Bábätko v inkubátore je takou dojímavou témou. Ak to povieme jednoducho, je to skrinka, ktorá detičkám pomáha prežiť a uľahčuje im dni, kým budú schopné fungovať bez neho, pri svojich rodičoch. Úžasná a skvelá vec, ktorú nám priniesol pokrok. V rozhovore s primárkou neonatologického oddelenia v Humennom MUDr. Máriou Vasilovou sa dozviete odpovede na rôzne otázky ohľadom bábätiek „bývajúcich“ v inkubátore.

Ako sme si povedali, je to taká zázračná skrinka. Na čo však primárne slúži? Vieme, že sa tam liečia nedonosené detičky. Ako a v čom inkubátor dokáže pomôcť?

Ak sa dieťa narodí nedonosené, má podľa stupňa nezrelosti nezrelé aj orgány a funkcie, ktoré mu neumožňujú  hneď po narodení  dokonale sa  prispôsobiť okolitému prostrediu a existovať v ňom. Na preklenutie  tohto obdobia sa používajú rôzne typy inkubátorov. Inkubátor je zariadenie, ktoré pomáha aspoň čiastočne nahradiť mamu a jej maternicu, aj keď treba povedať, že  ani najdokonalejšie inkubátory nenahradia  úplne všetky podmienky, ktoré má plod v maternici svojej mamy.

Samozrejme, mama je predsa len mama. Keď spomínate maternicu...Ako teplo majú detičky v inkubátore? Ako v maternici?

Je to veľmi pekné prirovnanie.  Áno, možno povedať, že sa snažíme prispôsobiť teplotu v inkubátore tak, aby to bolo porovnateľné s prostredím v maternici. Hovoríme, že v inkubátore sa snažíme vytvoriť termoneutrálne prostredie, aby teplota dieťaťa, ktoré je v ňom uložené sa pohybovala od 36,5- 37,5 °C meranej v konečníku. Čím je nedonosené dieťa nezrelšie, tým vyššia teplota v inkubátore musí byť nastavená, aby sa udržala termoneutralita prostredia. Inkubátory sú vybavené čidlami, ktoré kontinuálne   sledujú napr. kožnú teplotu  dieťatka.

Stretla som sa s tým, že niektoré detičky sa zakrývajú a niektoré nie. Je to kvôli teplu? Alebo aj dotyku, aby niečo na sebe cítili?

Celý život sa s láskou starala o svojho syna Števka s diagnostikovaným downovým syndrómom. Števko sa dožil krásnych 58 rokov (aj keď mu lekári dávali 18 rokov života), ale už nie je medzi nami.  Život zasvätila pomoci takýmto deťom. Dnes to majú downíci možno ťažké, ale v minulosti to bolo ešte ťažšie. Rozhovor s pani Kopalovou, veľkou bojovníčkou za práva ľudí s mentálnym postihnutím. Zakladateľkou združenia pre nich. So ženou, ktorá nedala na „radu“ doktora, aby dieťa dala do ústavu a ktorej sa to vrátilo v podobe neuveriteľnej lásky.

Koľko ste mali rokov, keď ste čakali Števka? Ako ste to vnímali, keď ste sa dozvedeli, že je downík? Bol to šok? 

Narodil sa dva týždne pred mojou dvadsiatkou. Bol krásne zdravé dieťa, 53 cm a 4,42 kg, rusé vlásky a ružové líčka – radosť pozrieť. No nesal, tak mu nasadili umelé mlieko a z toho dostal hnačku, ktorá ho s malými prestávkami sprevádzala osem mesiacov. Chudol zo dňa na deň, chrčal, lebo nemal vyvinutú priedušnicu a v šiestom mesiaci dostal prvý zápal pľúc. Do jedného roka ich mal tri a za celý život jedenásť – ten dvanásty už neprežil.

Detská lekárka nevedela, čo mu je, hoci sme mali najvychytenejšiu pediatričku v Bratislave, dávala mu vitamíny, chodila k nám domov, no nič nepomáhalo.

