohla by som veriť, že sa udeje niečo dobré? Že ten zmätok presahuje niekto, kto v tom má úplný poriadok? Nemám nič, čo by som Ti mohla ponúknuť, až na tú prázdnu časť mňa, ktorú som ochotná zaplniť niečím novým. Tak Ťa prosím, buď s mojím synom." jej hlas sa zlomil a po tvári jej začali stekať slzy. Keď začula, ako sa otvorili dvere, rýchlo si ich utrela a náhle sa otočila. Do izby vošiel Sebastian. Jeho tvár bola vážna. Vilma sa opäť posadila na stoličku a mlčky čakala, čo povie.

"Urobili sme Matúškovi všetky vyšetrenia. Je to tak, ako som predpokladal. Iba," odmlčal sa, posadil sa oproti nej a zhlboka sa nadýchol, "nie sme si istí tým, či je ten nádor nezhubný." dodal smutne. Vilma na neho zhrozene pozrela.

"Urobím tak, aby si sa ty cítila čo najkomfortnejšie. Na teraz ťa vezmem k sebe, ak by si však potrebovala, nerobí mi problém, odviezť ťa domov." vysvetlil jej, keď videl, že pohľadom prepaľuje okno. Pobavene sa opäť zasmial. 

"Prečo sa smeješ?" tentokrát svoj prepaľujúci pohľad uprela na neho. 

"Neskutočne si nádherná, ešte aj keď sa hneváš." šepol hlbokým hlasom, čo spôsobilo zimomriavky na jej tele. Zrazu  jej pohľad zjemnel. Srdce sa jej rozbúšilo, keď vyhľadal ruku na jej stehne a preplietol si prsty s ňou tentokrát on. 

Keď zaparkovali v podzemnom parkovisku, Tomáš vzal tašku, ktorú Zuzke pomohol zbaliť, keď jej ešte zastavil doma a pomohol jej vystúpiť. Ruku jej položil okolo pása a silnejšie si ju k sebe pritisol, aby mala istotu, že nespadne, ak by sa jej zatočila hlava. Trochu nesmelo sa k nemu otočila, keď pocítila jeho vôňu. Tomáš Zuzku doviedol až k výťahu, stlačil číslo poschodia, kde býval a otočil sa k nej. Usmial sa, keď uvidel jej plachý výraz. 

"Barras sa poteší, keď ťa opäť uvidí." snažil sa odľahčiť jej neistotu, ktorá sa jej usadila vnútri a odzrkadlila sa aj v jej tvári. Keď sa otvoril výťah, spoločne pomalými krokmi prišli k dverám a Tomáš položil tašku na zem. Potom odomkol. Pri dverách už s veselým vrtením chvosta čakal jeho psí spoločník. Ako k prvej pristúpil k Zuzke a pokojne sa točil okolo jej nôh. Zuzka sa usmiala a s láskou ho pohladila pod krkom. Keď sa narovnala, aby sa postavila, zatmelo sa jej pred očami a mala pocit, že padá. Tomáš ju vzal do náručia. Jeho inštinkty boli rýchle. Keď otvorila oči a ich pohľady sa stretli, jej srdce sa zachvelo. 

"Bude lepšie, keď si trochu poležíš." šepol blízko jej tváre, pohľad mu znežnel a pomalými krokmi vošiel do svojej spálne. Jemne ju položil do postele a napravil jej vankúše tak, aby sa jej dobre sedelo. 

Keď prechádzali po chodbe do Matúškovej izby, v sesterni nikto nebol a na oddelení vládol úplný pokoj. Zuzka otočila opäť hlavu k Tomášovi a spytujúco na neho zdvihla obočie. On iba mlčky zdvihol ľavý kútik pier dohora a pohľadom na ňu letmo žmurkol,keď pomaly otváral dvere do Matúškovej izby. 

Matúško ležal v posteli a apaticky hľadel do okna, keď ju Tomáš priblížil k jeho posteli. Zuzku z toho pohľadu bolelo srdce. Všimla si však, že má na sebe tričko, ktoré mu darovala, ako jeden z darčekov k narodeninám. Bol na ňom nápis Malý princ, ktorý hladí moje srdce. Zuzka poprosila Tomáša, aby jej pomohol sadnúť si na stoličku oproti nemu. Matúško ešte stále neprítomne hľadel do neznáma, keď sa mu zahľadela do tváre. 

