Ako na radikalizáciu mladých ľudí na Slovensku

Radikalizácia mladých ľudí je alarmujúcim problémom, ktorý si vyžaduje systematické riešenia. Stav duševného zdravia mladej generácie nie je dobrý a súčasné nastavenie pomoci nedokáže efektívne reagovať na zhoršujúcu sa situáciu. Tragické udalosti na Slovensku opakovane ukazujú, aké vážne dôsledky môže mať frustrácia, pocit neprijatia či vystavenie extrémistickým ideológiám.

Krááásny víkend🍀🎶🎶🎶pre fanúšičky mojej Lenky 🎶❤️

Rozhovor o láske

Dnešnú epizódu venujeme téme, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti a vzbudzuje v človeku tie najsilnejšie emócie. Je to samozrejme láska. Na lásku sa pozrieme nielen z hľadiska, ktoré je typické pre náš podcast – t.j. psychologického – ale tiež z ľudského, keďže dedo je ženatý už viac ako 40 rokov, určite mal čo povedať aj po tejto stránke. Vďaka dedovmu nezameniteľnému prínosu sa jedná o jednu z najkrajších epizód.

Kto je to dosť dobrý rodič?

My rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí.

Čo to však znamená? Pojem "dosť dobrý rodič" nie je len vec osobného vkusu - má aj odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi.

V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste.

Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a aj ich rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou, pracuje pod supervíziou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou.

V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby.

Slovensko iba Slovákom?

Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom.

Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“.

Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote.

Sú Slováci naozaj rusofili?

Do akej miery je náš postoj k Rusku výsledkom tradičných romantických či nekritických predstáv alebo aktuálne prebiehajúcej informačnej vojny? A kam je až potrebné siahnuť po vysvetlenie?

Čo môže rodič spraviť preto, aby sa s ním dospievajúce dieťa chcelo rozprávať?

Väčšina rodičov chce mať s deťmi blízky vzťah, no v tínedžerskom veku to môže byť trocha väčšia výzva. Dieťa sa začína osamostatňovať a má zrazu názory, hodnoty a vkus, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré majú jeho rodičia.

Pre dospievajúce deti sú veľmi dôležití rovesníci a rodičia sa im môžu zdať v určitých momentoch trápni.

Ako byť dobrým rodičom tínedžera alebo tínedžerky? Ako môže byť rodič zostať v emočnom spojení s dieťaťom aj počas dospievania?

Psychologička Mária Jaššová a liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová pracujú v Inkucentre, ktoré poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na to, ako tvoriť podnetné a psychologicky bezpečné prostredie v školách, no zároveň sú obe aj mamy detí v tínedžerskom veku.

V tejto epizóde Ľudskosti priblížia, ako rozumieť deťom v dospievajúcom veku. Prečo sa deti v tomto veku začnú nudiť ľahšie ako menšie deti či ako dospelí. Prečo sú extra citlivé na nekonzistentnosť či na pokrytectvo. A ako nezmeškať okamihy, keď nám chce dospievajúce dieťa povedať čosi dôležité?

"V tomto veku sa mladí ľudia stretávajú s veľmi častou negatívnou spätnou väzbou na to, čo robia," vraví Zuzana Krnáčová. "Je to napríklad aj preto, že škola sa sústredí na to, čo je akútne a čo treba zlepšiť. Lenže my dospelí si musíme vybrať, čo chceme dieťaťu ozvučiť. A či je nejaká vec naozaj taká dôležitá, že sa pri nej chceme zastaviť a skritizovať ju. Pre rodiča je to dôležitá úloha - vedieť sa zastaviť a povedať si, že toto ma síce irituje, ale nebudem to prinášať, lebo viac mi záleží na niečom inom," dodáva.

Sebapoškodzovanie

Video série „Neboj sa byť normálnym" na tému sebapoškodzovanie.

Ozývam sa, lebo sú arogantní. Potrvá, kým vymizne táto tupota

O strate syna, politike, starnutí aj spomienkach na socializmus. Kamila Magálová otvorene o kultúre: „Narobili strašne veľa zla. Nespravili nič dobré. Dosadzujú ľudí, ktorí tomu absolútne nerozumejú. To môžem rovno ísť pracovať do atómovej elektrárne.“

V rozhovore sa dozviete:
➡️ Dôvod, prečo sa krátko po smrti syna vrátila na divadelné dosky
➡️ Spôsob, akým sa dokáže na scéne odpútať od osobných tráum
➡️ Čo drží slovenskú kultúru nad vodou napriek politickým zásahom
➡️ Prečo cíti potrebu vyjadrovať sa k politike
➡️ Na ktorú nepríjemnú skúsenosť s ŠtB nikdy nezabudne
➡️ Čím ju zaráža správanie dnešnej mladej generácie
➡️ Prečo aj mimo práce chodí na predstavenia kolegov

Rodičia majú bežne k jednému dieťaťu bližšie než k ostatným

Rodič sa ľahšie naviaže na dieťa rovnakého pohlavia a podobného temperamentu, ako má on sám. Najčastejšie príčiny, pre ktoré matky a otcovia favorizujú jedno zo svojich detí na úkor ostatných. Aké následky má dlhodobé a citeľné preferovanie jedného z detí na psychiku všetkých súrodencov, aj ako sa s pocitmi krivdy, sklamania a bolesti z detstva v dospelosti ľahšie vyrovnať.

Vnútorná prázdnota, osamelosť

V ďalšom dieli nášho seriálu „Neboj sa byť normálnym!" sa venujeme pretrvávajúcim pocitom vnútornej prázdnoty a osamotenosti.