Že má DS som sa dozvedela na detskej klinike pri druhom zápale pľúc tak, že sa ma lekár spýtal, či som už počula o mongolizme. V živote som o tom nepočula, ale hneď som vedela, čo je vo veci.

K neurológovi sme sa dostali, až keď mal jedenásť mesiacov, no žiadna rehabilitácia sa nekonala. Až oveľa neskôr, okolo troch rokov, mi lekár poradil Cerebrolysin a po ňom o pol roka sa po prvý raz postavil a hneď aj začal chodiť.

Deti a jedlo. Kapitola sama o sebe. Niektorí rodičia majú šťastie. Ich ratolestiam chutí a papajú rady. No nie všetky deti sú takéto. Asi to však patrí k detstvu. Niektoré deti majú rady len mliečne výrobky, iné zas jedia len pri telke, iné nejedia vôbec nič. Mamičky sa delia o skúsenosti so svojimi nejedákmi.

Boj o jedlo, je čím ďalej tým častejší problém. Je to drsne povedané, ale je to tak. Bojovať, aby vaše dieťa vzalo do úst zopár súst, nie je teda med lízať. Možno si niekto povie, veď pár-ročné dieťa treba nechať tak, ono si vypýta. Niekedy to funguje. Pri deťoch, ktoré chudnú si to mamičky dovoliť nemôžu. Preto zúfalé mamy využívajú alternatívy ako jedlo pri televízií, či behanie za deťmi po byte. Ani jedno nie je správne riešenie. Nadmerné pozeranie rozprávok v televízii alebo na počítači dieťaťu škodí (do 2 rokov maximálne hodinu denne). Malo by jesť za stolom v kuchyni, či jedálni. Ako na to? Čo by ste mali robiť?

Hľadať dôvody

Mamička daniz na fóre radí, ako to riešila ona a zároveň upozorňuje na možný zlý krvný obraz dieťaťa: "Ahoj, ja bojujem takisto s jedávaním dcéry. Zatial som to riešila pangamínom - dostať v lekárni, a pohrozila som infúziámi /opísala som jej, že bude ležikať a v ručičke bude mať ihlu...../. Strach premohol všetku nechuť. Ináč na tvojom mieste by som vyhľadala lekára a dala mu urobiť krvný obraz, pretože môže mať málo železa, alebo niečo iné čo môže ovplyvniť koncentáciu a iné veci.... Vieš pre niečo mu nechutí-treba zistiť prečo. Všetko na seba naväzuje a nemusia sa mu viazať vitamíny,stopové prvky, minerály atď. Nechcem strašiť, ale zbehni k lekárke. Ak ona povie, že všetko je OK tak potom treba skúšať ďalej."

Nenaučiť na televízor (počítač)

Ak je vaše dieťa v poriadku, jednoducho len nechce jesť, skúste ho zabaviť. Nie však púštaním elektroniky, okrem toho, že škodí, vytvára sa na nej závislosť a až potom to môže byť problém. Tiež si dieťa pri TV neuvedomuje, že papá. Takže sa tak papať nenaučí. Takisto nemá prirodzenú "stopku" a potom sa môže citiť prejedene, čo spôsobuje ďalšie problémy s odmietaním. Veľa maminiek vo fóre sa zhoduje na tom, že im pomohlo čítanie kníh pri jedle alebo hračky, vhodné pre deti vhodné ich veku (vhadzovačky, kreslenie, knihy s okienkami, zvieratká,...). Za skúšku stojí aj činnosť pri jedle, ktorú má dieťa rado a robiť  ju s ním len počas jedenia.  Milá maminka spomína klasické (niekedy už zabudnuté) kŕmenie a´la:"...za maminu, tatina... za traktor..".  Ďalšia mamička  vraví: "My sme kŕmili aj hračky a bábiky, to si pamätám ešte zo svojho detstva. A pomáha to." Keď už vaša ratolesť papá pri televízií a vy ju chcete odučiť iná mamina vám poskytne radikálne riešenie: "Telku by som vyhodila niekam preč. Pokazila sa. Pár dní pocirkusuje a potom bude kľud. Ale toto riešenie len za predpokladu, že nemáte aj vy problém prežiť bez telky. A začnite jesť všetci spolu pri stole ako rodina."