"Môj braček, čo trápi tvoje krásne srdiečko?" odhodlala sa ho spýtať veľmi jemne. Konečne na ňu uprel svoje hnedé očká. Videla v nich strach a smútok. 

"Bál som sa o teba a nechceli ma k tebe pustiť." posadil sa a sklamane sa otočil na Tomáša. Ten ospravedlňujúco pokrčil ramenami. 

"Vieš môj malý princ, nedalo sa to. Počula som, že si mal opäť záchvat. Čo si cítil predtým, než sa to stalo?" ustarane sa na Matúška zahľadela a vzala si jeho ruku do svojej. Matúško sa k nej otočil a vzdychol si. Všimla si ako jej silno zovrel dlaň, jeden z prstov však akoby nereagoval. 

"Videl som, ako sa mamka s ockom hádajú. A že ocko chcel mamku udrieť." sklamane sklonil hlavu. Zuzka zamračene pozrela na Tomáša. Jeho výraz bol prekvapený. 

Na ďalší deň podvečer, keď si Tomáš odbehol domov, osprchovať sa a skontrolovať Barrasa, Zuzku navštívil opäť Sebastian. Jemne zaklopal na dvere a nesmelo nakukol dnu. 

"Nevyrušujem?" spýtal sa priateľsky a keď mu Zuzka pokývala rukou, aby vošiel dnu, odhodlal sa vstúpiť. 

"V kľude sa posaďte." usmiala sa, keď uvidela jeho láskavé oči. Sebastian ju počúvol a prisunul si k jej posteli stoličku. 

"Ako sa cítite?" zaujato sledoval jej oči. Obľúbil si ju, hoci sa takmer nepoznali. Snažil sa však správať ku každému pacientovi čo najľudskejšie. Bol to celý jeho život, po tom, čo ho Vilma opustila. 

"Vďaka Bohu, výborne. Už sa teším, keď budem môcť opustiť toto lôžko a postaviť sa na vlastné nohy. Chýbajú mi pacienti." prívetivo sa usmiala. 

"Naozaj? Takže ste kolegyňa?" radosťou sa mu rozžiarila tvár. "Tak to mi je cťou, že som vám mohol pomôcť." 

Silvia sa zdvihla a bez slova odišla. Zuzka práve stála pri otvorených dverách od kúpeľne a mlčky spracúvala, čo práve počula. Nevedela, čo má urobiť. Chcela vyjsť von, ale počula, ako si Vilma sadla na sedačku a jemne vzlykala. Po chvíli začula klopkanie opätkov lodičiek, ako sa strácalo v záhrade. Pomaly nakukla do obývačky a uistila sa, či už tam naozaj nie je. Zamyslene sa zahľadela na presklené otvorené dvere, cez ktoré bol počuť veselý smiech detí a rozhovory ľudí. Zazrela Vilmu, ktorá stála vedľa nejakej ženy a s usmiatou tvárou spolu niečo rozoberali. Ešte pred pár sekundami ju počula plakať a trpko sa vyznávať o svojom tajomstve, a teraz tam stála, akoby sa nič nestalo. Prestávala sa tu cítiť príjemne. Jediný, s kým si rozumela bol Tomáš a toho neustále niekto vťahoval do rozhovoru. Celý ten prepych, zvláštne správanie ľudí a ich podozrievavé pohľady, keď si ju premeriavali, čo to má na sebe, jej na srdci vytvorili nepríjemnú ťažobu. Mala chuť stratiť sa a byť aspoň chvíľu sama. Otočila sa a prešla vchodovými dverami na opačnú stranu pozemku. Bol naozaj obrovský. Ruch od záhrady pomaly utíchal, ako sa vzdiaľovala a ju napĺňal pokoj. Po pár sekundách uvidela drevenú stajňu, odkiaľ začula zvuky koňa. Zaujato vošla dnu. Tu sa jej to začalo páčiť. Kúsok od vchodu uvidela čiernu hlavu žrebca, ako zaujato dvíha hlavu jej smerom. Zuzka k nemu pomaly pristúpila.