Čo sa v tunajších firmách deje bežne

Prečo majú zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku tak často problém za seba zabojovať, keď sa im v práci deje niečo nespravodlivé? Aké majú možnosti, keď ich vedenie firmy začne valcovať?

Mám šťastie, že som už zopár krát padol na dno

Rozprávajú sa aj o rodičovstve, a preberú dopad bulváru na mentálne zdravie herečiek a hercov.

Ťažkosti s učením a ako ich odstrániť

V našom šiestom dieli seriálu „Neboj sa byť normálnym!" sa venujeme problémom mnohých maturantov a vysokoškolákov - problémom v učení.

O hre a koníčkoch

Keď sledujeme deti, vidíme, že idú veľmi prirodzene za tým, čo ich zaujíma a do čoho sa vedia ponoriť. Takúto nikým neriadenú hru však potrebujeme, aj keď sme dospelí. Výskumy ukazujú, že kreativita zlepšuje naše prežívanie – uvoľňuje úzkosti a stres.

Ak máme v živote koníček, ktorému sa venujeme pravidelne, pomáha nám to napríklad aj v prevencii syndrómu vyhorenia.

Závislosti

Závislosti – látkové závislosti, závislosť na alkohole, závislosť na drogách, závislosť na internete, nelátkové závislosti, závislosť na sociálnych sieťach a iné závislosti.

Kto sa môže stať závislým? Na čom sa človek môže stať závislým? Aký je rozdiel medzi látkovou a nelátkovou závislosťou? Čo potrebuje človek, ktorý je závislý? Môže sa život závislého človeka zmeniť? Ako sa majú k závislému postaviť jeho blízky? Čo ak sa závislí človek po liečbe vráti k svojej závislosti?

🖤

Smrť brata bola ťažká no otvorila mi dvere k môjmu skutočnému ja

Rodina, v ktorej vyrástla, čelila rôznym výzvam - vzťahovým, finančným či problémom so závislosťami. A Ľubka si ich dosah na svoj život začala reflektovať až v dospelosti - potom, keď tragicky zomrel jej brat.

Vážna kríza, ako je napríklad strata blízkeho, spôsobuje u mnohých z nás potrebu zastaviť sa a popremýšľať nad hlbšími otázkami vo svojom živote. Nad tým, ako sme žili dosiaľ a čo pre seba chceme do budúcna.

"Až po tej smrti sa začala tak naozaj vyvíjať moja osobnosť a to, kto naozaj som," vraví v podcaste. "A pomohla mi v tom aj terapia."

Rozpráva o tom, ako sa cítila po strate súrodenca, s ktorým si bola blízka. Ako sa následne dali do pohybu vzťahy v rodine, v ktorej vyrástla. Ako prežívala to, že sa jej ľudia v jej okolí zrazu stránia a boja sa s ňou rozprávať. Čo jej ukázala psychoterapia a ako si žije dnes, keď má už svoju vlastnú rodinu.

Psychosomatika a stres

Ako naše telesné prežívanie tvorí so psychickým jednotu.

Má zmysel diskutovať s extrémistom?

Stres v debate môže vyzerať ako agresivita. V Česku fact-checkujú politikov priamo v rozhovore.
A čo všetko obnáša kvalitný tréning efektívnej diskusie?

Jak vzpomínky přecházejí z krátkodobé do dlouhodobé paměti

Na rozdíl od paměti počítačové se lidská vzpomínka v průběhu času zajímavým způsobem mění. Přednáška popíše současný pohled na mechanismus přechodu krátkodobé paměti na dlouhodobou a jakou úlohu při tom hraje hipokampus – nikoli mořský koník, ale důležitá oblast mozku. Zároveň bude zdůrazněna nezastupitelná role laboratorních zvířat při výzkumu paměti.

Zamilovanosť, vzťahy, konflikty

V ďašom dieli série „Neboj sa byť normálnym!" sa venujeme partnerským vzťahom.

‘Neškrab sa!’ bola kľúčová veta z môjho detstva. Psychologička o atopickom ekzéme

Čo je atopická dermatitída. Aký je vplyv duševného zdravia na našu kožu? Ako podporiť duševné zdavie dieťaťa s AD. Ako môže pomôcť škola? Aké typy psychoterapie sú účinné u dospelých.

V ekonomicky rozvinutom svete vidíme v posledných desaťročiach nárast výskytu chronických ochorení kože. Či už ide o atopický ekzém, psoriázu, akné alebo rosaceu – každý z nás má v okolí človeka, ktorý potrebuje u seba riešiť symptómy.

Dôvodov na tento trend je podľa odbornej komunity zrejme viacero – od zmien životného štýlu v moderných spoločnostiach až po zmeny v prostredí, v ktorom žijeme.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že chronické zápalové ochorenia kože patria do rúk kožných lekárov – čo je síce pravda, ale nie celá. Výskumy ukazujú, že zdravie kože je výrazne previazané s prežívaním človeka.

Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti – a ak sme si z detstva odniesli nespracované emócie či traumatické zážitky, riziko kožných ochorení je u nás vyššie. Koža je navyše orgán, ktorý vidí každý, koho stretneme. Takže jej momentálny stav ovplyvňuje náš sebaobraz, sebadôveru, to, ako sa cítime vo vzťahoch a celkovo v kontakte s inými ľuďmi.

Být vůči matce ve vzdoru nám ubližuje. Jak ji přijmout a co to vlastně obnáší?

Vzdor vůči matce nám může bránit v přijetí sebe sama jako ženy, protože matka je náš prvotní vzor ženství. Naopak nám může pomoci svoji matku přijmout. Co je a není přijetí matky a jaké má důsledky se dozvíte ve videu.