Kedysi boli veci tak. Dnes sú inak a pred „kedysi“ boli zase inak. Naše mamky nám radia, čo a ako pri deťoch. Veď majú kopec skúseností. Nie však každá rada je na nezaplatenie. Manipulácia s deťmi má dôležitý vplyv na ich zdravý telesný vývoj. Predčasné sedenie, či chodáky (pavúky, chodítka) sú presne tie veci, ktoré boli kedysi tak i dnes sú inak. Niečo, čo vyzerá naozaj nevinne môže dieťatku škodiť. Viac si túto tému objasníme s fyzioterapeutkou Mgr. Ľubicou Rostášovou, ktorá sa špecializuje na funkčnú diagnostiku porúch pohybového systému a terapiu funkčnych a štrukturálnych porúch pohybového systému u deti (od novorodencov) a dospelých a na vývojovú kineziológiu. 

Ako vnímate manipuláciu dnešných rodičov s deťmi v porovnaní s minulosťou? A aký vplyv má nesprávna manipulácia na budúcnosť dieťatka?

V súčasnosti robia rodičia stále rovnaké chyby pri manipulácii s dieťatkom aké robili aj naši rodičia. Nerobia to vedome, jednoducho nevedia, že s bábätkom sa má manipulovať inak, že to má svoje opodstatnenie a významne to ovplyvňuje ďalší motorický vývoj dieťatka. Nesprávna manipulácia spôsobuje rôzne poruchy pohybového systému, a to už od narodenia dieťatka. Napr. asymetrický vývoj, polohový reflux, stranová plagiocefalia (zležaná hlavička na jednej strane), rôzne funkčné pohybové poruchy, ktoré v neskoršom veku života môžu byť základom pre vznik rôznych štrukturálnych porúch pohybového systému, získané formy skoliózy, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, neskôr poruchy v oblasti vnímania jednotlivých častí tela a prevedenia pohybu z hľadiska kvality a rôzne iné poruchy. Pretože ľudské telo pracuje ako jeden celok a porucha jedného systému ovplyvňuje zákonite všetky ďalšie systémy.

Kedy začať so správnou manipuláciou dieťaťa?

So správnou manipuláciou majú rodičia začať od úplného narodenia dieťaťa, pretože bábätko je odkázané na akýkoľvek pohyb, ktorý sa s ním bude robiť na rodičov (myslené tým, že sa nedokáže samé premiestňovať z miesta na miesto, nevie sa samé najesť, umyť, obliecť a pod.) Preto každý jeden pohyb, ktorý smeruje k dieťatku za účelom s ním manipulovať, musí byť vykonávaný správne - s ohľadom na vývojový vek dieťaťa. Keď mám doma čerstvo narodené dieťatko, tak ho nebudem nosiť na rukách vo vertikále, kde na jeho nevyvinutý nervovo-svalovo-kostrový aparát bude vplývať gravitačná sila, ktorej sa v tejto polohe nevie brániť. Ale budem s ním manipulovať v polohe horizontálnej, ktorá je pre neho najviac prijateľná. Nosiť dieťa väčšinu času z dňa na rukách, v šatkách a rôznych iných závesoch a nosičoch je pre jeho vývoj veľmi nepriaznivé. Motoricky sa bude dieťatko prejavovať iba vtedy, keď nato bude mať vhodné podmienky, ktoré mu poskytne pevná opora. A tou je zem - aby sa cítilo bezpečne a dostatočne stabilne. To znamená, že dieťa má byť počas dňa, keď nespí položené na podložke na zemi, aby sa mohlo voľne motoricky prejavovať a rodič musí byť pri ňom a sledovať jeho pohyby, niekedy mu zabezpečiť oporu svojou rukou, polohovať ho z chrbta na brucho, neskôr aj na boky. Na rukách, v šatke, závese či nosiči sa dieťatko nikdy motoricky prejavovať nebude, lebo nato nemá priestor a podmienky. Nakoniec to jeho centrálny nervový systém vyhodnotí tak, že to nepotrebuje, pretože väčšinu dňa visí vo vertikále, na ktorú ešte nie je stavané, ale ono to nevie a tiež to nevedia ani jeho rodičia. Keď sa potom dieťa položí na zem, začne plakať, pretože tú polohu nepozná, nedokáže sa v nej zastabilizovať a znova prídu rodičia a zoberú ho na ruky, aby neplakalo. Tým vzniká ohromné preťaženie celého tela a vytvárajú sa rôzne poruchy pohybové systému. Keby sa dospelí zahrali na malinké detičky, ktoré ešte neovládajú svoje telo, a pristúpil by k nim „obor“ (aby ich mohol uniesť) a nosil by ich na rukách vo vertikále, v šatke, závese či inom nosiči, vtedy by pochopili ako ich to preťažuje, a čo ich dieťatko vlastne prežíva.

