🤐 „Vieš, doma sa bojím povedať svoj názor. Nie preto, že by sa mi niečo stalo… ale preto, že sa necítim prijatá.“ A vtedy som si znova uvedomila, že psychologické bezpečie nie je o odvahe hovoriť… ale o istote, že nás druhí nezhodia, keď to urobíme. 

🚦 Tímy s vysokým psychologickým bezpečím robia až o 50% menej chýb, pretože sa o nich otvorene rozprávajú. Mozog v „hrozbe“ stráca schopnosť myslieť až o 50%. Pri strachu sa aktivuje amygdala a blokuje prefrontálny kortex — zodpovedný za kreativitu, učenie a rozhodovanie. 

🚦 Psychologické bezpečie má väčší vplyv na výkon ako talent, seniorita, IQ či skúsenosti. 

🚦 Už len jedna podporná reakcia denne (napr. „čo tým myslíš? povedz viac…“) dokáže zvýšiť pocit bezpečia v rodine či vo vzťahu až o 25%. Nie zhody, ale bezpečný nesúhlas je základom stabilného vzťahu. 

❓ Otázky, ktoré menia hru: 

Čo by ste povedali, keby ste sa nebáli reakcie? 

💬 Pamätáte si, keď sa vás ako dieťa všetci pýtali: „Čím chceš byť, keď budeš veľký?“ Možno ste vtedy povedali: lekár, učiteľka, futbalista, speváčka… A možno ste len chceli byť šťastní. A práve to je pointa. Deti nemusia vedieť, čím chcú byť. Potrebujú zistiť, kto sú. 

📚 Deti, ktorým sa kladie dôraz na proces objavovania a nie na výkon, majú o 30% vyššiu vnútornú motiváciu a väčšiu emocionálnu stabilitu. Deti, ktorým rodičia dávajú voľnosť objavovať viac rolí, majú vyššiu sebadôveru a vnútornú motiváciu. 

🧩 Deti vedené k rastovému nastaveniu mysle sú trikrát odolnejšie voči zlyhaniu a majú vyššiu sebadôveru. Deti, ktoré sa učia, že „nemusia byť len niečím jedným“, majú v dospelosti vyššiu psychickú odolnosť. 

🌱 Obmedzovanie detí na jednu rolu potláča kreativitu – najväčší prediktor spokojnosti v dospelosti. Tlak na skorú kariérnu identitu môže znížiť tvorivosť až o 40%. 

❓ Otázky, ktoré môžete skúsiť: 

Kedy sa cíti vaše dieťa najživšie? 

😅 Možno to poznáte aj vy … Jeden kolega v práci má pocit, že všetko vie najlepšie (aj keď realita je iná). A vy sami občas pochybujete, či ste dosť dobrí – aj keď Vám výsledky hovoria pravý opak. Pravda je taká, že oboje je úplne normálne. Volá sa to „syndróm gaučového trénera“ (keď sebavedomie predbehne schopnosti) a „syndróm podvodníka“ (keď schopnosti predbehnu sebavedomie). 

📚 Až 70 % úspešných ľudí prežije niekedy syndróm podvodníka. 

📚 Sebavedomie často neodráža skutočné schopnosti. Nadhodnocujú ho hlavne privilegované skupiny (gaučoví tréneri). Sebavedomie niekedy rastie rýchlejšie než schopnosti (Dunning-Kruger efekt). 

📚 Až 58 % lídrov priznáva, že si niekedy neverili, aj keď ich tím v nich mal dôveru. 

❓ Otázky pre vás: 

V ktorej situácii sa cítite viac ako „gaučový tréner“? 

➡️ Niekedy máme dni, keď sme podráždení, mlčanliví alebo vzdialení. A ľudia okolo nás – partner, kolegovia, kamaráti – si to často berú osobne. Ale čo ak je skutočný dôvod úplne inde? A čo ak práve ticho šíri tú najťažšiu atmosféru? 

🧪 Emócie sa prenášajú ako vírus – šťastie i negativita sa šíria cez vzťahy až na tri stupne kontaktu. 

🧠 Mozog prirodzene zrkadlí emócie druhých vďaka „zrkadlovým neurónom“. Dlhodobé skrývanie pocitov vedie k vyššiemu kortizolu a vyčerpaniu. 

📉 Nálada šéfa ovplyvňuje výkonnosť jeho zamestnancov. Otvorené pomenovanie pocitov zlepšuje vzťahy. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo práve teraz vo vás dozrieva, ale ešte nebolo vyslovené? 

Posledný januárový deň vláda schválila tzv. jasličkový zákon. Táto novela zákona o sociálnych službách, ktorá je v legislatívnom procese už od augusta, prešla v pôvodnom znení aj napriek prezidentovmu vetu a petíci. Do platnosti vstúpi prvého marca tohto roku.

Mnoho mamičiek je zmätených a kladie si otázku, či sa tieto zmeny dotknú aj ich rodín. V nasledujúcich riadkoch si zhrnieme najzásadnejšie zmeny, ktoré tzv. jasličkový zákon prináša.

Nepracujete, neštudujete? Starajte sa o dieťa sami!

Nový zákon upravuje fakt, kto môže dať dieťa do jaslí a kto nie. Vláda chce tak zosúladiť rodinný a pracovný život. Do jasličiek môže umiestniť svoje dieťa ten rodič, ktorý sa pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo s návratom na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť.

Predstavme si modelovú situáciu. Čakáte onedlho prírastok do rodiny, staršie dvojročné dieťa je šikovné, aj má rado detský kolektív aj cítite, že by mu socializácia prospela. Máte však smolu.

Našli ste si super prácu, ale na dnes tak obľúbenú živnosť, nie ste povinne dôchodkovo poistená? Môžete na ňu zabudnúť. Vaše dieťa nemá v jasliach čo hľadať.