Kedysi boli veci tak. Dnes sú inak a pred „kedysi“ boli zase inak. Naše mamky nám radia, čo a ako pri deťoch. Veď majú kopec skúseností. Nie však každá rada je na nezaplatenie. Manipulácia s deťmi má dôležitý vplyv na ich zdravý telesný vývoj. Predčasné sedenie, či chodáky (pavúky, chodítka) sú presne tie veci, ktoré boli kedysi tak i dnes sú inak. Niečo, čo vyzerá naozaj nevinne môže dieťatku škodiť. Viac si túto tému objasníme s fyzioterapeutkou Mgr. Ľubicou Rostášovou, ktorá sa špecializuje na funkčnú diagnostiku porúch pohybového systému a terapiu funkčnych a štrukturálnych porúch pohybového systému u deti (od novorodencov) a dospelých a na vývojovú kineziológiu. 

Ako vnímate manipuláciu dnešných rodičov s deťmi v porovnaní s minulosťou? A aký vplyv má nesprávna manipulácia na budúcnosť dieťatka?

V súčasnosti robia rodičia stále rovnaké chyby pri manipulácii s dieťatkom aké robili aj naši rodičia. Nerobia to vedome, jednoducho nevedia, že s bábätkom sa má manipulovať inak, že to má svoje opodstatnenie a významne to ovplyvňuje ďalší motorický vývoj dieťatka. Nesprávna manipulácia spôsobuje rôzne poruchy pohybového systému, a to už od narodenia dieťatka. Napr. asymetrický vývoj, polohový reflux, stranová plagiocefalia (zležaná hlavička na jednej strane), rôzne funkčné pohybové poruchy, ktoré v neskoršom veku života môžu byť základom pre vznik rôznych štrukturálnych porúch pohybového systému, získané formy skoliózy, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, neskôr poruchy v oblasti vnímania jednotlivých častí tela a prevedenia pohybu z hľadiska kvality a rôzne iné poruchy. Pretože ľudské telo pracuje ako jeden celok a porucha jedného systému ovplyvňuje zákonite všetky ďalšie systémy.

Kedy začať so správnou manipuláciou dieťaťa?

So správnou manipuláciou majú rodičia začať od úplného narodenia dieťaťa, pretože bábätko je odkázané na akýkoľvek pohyb, ktorý sa s ním bude robiť na rodičov (myslené tým, že sa nedokáže samé premiestňovať z miesta na miesto, nevie sa samé najesť, umyť, obliecť a pod.) Preto každý jeden pohyb, ktorý smeruje k dieťatku za účelom s ním manipulovať, musí byť vykonávaný správne - s ohľadom na vývojový vek dieťaťa. Keď mám doma čerstvo narodené dieťatko, tak ho nebudem nosiť na rukách vo vertikále, kde na jeho nevyvinutý nervovo-svalovo-kostrový aparát bude vplývať gravitačná sila, ktorej sa v tejto polohe nevie brániť. Ale budem s ním manipulovať v polohe horizontálnej, ktorá je pre neho najviac prijateľná. Nosiť dieťa väčšinu času z dňa na rukách, v šatkách a rôznych iných závesoch a nosičoch je pre jeho vývoj veľmi nepriaznivé. Motoricky sa bude dieťatko prejavovať iba vtedy, keď nato bude mať vhodné podmienky, ktoré mu poskytne pevná opora. A tou je zem - aby sa cítilo bezpečne a dostatočne stabilne. To znamená, že dieťa má byť počas dňa, keď nespí položené na podložke na zemi, aby sa mohlo voľne motoricky prejavovať a rodič musí byť pri ňom a sledovať jeho pohyby, niekedy mu zabezpečiť oporu svojou rukou, polohovať ho z chrbta na brucho, neskôr aj na boky. Na rukách, v šatke, závese či nosiči sa dieťatko nikdy motoricky prejavovať nebude, lebo nato nemá priestor a podmienky. Nakoniec to jeho centrálny nervový systém vyhodnotí tak, že to nepotrebuje, pretože väčšinu dňa visí vo vertikále, na ktorú ešte nie je stavané, ale ono to nevie a tiež to nevedia ani jeho rodičia. Keď sa potom dieťa položí na zem, začne plakať, pretože tú polohu nepozná, nedokáže sa v nej zastabilizovať a znova prídu rodičia a zoberú ho na ruky, aby neplakalo. Tým vzniká ohromné preťaženie celého tela a vytvárajú sa rôzne poruchy pohybové systému. Keby sa dospelí zahrali na malinké detičky, ktoré ešte neovládajú svoje telo, a pristúpil by k nim „obor“ (aby ich mohol uniesť) a nosil by ich na rukách vo vertikále, v šatke, závese či inom nosiči, vtedy by pochopili ako ich to preťažuje, a čo ich dieťatko vlastne prežíva.

Takže voľný, no kontrolovaný pohyb je pre deti najzdravší. Kedysi bol trend posádzať dieťa medzi vankúše, či podopierať ho v kočiari pomaly od 3.-4. mesiaca? Čo mu tým rodič spôsobuje?