Takže voľný, no kontrolovaný pohyb je pre deti najzdravší. Kedysi bol trend posádzať dieťa medzi vankúše, či podopierať ho v kočiari pomaly od 3.-4. mesiaca? Čo mu tým rodič spôsobuje?

Reflux je veľmi často spomínané slovo z úst mamičiek. Nie nadarmo ho lekári označujú ako civilizačnú chorobu, ktorou trpí vysoké percento detí. Nie je však reflux ako reflux.

Väčšinou sa pod tento pojem prischne už aj detičkám, ktoré sa sem-tam prejedia. Mamičky môžu byť vystrašené bezdôvodne. Je potrebné poznať a rozlišovať. Pokiaľ dieťatko priberá, netreba si robiť starosti. Reflux pomaličky vymizne sám. Sú však aj detičky, ktorým neškodný reflux (je to vlastne jav, ktorý umožňuje odgrgávanie) vyústi do refluxnej choroby pažeráka. Gastroezofagálny reflux sa delí na: fyziologický, patologický a sekundárny (spôsobený niečím iným). Aké sú rozdiely medzi fyziologickou a patologickou diagnózou?

GERD

Reflux vyústi do refluxnej choroby z toho dôvodu, že množstvo žalúdočných štiav, ktoré sú v pažeráku presiahne optimálny limit a začne spôsobovať symptómy a následky s alebo bez poškodenia sliznice pažeráka. Inak povedané -  obsah žalúdka ide späť do pažeráka. Žalúdočná šťava obsahuje kyselinu chlorovodíkovú, ktorá pomáha tráviť. Žalúdok je potiahnutý vrstvou, ktorá ho chráni, no pažerák už nie. K prevencii (ak už vaše dieťa trpí fyziologickým refluxom) patrí zamedzenie pasívneho fajčenia!

Porovnanie klinických prejavov GERD u dojčiat a starších detí podľa PharmDr. Oleárovej:

Dojčatá:

Tehotenská cukrovka nevaruje, nebolí, mamičkám mnohokrát ani nenapadne, že ju majú. Bábätko to však v určitom veku pociťuje. 

Orálny glukózový tolerančný test sa vykonáva medzi 24.- 28. týždňom tehotenstva. Ak je test pozitívny, žena je automaticky zaradená medzi pacientky s gestačným diabetom mellitus – čiže tehotenskou cukrovkou. Pri tejto diagnóze pacientky musia dodržiavať pokyny lekárov (môže to byt len nasadenie diéty, no pri vysokých glykemických číslach aj inzulínu). Pomôže to vám i vašej ratolesti. Tehotenská cukrovka po pôrode pravdepodobne zmizne.

Cukrovka je porucha tolerancie glukózy rôzneho stupňa, čiže telo nevyprodukuje dostatok inzulínu na spracovanie cukrov. Z toho vyplývajú riziká pre dieťatko ako:
vývojové chyby,
horšia adaptácia,
zvýšenie rizika žltačky,
dýchacie ťažkosti,
môže mať nábeh na obezitu, 
rýchlejšie rastie. 
Aby sa tomu predišlo, budúca mamička musí dodržiavať zásady stravovania (aké jedlo, kedy, koľko konzumovať), mala by zvýšiť dávku pohybu pokiaľ jej to zdravotný stav dovolí a tiež si kontrolovať hladinu cukru v krvi. 

