#postel #teens chlapci..baby, ktoré máte synov 15+ aké majú postele? Môj ma klasika 90x200, ale už chcem kúpiť novú boxspringovu..má malú izbu,ale mohli by sme pretriedit nábytok, že sa mu tam hodi aj trošičku väčšia..určite, čím väčšia..tak pohodlnejšia🙂neviem či ostat pri 90x200 alebo dať väčšiu a už bude mat minimum priestoru..

Prečo sa narcista nikdy neospravedlní? Jeho mozog totiž verí vlastným klamstvám
Snažili ste sa niekedy niekomu vysvetliť, ako vás jeho správanie zranilo, no namiesto pochopenia ste sa dočkali útoku, prekrúcania reality alebo hrania sa na obeť? Ak máte pocit, že dotyčný žije v úplne inom filme, možno máte pravdu. Psychológia odhaľuje, že narcistickí ľudia nie sú len „zlí“ - ich mozog má vyvinutý mimoriadne silný obranný mechanizmus, ktorý im bráni vidieť pravdu.
Keď sa ego stane väzením
Väčšina narcistických ľudí si udržiava prehnane pozitívny obraz o sebe cez takzvané kognitívne skreslenia. V ich svete je zachovanie vlastnej identity dôležitejšie než objektívna realita. Keď ich správanie niekomu ublíži, ich myseľ príbeh okamžite preformuluje tak, aby si zachovali tvár. Tento proces chráni ich krehké ego pred pocitom viny, ktorý by bol pre nich neznesiteľný.
Tri tváre narcistickej obrany
Aby sa vyhli kognitívnej disonancii (rozporu medzi „som dobrý človek“ a „urobil som niečo zlé“), ich mozog prepne do jedného z týchto režimov:
- Večná obeť: To oni sú tí nepochopení, ublížení a vy ste ten, kto im nerozumie.
- Oprávnený útočník: Ich útok bol len „reakciou“ na vaše správanie - v podstate ste si za to mohli sami.
- Prekrúcač reality: Udalosti sa podľa nich stali inak, alebo sa vôbec nestali (známe aj ako gaslighting).
Ahojte. Nenajde sa u niekoho zlavovy kupon do about you?
Velmi, velmi znepokojujuce. Ja som taka nasr.ta. Jedy z vojnoveho am.-izr. tazenia. A ich nasledky v environmentalnej casti tohto konfliktu. A jedy nepadaju na Trumpa ci Netan. ale zase raz na beznych ludi. Viac v clanku a prvom komente.
https://ceobs.org/operation-epic-fury-emerging-...
❤️❤️🍀🍀🍀🍀🍀
Marie Rottrová - Štěstí
Vyhrali sme. Ďakujeme. 💙
V kampani Tesco Správne začiatky sme v našom regióne získali najviac hlasov a úprimne, veľmi si to vážime.
Pre našu Nadáciu Spolu s odvahou sme získali 35 758 hlasov.
To nie je len číslo. Je to obrovská podpora, dôvera a potvrdenie, že to, čo robíme pre vážne a chronicky choré deti, má zmysel.
Ďakujeme každému, kto za nás hlasoval, zdieľal našu výzvu, poslal ju ďalej rodine, priateľom či kolegom a pomohol nám dostať sa až sem.
Aj vďaka vám môžeme byť naďalej pri deťoch v nemocniciach a vytvárať pre ne priestor na radosť, bezpečie a zážitky, ktoré im vracajú kúsok bežného detstva.
Z tohto víťazstva sa tešíme spolu s vami.
Ďakujeme, že ste v tom boli s nami. 💛
Spolu s odvahou
Niekedy sa zdá, že na získanie významného vedeckého ocenenia je potrebné skúmať obrovské galaxie alebo zložité častice. História však ukazuje, že aj nenápadné tvory môžu viesť k veľkým objavom. Jedným z najlepších príkladov je výskum morských slimákov, ktorý priniesol Nobelovu cenu.
V roku 2000 získali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu vedci Eric Kandel, Arvid Carlsson a Paul Greengard za objavy týkajúce sa fungovania nervového systému a mechanizmov učenia a pamäti.
Najzaujímavejšia časť tohto príbehu sa spája práve s výskumom morského slimáka. Eric Kandel sa rozhodol študovať jednoduchý nervový systém tvora menom Aplysia californica. Tento morský slimák má totiž veľmi veľké nervové bunky, ktoré sa dajú relatívne ľahko sledovať pod mikroskopom.