"Ahoj kamarát, môžem sa tu u teba na chvíľu ukryť? Nejak mi tam, pri tom veľkom množstve ľudí, nie je dobre." s úsmevom k nemu natiahla ruku a chcela ho pohladiť. Kôň sa však vyplašil, zaerdžal a dominantne sa postavil na zadné nohy. Zuzku to vystrašilo a rýchlo ustúpila o pár krokov dozadu. Nevšimla si kameň za sebou, potkla sa a padla celou silou, hlavou, na podlahu. Na temene pocítila ostrú bolesť. Snažila sa postaviť, ale opantala ju slabosť. Inštinktívne si nahmatala rukou miesto, kde to bolelo najviac. Keď pozrela na svoje prsty, prekvapila ju krv, zatmelo sa jej pred očami a stratila vedomie.

Keď sa prebrala, pocítila obrovskú bolesť hlavy. Podarilo sa jej posadiť. Musela však zavrieť oči, pretože sa jej všetko točilo. Nebola si istá, či je schopná sa postaviť. Pomalým pohybom sa prišuchla o druhú stenu stajne a aspoň sa o to pokúsila. Bolesť hlavy sa zintenzívnila. Prvé, čo ju napadlo bola ľútosť, že pokazí Matúškovi oslavu. Keď sa jej podarilo konečne dostať von, ešte stále sa opierala o stenu. Bála sa, že keď sa viac vystrie, znova sa jej zatmie pred očami. Tak sa snažila držať hlavu dole. Náhle sa jej zdvihol žalúdok a mala čo robiť, aby túto náhlu nevoľnosť dokázala predýchať. Podlamovali sa jej kolená zakaždým, keď spravila krok hore jemným briežkom. Keď už bola na kraji stajne a nemala sa o čo zachytiť, vystrela sa, aby lepšie uvidela, ako ďaleko je od domu. Oslepilo ju ostré svetlo a opäť spadla na zem. Bolesť hlavy sa zintenzívnila a z úst jej vyšiel hlasný vzlyk.

Tomáš medzitým vošiel do domu a hľadal, kde sa Zuzka stratila. Keď ju nikde nenašiel, napadla ho myšlienka, či sa nerozhodla o tichý únik od ľudí. Otvoril dvere a poobzeral sa do strán. Rázne vyšiel von a odhodlal sa preskúmať spodnú časť pozemku. Na tvári sa mu objavilo zhrozenie, keď zdiaľky zazrel jej nevládne telo. Okamžite sa k nej rozbehol. Pocit strachu ho opantal natoľko, že mu trvalo dlhý čas, než sa upokojil a mohol tak začať uvažovať, čo má urobiť ako prvé. Najskôr skontroloval, či nemá nejaké vonkajšie poranenia, až po chvíli zazrel krvavú ranu na hlave. Skontroloval jej tep a okamžite zavolal kolegyni z pediatrie, aby ho zastúpila pri kontrole Matúška. Nikomu nič nepovedal, vzal Zuzku do náručia a odviedol ju do svojho auta. Ako sa ju snažil čo najbezpečnejšie usadiť dopredu, pomaly začala otvárať oči. Ešte stále sa necítila dobre. Bolesť hlavy stále neprestávala a zahmlievalo sa jej pred očami. Tomáš si rýchlo sadol vedľa nej a skúmavo ju sledoval.

"Zuzka, počuješ ma?" priblížil sa blízko jej tváre a sledoval jej zreničky. Zuzka ticho prikývla. Bolesť ju však prinútila k tomu, že opäť zavrela oči.

"Neboj sa, som s tebou, vezmem ťa do nemocnice." šepol a jemne ju pobozkal na spánok. Zuzka opäť stratila vedomie.

Keď som sa od značky Zopa dozvedela, že budem zo všetkých produktov testovať práve kočík Zopa Move, nedalo mi najskôr si o ňom niečo nevygoogliť. Predsa len som doteraz frčala viac ako dva roky na kočíku od konkurenčnej značky, takže moja zvedavosť bola opodstatnená. 😅

Áno, priznám sa, že googlenie nebol práve najmúdrejší krok.
Negatívne recenzie sa totiž striedali s oslavnými ódami a ja som v tom mala tak akurát pekný zmätok.

Po prvom mesiaci testovania v tom však mám celkom jasno…😉

                                                                     ...

Kočík Zopa Move 

• je primárne vyrobený ako športový kočík (recenziu na túto alternatívu budem však robiť neskôr, keď drobec dorastie),
• podvozok je prispôsobený a pripravený na verziu dvojkombinácie s hlbokou korbou, či ako trojkombinácia s vajíčkom.