Všeobecné stravovacie zásady:

• Necukriť a obmedziť všetko, čo obsahuje jednoduché cukry (okrem ovocia, ale v rozumnej miere)
• Obmedziť výrobky z bielej múky a bielej ryže (nahradiť celozrnnými)
• Nejesť dia a light výrobky (umelé sladidlá nie sú vhodné)
• Nedobiehať do jedla medzi jedeniami (ak ste hladná, tak niečo čo neobsahuje sacharidy: napr. nesladkú zeleninu alebo plátok kvalitnej šunky)
• Vyššiu glykémiu budete mať aj po konzumácií rôznych omáčok, kečupu či piva (aj nealkoholického)
• Jedzte domácu stravu a kvalitné potraviny (žiadne polotovary a fast food)
• Používať kvalitné tuky (maslo alebo za studena lisované oleje)

Kontrola glykémie je potrebná!

Často počúvame vetu: „Prestala som kojiť, lebo...“ Mnohé z týchto dôvodov pritom bývajú neopodstatnené. Mamičky môžu byť niekedy málo informované, alebo dostanú zavádzajúce či nesprávne informácie. A hlavne väčšina z toho, čo platilo pred 20 rokmi, dnes už neplatí.
Materské mlieko je nenahraditeľným zdrojom zdravia, ktoré je vami na mieru tvorené pre vaše dieťatko. Dokonalá symbióza. Preto by bola škoda, ukončiť dojčenie kvôli dôvodom, ktoré ani dôvodmi nie sú. 

1. Málo mlieka

Toto je najčastejšia veta, prostredníctvom ktorej povedia mamky dojčeniu svoje zbohom. Viete však, že mliečko sa prispôsobuje potrebe dieťatka? Samozrejme, nie úplne po narodení. Každej mamičke dôjde mlieko v inom množstve, či iný deň po pôrode. Dôležité je dieťatko často prikladať, aby sa mliečko vytvorilo. Ideálne hneď po pôrode (vtedy je veľká pravdepodobnosť, že sa naučí správne prisávať).
Čo robiť v prípade, keď váha ukáže, že bábätko nenaťahalo dostatok mlieka? V prvom rade je potrebné skontrolovať, či správne ťahá a dokáže vyprázdniť prsník. Ak áno dieťatko môžete skúsiť dokŕmiť. Cievkou. Nie fľašou. Pri dokrmovaní fľašou sa znižuje tvorba mlieka, dieťaťu sa deformuje prirodzený sací reflex a vy sa pomaly, ale isto lúčite s dojčením. Je mnoho prípadov, kedy mamičky mali málo mlieaka a zvládli to. Trpezlivosť je v tomto prípade na mieste, veď ide o budúcnosť vášho pokladu. Ak si chcete pomôcť a zvýšiť tvorbu mlieka (niekedy sa znižuje aj napr. stresom či hormonálnou aktivitou v tele matky) môžete použiť bylinky alebo potraviny na zvýšenie tvorby mlieka.

2. Dieťa je hladné, potrebuje sa najesť!

Touto vetou zase zvyknú „machrovať“ naše mamy a staré mamy, ktoré by najradšej dali trojmesačnému bábätku rozmixovanú kuraciu polievku s pečeňovými haluškami na cumlík (aj také sa stalo). Vtedy si treba povedať svoje. Je to vaše dieťa? Je. Vy rozhodujete o tom, ako a čo bude prijímať do bruška. Ak vás niekto navádza na skoré príkrmy, ktoré zaťažia jeho tráviacu sústavu, či na dokrmovanie umelým mliekom, nedajte sa nahovoriť. Ak vaše dieťatko prospieva, hoci gram po grame, je na dobrej ceste. Radšej mať dieťatko s normálnou váhou a zdravé, ako dieťatko samý záhybček, no neskôr i so zdravotnými ťažkosťami.

