👉 „No a tak som mu jednu šupla po zadku. Veď sa len flákal a nepočúval.“ Možno aj Vy ste niekedy siahli po „placnutí po zadku“ v strese, v bezmocnosti, v zúfalstve. Ale viete čo? Mozog dieťaťa nerozlišuje medzi úderom po zadku a fackou. Je to útok. A telo naň reaguje stresom bez ohľadu na to, aký „výchovný“ úmysel za tým bol. 

1️⃣ Úder na zadok má rovnaký dopad na nervový systém dieťaťa ako facka. 

2️⃣ Deti trestané fyzicky majú vyššie riziko úzkosti, depresie a problémov vo vzťahoch a v sebaúcte v dospelosti. 

3️⃣ Mozog detí vystavených fyzickým trestom sa vyvíja inak – aktivuje sa obranný mechanizmus “bojuj alebo uteč.” Opakované tresty môžu zvýšiť hladinu kortizolu, stresového hormónu, čo poškodzuje vývoj mozgu. 

🧠 OTÁZKY: 

Čo si želá vaše dieťa vo chvíli, keď zlyhá? 

🌱 ,,Mami, pozri sa na mňa..." Povie vaše dieťa pri vešaní prádla. 

Ruky máte plné, hlava myšlienok, ibaa mu poviete: ,,Počkaj chvíľku."

Lenže... to „chvíľku“ nepríde. A z tej malej chvíľky sa stal tichý odkaz: ,,Nie som teraz dôležité." A dieťa odchádza preč. Tieto „malé“ momenty sa v detskej psychike ukladajú ako dôkaz, že jeho potreby nie sú dôležité. Že musí byť silný, sebestačný, neotravovať. A keď sa to deje opakovane, vytvára sa v dieťati fragmentované JA – rozdelené medzi tým, kým skutočne je a kým musí byť, aby získal pozornosť a lásku. 

📚 Emocionálne ignorované deti častejšie vykazujú znaky „veľkosti“ ako obrany pred hanbou. Opakované prehliadanie emočných potrieb detí znižuje ich schopnosť rozvíjať zdravé vzťahy v dospelosti a vedie k nárastu narcistických a kompenzačných mechanizmov. 

🧩 Fragmentované „Ja“ vzniká, keď dieťa nemá bezpečný priestor na autentickosť. Emocionálne invalidujúce prostredie priamo súvisí s pocitom vnútornej prázdnoty a neautenticity. 

🔄 Deti, ktoré nezažili emocionálnu synchronizáciu, majú v dospelosti väčšiu tendenciu k toxickým vzťahom a perfekcionizmu.