*   *   *   *   *

Timko mi dnes hovoril, že kto má koho v škole frajera. Že tá je do toho a hentá je do toho... A sa ho pýtam: „A ty si Timko do mňa?“
A on: „Do teba? Šak ty za chvíľu zomrieš!“
...tak aspoň viem, na čom som.

     *   *   *   *   * 

 Deti sú dnes doma, robíme úlohy zo školy. Vravím Lucke (druháčke), nech prečítaj zadanie, prečíta.
L: „Ale čo mám robiť?“
Ja: „Veď si to teraz čítala.“
L: „Som sa nepočúvala.“

     *   *   *   *   *

Ja som raz tak dobehla do práce, ja vždy meškám, čiže ozaj beh na poslednú chvíľu. Zapínam počítač ešte vo vetrovke, vyzúvam sa, nadávam nech sa už zapne ten krám, pozerám za pár sekúnd 8 h., to už musím byť prihlásená v systéme, horúčky na mňa idú... Rýchlo som capla kabelku z pleca na stôl, vyzliekam vetrovku, krám sa konečne zapol, kolegovia už makajú - a na mojej obrazovke naraz QQQQAAAAAQQQQAAAAQQQAAA! To čooo?!!! Oči vypadnuté, šok, volám kolegu: „Pomáhaj, pokazil sa mi počítač!“
Kolega vstal, došiel ku mne, už sa všetci otáčali na mňa s tým výrazom, že „juuuj, taká smola“ ... kolega znalecky zahmkal a hovorí: „Zlož si tú kabelku z klávesnice.“

Boli sme neohlásene navštíviť kamošku. Chcela nám rýchlo niečo ponúknuť, tak som povedala, že stačí čistá voda, že takú máme so synom najradšej (syn v poslednej dobe až plače, keď mu chcem dať piť čaj alebo domáci sirup do vody).
No kamoška zasa, že nám ide aspoň otvoriť sirup a dať do vody. Prehovárala som ju, že nie, no syn, že áno, nech donesie. Ona odišla po sirup a ja čistím synovi žalúdok, že prečo pýtal, keď doma nechce sirup ani vidieť.
A on mi na to s rozžiarenými očkami: „Mami, ale tu je to iné. Tu sme na návšteve, tu si hosť, tak sa musíš aspoň niečím ponúknuť!“

                    *   *   *   *   * 

Naša akčná Zita: „Nech ti ani nenapadne sa na to lehátko vyvaliť!“

Syn sedí za stolom a večeria. Do kuchyne príde priateľ spolu s kolegom a hľadá ma. Syn pohotový radí kde ma nájsť: „Maminka sa vetrá na balkóne, smrdia jej vajcia.“
 ...Priateľ aj zabudol čo odo mňa chcel.

                    *   *   *   *   * 

Po dlhšom premýšľaní a hľadaní kam by sme sa vybrali v sobotu na celodenný výlet mi do “ oka padlo “ VIDA centrum v Brne. Po prečítaní recenzií mi bolo jasné, že toto centrum musíme navštíviť a tešila som sa na to ako zareaguje syn.

VIDA centrum je vedecko - zábavný park pre celú rodinu. Hravou formou sa deti ale aj dospelí oboznámia s tým ako funguje ľudské telo, elektrina, čo všetko dokáže voda, vzduch. Tiež si napríklad môžu vyskúšať podanie prvej pomoci alebo rôzne hry a hlavolamy. 

Vo VIDA centre sa odporúča zdržať minimálne 2 hodiny, no my sme sa zdržali až 5 hodín čistého času ( nerátam pauzu na obed ). Po vstúpení do centra možno nadobudnete pocit, že to budete mať prejdené za chvíľku, no opak je pravdou. Stále budete mať čo objavovať. Pár expozícii je aj na poschodí.

Exponáty sú rozumne rozdelené podľa sekcií a mapujú rôzne odvetvia vedy. Síce sa niekomu veda môže zdať ako nuda, garantujem vám, že vy a vaše deti sa nudiť nebudú. Nenudili sme sa ani my dospelí. Mňa najviac zaujalo ľudské telo alebo vznik tornáda. Syna už tradične autíčková dráha a vodné sekcie. Pristavil sa však pri všetkom a všetko si rád a s nadšením vyskúšal.

Veľkú výhodu a asi aj celkovo úspech tohto centra vidím v tom, že deti si môžu vyskúšať na “ vlastnej koži “ všetky exponáty narozdiel od múzea. Pri každom exponáte je popis ako sa daný exponát používa, no nie vždy je potrebné ho čítať.

Celková kapacita centra je viac ako 1300 ľudí a síce sme boli v sobotu žiadne tlačenie pri exponátoch nehrozilo. Aktuálnu obsadenosť si viete pozrieť aj na stránke a spraviť si aký taký prehľad ako to v ktorom dni vyzerá.

V záhrade nám rastú sedmokrásky a dcérka (4 r.) za mnou dobehla, že zjedla kvetinku a ukázala akú. Tak som jej vravela, že to nevadí, že tie sú jedlé. O pár dni na to ideme do parku a taký, asi 3 r. chlapček, z ničoho nič za ňou dobehol a podával jej sedmokrásku. Poďakovala a opýtala sa ma, že či je to sedmokráska, vravím, že áno... a ona ju v tom momente zjedla!
Keby vidíte ten vyraz chlapca a jeho rodičov - že vy jej nedávate normálne jedlo, ale kvety z lúky?