3. Slabé mlieko

V každej rodine raz nastane situácia, kedy rodičia musia dieťa nechať doma samé. Tento deň D(ôvery) by mal nastať vtedy, keď je dieťa na to pripravené. Ako to zistiť? S tým vám pomôže psychologička Mgr. Juliana Ambrová. 

Kedy je vhodný čas nechať dieťa doma osamote? V akom veku?

Je ťažké presne povedať, v ktorom veku už môže rodič nechať dieťa doma samé, na to neexistuje presné pravidlo. Vo všeobecnosti sa za akúsi hranicu pokladá 10. rok života dieťaťa, ale môžeme to rozšíriť na obdobie medzi 9. - 12. rokom. U mladších detí sa predpokladá, že nie sú dostatočné zrelé a nemajú dostatok skúseností, aby dokázali správne vyhodnotiť kritickú situáciu, a podľa toho sa zachovať. Samozrejme, existujú aj výnimky, ale nedá sa na to stopercentne spoľahnúť. Ten správny vek by ale mali vyhodnotiť rodičia, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa a vedia, čo dokáže zvládnuť, a čo nie.

Dieťa, ktoré nechávate doma samé, by malo v prvom rade zvládať samoobslužné aktivity ako samostatné jedenie,  či návšteva WC. Malo by už vedieť telefonovať a poznať naspamäť dôležité telefónne čísla, či obsluhovať niektoré spotrebiče. Rodičia by mali nechať dieťa samé len vtedy, keď sú si istí, že sa dokáže na chvíľu o seba postarať. Inak ich ratolesť vycíti neistotu a bude sa osamote báť.

Zakaždým by však mali byť rodičia opatrní a nezabúdať aj na zákony. Podľa zákona by nemalo doma bez dozoru ostávať žiadne maloleté dieťa  - a to ani na hodinku. Pri nahlásení na polícii alebo sociálke by mohli mať nepríjemnosti.

Zaujímavé. To určite mnoho rodičov nevedelo. Dal by sa klasifikovať aj čas? Ako dlho môže ostať dieťa doma v tom-ktorom veku? Napr. 9-ročné hodinku, 10-ročné 2 hodiny, atď.?

Ako ušetriť na materskej či rodičovskej dovolenke? Pýtame sa každý mesiac. Zaplatíte účty, nájom, inkaso, taký paušál, onaký  paušál a ostane vám biedna suma na hospodárenie. Áno dámy, je to ťažké, ale vo väčšine prípadov sa to dá. K takému receptíku potrebujete prísady ako skromnosť, trpezlivosť a chuť. Hlavne chuť. Ak si poviete, že sa niečo nedá, tak sa to naozaj nebude dať. Ide o to, aký zaujmete postoj. Chcete ušetriť na materskej? Tak hor' sa do čítania!

Povieme si skôr, ako niečo ušetriť na rodičovskej, pretože na materskej dovolenke sa to ešte celkom dá. Prvý mesiac si spravte testovací. Odložte si hoci len 10 eur tak, aby ste na ne nemohli siahnuť v žiadnom prípade. Pretože vedomie, že som si síce peniažky odložila, ale kedykoľvek na ne môžem siahnuť, vytvárajú rezervu, s ktorou počítame a ktorú podvedome zarátavame do nášho rozpočtu. Tu je malý zoznam, ktorý vy samé môžete v diskusii rozšíriť o vami overené tipy.