Nenazývajme to trendom, ale skôr nevedomosťou rodičov, že to robiť nemajú. Ľudia si stále myslia, že sed, stoj a chôdza sa učia. Tieto veci však učeniu nepodliehajú, sú to vrodené automatizmy (druhovo dané), ktoré vplyvom hierarchického dozrievania vyšších nervových štruktúr nastupujú samé. Pretože sa ľudské mláďa rodí motoricky nezrelé, trvá mu jeden rok, kým sa postaví na nohy a potom začne chodiť. Nie je to ako napr. u žirafy, ktorá po narodení dokáže stáť a nepotrebuje nato jeden celý rok. Predčasným posadzovaním dieťatka teda dochádza v prvom rade k nerešpektovaniu jeho prirodzeného vývoja, čo má za následok množstvo porúch v oblasti ďalšieho psychomotorického vývoja, ako už bolo spomenuté vyššie. Postupným hierarchickým dozrievaním vyšších nervových štruktúr si dieťatko (ktoré nato to má vytvorené vhodné podmienky) pridáva zhruba v každom mesiaci nový pohybový vzor. Samostatný sed sa objavuje až oveľa neskôr, okolo 10. mesiaca života dieťaťa.

Je pravda, že ak deti rodičia dávajú predčasne sedieť, znižujú tým pravdepodobnosť lozenia?

Všeobecne môžem povedať, že detičky, ktoré boli predčasne posádzané majú z hľadiska kvality iný motorický vývoj ako detičky, ktoré dospeli k sedu prirodzeným vývinom. U predčasne posadzovaných detí dominuje v ich motorickom prejave patológia. Prevaha kvantity pohybu na úkor kvality pohybu. Veľa detí preskakuje jednotlivé motorické fázy, ktorými si zhruba každý mesiac obohacujú svoj pohybový repertoár tým, že doň pridávajú nový pohybový vzor, ktorý si znova nejaký čas zdokonaľuje. Takže môže sa stať aj to, že dieťa lozenie po 4 vynechá, alebo lozí z hľadiska prevedenia daného pohybu nekvalitne, prípadne lozí krátko.

Prospieva lozenie po štvornožky deťom? Napríklad pri spevnení chrbtice?

Lozenie po štyroch je z vývojového hľadiska, ak prebieha správne a trvá dostatočne dlhý čas (resp. primerane dlhý čas) veľmi podstatné, pretože dochádza k centrácii ramenných a bedrových kĺbov. Dieťa sa pohybuje v tzv. skríženom pohybovom vzore, ktorý začína oporou o hornú končatinu, hlava a panva sa stabilizujú v neutrálnom postavení a chrbtica sa chová ako napriamená stabilná tyč, potom nasleduje opora o kontralaterálnu (druhostrannú) dolnú končatinu a tým sa dokončí sa tzv. dorzoventálna (zado-predná) stabilizácia chrbtice.

Diskutovanou vecou je takisto posádzanie detí do chodítka. Niektoré mamičky tam dávajú detí od pol roka, alebo ešte skôr. Aký je nato Váš názor? Je chodítko vhodné pre zdravý telesný vývoj dieťatka?

Už z mojich predchádzajúcich odpovedí je jednoznačné, že použitie chodítka pre dieťa je vstupnou bránou k patológii. Aj dieťa, ktoré doposiaľ nejavilo žiadne známky patológie vo svojom vývoji ich použitím chodítka hneď získa. Keďže sme si vraveli, že sed, stoj a chôdza nepodliehajú učeniu, pretože sú to vrodené automatizmy, ktoré hierarchickým dozrievaním vyšších nervových štruktúr nastupujú samé, nemôžeme teda očakávať, že sa dieťa, ktoré nemá dostatočne zrelý nervový systém (pretože ešte ten čas nenastal) naučí chodiť v chodítku. Ak by ste to isté dieťa napr. vo veku 6 mesiacov dali do chodítka, za prvé by sa nevedelo s tou polohou stotožniť, za druhé by tam viselo so zaklonenou hlavou a oporou o špičky nôh. Ak by sa mu podarilo urobiť posun chodítkom dopredu odrazom o špičky, tak by sme si ako rodičia mysleli, že to dieťa už chodí??? Ak áno, tak prečo potom nechodí bez chodítka, keď má 6 mesiacov! Pravda je taká, že ak by sme potom to isté dieťa z chodítka vybrali a dali ho do rovnakej polohy akú mu zabezpečovalo chodítko, tak by sme videli, že dieťatko ihneď spadne. Samozrejme nech to nikto neskúša. Dieťa začne chodiť samé, keď bude nato jeho centrálny nervový systém zrelý, ktorý mu umožní sa do tej polohy dostať, ale pred tým si musí prejsť množstvom vývojových fáz. Chodítko je pre vývoj dieťaťa rovnako nezdravé, ako pre dospelého nikotín a alkohol.

Stretli ste sa ešte s nejakými chybami v praxi, ktoré robia rodičia? Čo by ste rodičov, ktorí to s deťmi majú „veľmi naponáhlo“?

Rodičia nevedia, že robia chyby. Nemajú to dokiaľ vedieť, pretože nie sú v tejto oblasti odborníci. Rodičom, ktorí čakajú bábätko, alebo ho už majú odporúčam pravidelne v období prvého roka života dieťaťa navštevovať ambulanciu fyzioterapeuta, ktorý sa zaoberá ontogenézou a neskôr podľa potrieb a dohovoru, aby dieťa sledoval a rodičov učil ako k dieťaťu pristupovať, manipulovať s ním, stimulovať ho a sledovať jeho pohybové prejavy, aby v budúcnosti nemuseli riešiť závažnejšie poruchy pohybového systému.

foto: archív Ľ.R., flickr

#choditko #chodak #zdravy_vyvoj #lozenie #predčasné_sedenie #rozhovor #fyzioterapeut #zdravie