Alebo keď chceš svojim pubertálnym deťom ukázať Paríž a Londýn. 

Časť štvrtá - ako a čo zabaliť.   

Aj keď je stále veľký časový priestor, kým vôbec na náš výlet pôjdeme, už teraz ma balenie vecí, mierne povedané, desí. Najmä kvôli spiatočnej leteckej ceste z Londýna - máme všetci traja iba príručnú batožinu 40x30x20 a plus jeden spoločný príručný kufrík 55x40x23. Všetko s váhou do 10 kg. Letecká preprava bez podpalubnej batožiny je pre mňa výzva - zbalila som sa už síce v minulosti do 10kg kufríka so zimnými vecami, ktorý šiel do podpalubia, ale zbaliť iba do príručiek nás troch - ak zvládneme toto, môžeme potom na dovolenku kdekoľvek. Budú z nás minimalisti.

Začala som so zháňaním vhodnej malej príručnej batožiny, ktorá by čo najbližšie splnila predpísané rozmery 40x30x20. Máme síce šikovné ruksaky, ktoré určite beriem, avšak do lietadla ako príručná batožina mi prišli zbytočne malé. Na druhú stranu, sú veľmi skladné, takže prázdne nezaberú veľa miesta v kufri, no na cestu lietadlom som chcela pre nás dostať maximum úložného priestoru. Takmer nemožné sa podarilo, lebo som zohnala tašky cez plece s rozmerom 42x30x21 - ak teda nebudú úplne na 100% plné, v poriadku ich dáme tam kam treba. A už teraz viem napísať, že do týchto tašiek sa pohodlne každý z nás zbalí so svojimi vecami. Takže kufor ostáva z polovice prázdny - čo je super, bude priestor na darčeky a suveníry. 

Bavlnené tričká a mikiny sú fajn, mám ich veľmi rada, ale na túto cestu sa nám absolútne nehodia. Ak si ich chce človek preprať, tak dlho schnú, a potom vyzerajú - jemne povedané - nie moc dobre. Keďže sa po štyroch dňoch presúvame zase inam, nie je priestor na nejaké prepratie. A brať 24 tričiek, aby sme mali čisté na každý deň, je naozaj hlúposť. Ja mám už zopár tričiek, v ktorých sa cítim veľmi fajn a ktoré sú schopné po ručnom praní pri 20tich stupňoch do rána uschnúť. Boli kupované v športových obchodoch a tak som sa rozhodla, že nakúpim takéto tričká nám všetkým. Aj čo sa týka váhy, rozhodne vyhráva toto tričko vs. to z bavlny. Rovnako mikiny či nohavice. A tak som začala obchádzať športové obchody a hľadať vhodných adeptov. Mala som šťastie, tričká sa mi podarilo nakúpiť v zľavách od 3,50 do 12 eur za kus. 

S nákupom spodných dielov už to bolo horšie. Ja som žena, dám si v lete dlhú sukňu a pohoda, ale čo tí moji dvaja chlapi? Kraťasy ok, len teda ak sa večer schladí je treba mať aj dlhšie nohavice v ruksaku. Najmä ak už teraz viem že na Eiffelovke sme do cca 22:30. Dlhé nohavice pre chalanov na turistiku, z kvalitného materiálu na leto, vychádzali okolo 80 eur za kus. Ja som si však dala strop maximálne iba 35 eur. A ono nejakým zázrakom sa mi tento limit splniť podarilo. V jednom športovom obchode totiž zrovna preceňovali minuloročnú letnú kolekciu a tak ma jedny turistické nohavice stáli 32 eur. Rovnaké štastie som mala aj s mikinami - 35 eur za tri kusy. Po zložení zaberajú všetky spolu ešte menej priestoru, ako jedna bavlnená mikina. Bundy som našťastie chlapcom kupovať nemusela - kedysi dávno som si nakúpila kvalitné športové oblečenie sama pre seba, a keďže zrovna lacné teda nebolo, nechávala som si ho v skrini aj keď mi už dávno bolo malé. A za tie bundy som teraz veľmi vďačná, chalanom padli ako uliate. Novú som si kúpila iba ja - ale rovnako bola za fajn cenu, 25 eur.