POTRAVINY

Moja mamina stále vravievala: Najviac môžeš ušetriť na potravinách. A pri vlastnom dieťatku vidím, že je to pravda. Keď je človek zvyknutý na nejaký ten štandard, ktorý musí počas rodičovskej dovolenky rozpustiť, je to ťažké, ale dá sa to. Takže k veci:

• Ak máte kúsok zeme, alebo možnosť niekde niečo pestovať a uskladniť (hoci len na balkóne), jednoznačne to urobte. Špenát, brokolica, paradajky, papriky, uhorky, rôzne typy ovocia nie sú veľmi náročné na starostlivosť. Ak nemáte možnosť pestovania, je treba využiť sezónne predaje na trhu, sledovať debničkárov online, chodiť zbierať lesné ovocie a všetko mraziť. My sme ako deti jedli šesť dní v týždni zemiakové jedlá (halušky, lokše, placky, francúzske zemiaky, zemiakové polievky na sto spôsobov) a v nedeľu sme mali kurča. Vitamíny sme získavali napr. z mrazenej malinovej či jahodovej drene. A málokedy sme boli choré. 
• Čo sa týka drobných detičiek – samozrejme vám neúrekom peňazí ušetrí dojčenie. Niektoré ženy z vážnych príčin nemôžu dojčiť, ale je to naozaj malé percento. Aj na našom fóre nájdete mnoho príbehov, kedy sa maminky rozdojčili aj po troch týždňoch. Ale to je už iná téma. Neskôr detičkám opäť sezónne variť a mraziť. Poprípade je výborné sterilizovať zeleninové či mäsové výživy. A môžete si navariť na týždeň či aj mesiac dopredu. Ovocné výživky si môžete navariť a zasterilizovať na celú zimu (jablká sa dajú zohnať aj zadarmo). Nekupovať deťom žiadnych pribináčikov, ktoré sú nekresťansky drahé. Ja svojej malej robievam na večeru napr. puding s kompótom, ryžu v mlieku, či krupicu. Jedlá, na ktorých sme vyrastali aj my.
• Variť jednoducho. Naozaj nemusíme jesť mäso každý deň. Je len dôležité, aby sme prijímali dostatok živín aj v iných potravinách. Výborné a zdravé jedlá sú napr.: zeleninové polievky od výmyslu sveta, brokolicová omeleta, zem. lokše s pečienkou, zapekané cestoviny. A sýte: fazuľková polievka (klasická a na zeleno), šošovicová, kapustnica, zemiakový prívarok...Strukoviny majú veľmi veľa živín. 
• Sledovať letáky. Do obchodu chodiť so striktným zoznamom, čo nepotrebujem, jednoducho nekúpim (maminky, v tomto bode musíme byť na seba prísne). V hypermarketoch majú pár hodín pred záverečnou výrazné zľavy na pečivo. V špeciálnych kútikoch nájdete potraviny s končiacim dátumom spotreby (ja ich využívam často) rôzneho sortimentu ako mäso (kúpim viac a hodím do mrazničky), jogurty, syry,...

OBLEČENIE

S bábätkom príde aj obdobie sucha. Poznáme to asi všetky. Problém však nastáva, ak neviete utiahnuť úver či hypotéku. Alebo naopak by ste potrebovali napr. hypotéku na bývanie, z dôvodu osamostatnenia sa, či ako investíciu do vlastného bývania (namiesto prenájmu). Dôvodov je veľa. Oba prípady si nižšie rozoberieme.
Poradí nám aj odborníčka na financie Martina Orosová, ktorá sa finančnému sprostredkovaniu venuje profesionálne už siedmy rok. Vďaka tomu pomohla už stovkám klientov vyriešiť otázku osobných financií.

1. Požiadanie o odklad splátok

Národná banka Slovenska vydala zákon o bankách, ktorý hovorí, že banky musia pri narodení dieťaťa ponížiť alebo odložiť splátku istiny. Konkrétne § 75 odst. 4, písm h) zákona 483/2001 Z. z. je „záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa alebo tento klient si osvojí maloleté dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa; hypotekárnej banke sa umožňuje určiť v zmluve o hypotekárnom úvere aj iné okolnosti a dôvody, pri ktorých umožní odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho úveru." – (POZOR! Tento zákon je účinný len do júna 2017, potom príde jeho novelizácia!)