Uvedomila si však, že už mešká. Ospravedlnila sa Inke, rozlúčila sa a rýchlo zbehla po schodoch von, kde nastúpila do čakajúceho taxíka. Vilma jej cez deň priniesla adresu ich domu na papieriku. Podala ju taxikárovi, ten sa na ňu prekvapene otočil a letmo si ju premeral očami. Nechápavo zdvihla obočie. Keď však prišli na miesto, pochopila taxikárov skúmavý pohľad. Vystúpila pred veľkou kovovou bránou, kde sa týčil ešte väčší dvojposchodový dom s obrovskou záhradou. Taxikár odišiel a ona ešte stále nemo sledovala, kde sa to vlastne ocitla. Prepych tu presakoval z každého rohu. Nesmelými krokmi sa odhodlala vojsť dnu. Po chvíli však opäť zastala a pozrela sa naspäť, mala chuť vrátiť sa. Uvedomila si však sľub, ktorý dala Matúškovi. Nadýchla sa a rozhodne opäť pokračovala po chodníku. Míňala fontánu, obrovskú trampolínu, detské ihrisko, luxusný bazén, až pomaly podišla k dverám. Chcela stlačiť zvonček, keď začula hlasy zozadu. Vošla do mäkkého trávnika a opäť nesmelo kráčala okolo. Hneď pri stene sa opieral Tomáš a so záujmom sledoval deti, ako sa veselo hrajú. Zuzka sa potešila a uľavilo sa jej. Bola rada, že natrafila práve na neho. Zastala malý kúsok od neho. Tomáš sa k nej otočil. Jeho pohľad bol nežný. 

"Vyzeráš vystrašene." jemne sa k nej nahol a potom opäť otočil pohľad k deťom. Keď Zuzka uvidela všetky tie atrakcie, mala pocit, že sa ocitla v nejakom detskom zábavnom parku. Zbadala, ako k nim prichádza Vilma. 

"Zuzka, som rada, že ste prišla." podala jej priateľsky ruku. Jej tvár bola iná, ako v práci. Akoby uvoľnenejšia a prívetivejšia. 

"Som rada, že som mohla." prijala jej ruku a potom jej podala taštičku s darčekom pre Matúška. 

"Prosím, cíťte sa tu príjemne. Prepáčte, ale musím sa venovať chystaniu ďalších vecí. Onedlho má prísť kapela." usmiala sa a zmizla vnútri. Zuzka ani nestihla zareagovať. Po chvíli uvidela Matúška, ako sa spokojne hrá s ďalšími deťmi. Aj on ju zazrel a veselo jej zakýval. Po chvíli sa však opäť nechal strhnúť hrou s ostatnými deťmi. Zuzka sa z jeho bezstarostnosti potešila a oči jej zažiarili. 

"Si nádherná." šepol ticho Tomáš, stále opretý o stenu. Jeho tvár bola úplne pokojná. Zuzka sa usmiala. Do líc jej vošlo horko. 

Zuzka si práve triedila zoznam, s ktorými ležiacimi pacientami treba ísť dnes na sono, keď začula rozhovor Inky s Taňjou.

"Taňja, jedna moja známa z gynekológie hovorila, že doktorko tam bol veľmi skoro ráno." Taňja na ňu pohoršene zazrela.

"Inka, doktor Izakovič má právo voľne sa pohybovať po nemocnici."

"To má, máš pravdu. Ale potom som videla, ako do doktorkovej kancelárie vošiel doktor z gynekológie a hneď nato aj naša stratená doktorka Mareková. Vieš, že si boli s doktorom blízki. Čo ak je medzi nimi niečo, čo sa snažia utajiť?" keď to dopovedala Zuzke do srdca vošiel zvláštny oheň.

"A dosť, Inka, myslím si, že rozoberať niekoho súkromie a vytvárať nepravdivé závery je natoľko nemiestne, že sa musím ozvať aj ja. Nech by sa to týkalo kohokoľvek, napríklad aj teba." Inku Zuzkin tón hlasu zaskočil natoľko, že jej na zem popadali papiere, ktoré práve držala v rukách. Šokovane na Zuzku pozerala. Za ten čas, čo je tu, sa jej Zuzka javila, ako milá a tichá osoba.

"Inka, Zuzka má pravdu. Prestaň s tým prosím, aby si z toho tvojho rýchleho jazyka, nemala nakoniec problémy." Inka sklamane pozbierala papiere a urazene vyšla zo sesterne preč. Zuzka si hlasno vzdychla a pokračovala v triedení. Taňja mlčala, začo bola Zuzka vďačná.