        *     *     *     *     *

Včera sa mi podarila hláška. Muž šiel do obchodu a ja mu vravím: „Nekupuj už ten čaj na nervy, hrozne mi lezie na nervy!“

        *     *     *     *     *

Keď dieťa konečne spí a vy neviete, čo od radosti skôr. Varím vodu na cestoviny, popíjam kávu, voda konečne vrie, otvorím cestovinky, nechám ich na linke, dám soľ, kvapku oleja,... vylejem do vody kávu a kukám ako sa mi pekne varí...
A chvíľku pred tým som, namiesto uvarenia kávy, mužovi vypla kávovar. Prišiel po kávu a pozerá čo za špinavú vodu som mu uvarila, keď sa ráno plnil kávovar...

        *     *     *     *     *

Syn, teraz už 16-ročný, mi ešte ako maličký zahlásil: „Ja nikdy nechcem deti!“
Na otázku „prečo“ odpovedal: „Lebo by mi brali moje hračky!“

          * * * * *

Išla som na operáciu vaječníka (cysta), sedela som v miestnosti nervózna, strach, stres, panika (moja prvá operácia), pripravovali operačku. Sestrička si ešte vypisovala papiere a pýta sa ma: „Zuby?“
A ja zfleku : „Umyté!“
Ona sa začala smiať: „Svoje alebo umelé?“

          * * * * *

Na návšteve, jeden chlapec, introvert. Pozývame ho ku stolu, nech sa aj naje (hral sa, bol vo svojom svete spokojný), a on, že nie. Tak ho neskôr lákame, že nech si príde dať tortu.
A on: „Nie, veď mi zabalíte...“

          * * * * *

Čo bude večer? Aký je vlastne život? Ako vyzeráme, keď ideme z domu von? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

*   *   *   *   *

Rozhovor s Tami (10 r.) – majú vytvoriť projekt z náboženstva:
Ja: „Už si urobila projekt?“
Tami: „Nieee, pôjdeme k babke a ona mi s tým pomôže, keďže je kostolná fanynka!“

*   *   *   *   *

„Rýchlo rýchlo, odvez ma do nemocnice, manžel! Rodííím!“ - kričala na neho dramaticky a on sa snažil rýchlo ju tlačiť hore dole do nemocnice. A ja som bola Dr. a odrodila som bábo:

*   *   *   *   *

Ako udržať tajomstvo? Ako sme si kedysi fúkali nosy? Ako si to zariadiť tak, aby sme už viac nemuseli upratovať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Anetka (4 r.) dnes prišla zo škôlky, že má veľké tajomstvo. Hovorí: „Nikomu to, mamka, nepovedz, ani ocovi, ani Elenke, ani Matúšovi a vieš mamka, ani sebe to nehovor!“

* * * * *

Išla som kúpiť opaľovací krém... samozrejme poznáme, rýchlo rýchlo... takže som len nabehla rovno za pani predavačkou, reku opýtam sa, kde sú, nech nehľadám. Vypadlo zo mňa: „Opaľovacie smery sú ktorým mliekom?“
Hneď, ako som to dopovedala, som sa začala smiať... a smiala som sa ešte aj celú cestu domov.

* * * * *

Kde predávajú oblečenie pre mladých ľudí? Prečo sa pokosila tráva? čo sa stane s alobalom, keď ho dáš do vody a do mrazničky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Syn (6 r.): „Dnes ma kamarát kopol do medzery nôh a dosť to bolelo...“

* * * * *

Dnes mi opäť naložila (5 r.) - vychádzame z H&M, ja rozčarovaná: „Uf, nič v tých obchodoch nemajú“ - snažila som sa o nejaké nove handry.
„Mami, tak tu asi nemajú oblečenie pre starých ľudí!“

* * * * *

Ako vysvetliť, čo je to oxymoron? Aká je najlepšia náučná literatúra pre deti? Ako vyzerajú namaľované oči? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Včera na mňa kričí syn z detskej izby „Mamiiii, rýchlo poď sem, robím pagáč!“
Idem za ním rozmýšľajúc ako preboha robí pagáč, snáď asi z plastelíny v kuchynke. Prídem tam a on na mňa kuká zo zeme s rozčapenými nohami... Reku Sebi „to je špagát a nie pagáč.“

* * * * *

Naša 3 ročná si rada vezme knihu a tvári sa, že číta. Boli sme u našich, vzala si nejakú knihu a číta: „Mama, tato, mama, tato...“
Pozrieme, čo to číta a ona ... Kamasutru! Naši sa sťahovali a omylom bola kniha v dosahu detí.
(A prisahám, že nás s mužom pri ničom nikdy nepristihla)!

* * * * *

Ako upiecť tie najkrajšie koláče? Čo bolo inšpiráciu pre československý znak? Ako sa zarábajú peniažky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

„Mami, dáš si žuvačku?“
„A akú?“
„Takú vyžuvanú, lebo ja už nechcem.“

* * * * *

Najstarší pozerá odznaky po dedovi a príde zrazu s otázkou: „Mama? Československo vzniklo podľa značky Peugeot?“
Hmmm, toto by mi veru nenapadlo spojiť.

* * * * *

* * * * *

* * * * *

Aká je to zlá mucha? Ako používať ružovú vodu? Ako ťažko sa zarábajú eurá? Čítajte ďalej,  všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Vybavili sme synátorovi (16 r.) brigádu, roznáša letáky. Vravím mu: „Keď roznesieš po celom sídlisku, máš 80€.“
Vyškerený, že ako ľahko zarobené prachy... Už 2 dni šľape po sídlisku a narieka, ako ho nohy bolia, že to zas také ľahké nie je... No hold synček, zvykaj si, eurá sa nie vždy ľahko zarábajú.

* * * * *

Syn (4 r.) mi ukázal veľkú muchu na skrini, tak hovorím: „Och, veľká mucha, zlá!“
On: „Mama? Ona je zlá, lebo bije iné muchy?“

* * * * *