Zákon 483/2001 ďalej špecifikuje zákon §13 odst 16 zákona 90/2016 Z.z., ktorý hovorí: „ Ak je spotrebiteľom osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku, zmluva o úvere na bývanie musí obsahovať aj záväzok veriteľa, že jej umožní odložiť splátky istiny úveru na bývanie alebo znížiť mesačnú splátku úveru na bývanie až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tejto osobe narodí dieťa alebo táto osoba si osvojí maloleté dieťa a táto osoba o to veriteľa písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.  ...“

Odložiť splátky sa dá, ale...

• Úplný odklad splátok je možný len na pol roka (sú výnimky, ale pol roka je bežná odkladná doba, závisí to konkrétnej banky)
• Odklad alebo poníženie splátok istiny môžete požiadať až na 36 mesiacov, ale to znamená úroky musíte platiť  úroky (t.j. ak máte splátku definovanú na 150 €, 65 € z toho môžu byť úroky). Úver sa vám predĺži a tak isto vznikne vyššia preplatenosť.
• Ak ste požiadali o odklad splátok, ste evidovaní v Úverovom registri. To znamená, že ste vedení takpovediac ako neplatič. V budúcnosti vám to môže robiť problémy pri inom úvere , alebo pri refinancovaní terajšieho úveru.
• Nezabudnite, že o odklad je možné požiadať iba do 6 mesiacov od narodenia bábätka (netýka sa hypotéky pre mladých - tam musíte požiadať o odklad ešte skôr)

Čoraz častejšie počúvame o nezvládateľnosti detí: Ach tie dnešné deti, za našich čias... Je to tak? Sú deti dnes iné? Ak áno - čím je to spôsobené? Ako zvládnuť deti, aby si nerobili čo chcú? Aby akceptovali naše rozhodnutia? Aký ten "strach" z vlastných detí vlastne je? Na tieto i mnohé ďalšie otázky nám zodpovie psychologička Mgr. Marta Kulanová, ktorá sa postgraduálne sa vzdeláva v systemickej párovej a rodinnej terapii a v odbore soiálna psychológia. V súčasnosti pôsobí ako spolulektorka výcvikov drogovej prevencie u vysokoškolákov a ako psychologička v Košickom poradenskom centre.

Ako sa dá chápať tvrdenie, že sa rodičia boja detí?

Strach z detí nemusí byť tým najsprávnejším označením, aj keď sa tak na prvý pohľad môže javiť. Povedala by som, že či už vedome, alebo nevedome, rodičia sa obávajú skôr toho, že vo výchove zlyhajú.

Často sa možno stretnúť s obavami rodičov, že svojim správaním k dieťaťu a svojimi požiadavkami voči nemu môžu „dobabrať“ jeho detstvo a tým spôsobom aj celý život. Môžu byť tiež presvedčení, že niečo od dieťaťa žiadať znamená byť naňho tvrdý. Všetky tieto obavy môžu vyústiť do toho, že rodičia radšej od detí nežiadajú vôbec nič. Povedala by som, že táto nečinnosť rodičov pri nevhodnom správaní dieťaťa môže vyznieť ako strach z dieťaťa.

Prečo tieto obavy vznikajú? Čím je to spôsobené?

To, akým spôsobom rodič vychováva svoje dieťa, pramení z jeho životného príbehu, súvisí s tým, ako bol sám vychovávaný, so spokojnosťou s partnerským vzťahom i s mierou, do akej sa stará o napĺňanie svojich vlastných potrieb.
Tento strach môže ďalej prameniť z toho, že rodičia často predpokladajú, že ak ich dieťa koná spôsobom, ktorý nie je na prvý pohľad primeraný, inými slovami – nenormálne, napr. že sa na ulici hodí s krikom o zem, že to znamená ich rodičovské zlyhanie.
Predstava rodičov o nutnosti byť dokonalí, mať idylickú rodinu a nemať s deťmi konflikty však môže vyústiť do toho, že zo strachu, že ako rodičia spravia niečo nesprávne, neurobia radšej nič. Prestanú mať voči svojim deťom požiadavky, prestanú im klásť medze. A tak prestanú zastávať rolu pevného rodiča, ktorú dieťa vo svojom vývine potrebuje.