Kandel si položil jednoduchú otázku: Ako sa vlastne mozog učí?
Namiesto skúmania zložitých mozgov cicavcov začal experimentovať práve s týmto nenápadným slimákom. Pozoroval jeho jednoduché reflexy – napríklad ako reaguje, keď sa ho niečo dotkne. Postupne zistil, že keď sa podnet opakuje, nervové bunky menia spôsob, akým spolu komunikujú.
Inými slovami, pamäť vzniká tým, že sa menia spojenia medzi neurónmi.
Tento princíp dnes poznáme ako synaptická plasticita – schopnosť nervových buniek meniť silu svojich spojení. Práve tento mechanizmus je základom učenia a pamäti u mnohých živočíchov vrátane človeka.
Výskum na morskom slimákovi tak pomohol vysvetliť jeden z najzákladnejších procesov v mozgu. Objavy Erica Kandela sa neskôr stali základom moderného výskumu pamäti, učenia a neurologických ochorení.
Príbeh má aj trochu úsmevnú stránku. Keď sa ľudia dozvedia, že Nobelova cena súvisí so slimákom, často ich to prekvapí. Pravda je však taká, že práve jednoduché organizmy niekedy umožnia vedcom pochopiť veľmi zložité veci.
A tak sa stalo, že nenápadný morský slimák pomohol odhaliť tajomstvo toho, ako si pamätáme, učíme sa a vytvárame spomienky. Niekedy totiž veľké vedecké objavy začínajú tam, kde by to čakal len málokto – pri pomalom tvorovi na dne mora 🪸🪸🪸
Ahoj čo je lepšie a aké máte skúsenosti 20 .3 mám mať sekciu a neviem sa rozhodnúť či spinal ale celkovú anestézu
Dievčatá, prosím, máte tip na značku obuvi pre širšie chodidlo? Niečo pohodlné, mäkké. Mám Rieker, sú super, ale aj pri mrholení mám zospodu mokré ponožky. Tie topánky sú do úplného sucha. Hľadám niečo podobné na prechodné obdobie. Pohodlné, široké a nech to znesie obyčajné mokré chodníky. Ďakujem za pomoc.
Armand Duplantis 💪👌💪
https://sportnet.sme.sk/spravy/atletika-duplant...
Uz som asi ozaj stará....
Uvediem zo života syna,stoji na zastávke, čaká na bus ráno do školy, jeho spolužiak ide okolo na aute ,do tej istej skoly ,do tej istej triedy a miesto toho aby zastavil a zobral ho len mu zakyva z auta a ide ďalej.... Ja sa tu rehocem uz 10 minut.... ako toto môže... a pritom.su kamaráti....
Naša generácia bola taká,ze len teta z ulice stála na zastávke a brali sme ju.....
Ahojte, je tu niekto z Prievidze? Potrebovala by som niečo vyzdvihnúť v Panta rhei Korzo a poslať. Zháňam jednu knihu a majú ju len tam. Nedá sa objednať ani cez internet. Za ochotu vopred ďakujem
Baby, nemáte skúsenosť s kompresnymi pančuchami? Mám odjakživa takú väčšiu žilu kúsok vľavo od kolena a už druhým rokom ma ťahá a boli. Doktor mi odporučil nejaké tabletky a pančuchy, cez zimu to bolo ok ale ako sa otepľuje tak ma to boli zase.
Baby prosím čo na nádchu a hlieny všetko mi to zateká z nosa do hrdla a potom kašlem napína má neznášam takéto stavy nič ma nebolí necitim sa že som chodra ale teda toto je fakt nepríjemné a neviem sa toho zbaviť ešte kojim tak lieky opatrne
Ahojte,mám otázočku,máte skúsenosti s dovolenkou cez cestuj lacno?poznáte to? ďakujem
Poradte prosim pohodlne tenisky/sandale vhodne na dlhe chodenie. Nieco co sa hodi aj ku satam. Chystame sa koncom maja do Barcelony, nech nemam otlaky po hodine chodenia.
Ahojte 😊, viem, že tu je väčšinou diskusia o deťoch/rodine, ale chcem sa poradiť ohľadom niečoho iného.
Som úplná začiatočníčka, na motorke som ešte nikdy nesedela, meriam ~175 cm, a rozmýšľam o kúpe prvej motorky , no nechcem do toho hneď veľa investovať, pretože neviem, či ma to “chytí”.
Máte prosím skúsenosti alebo tipy, aké motocykle sú vhodné pre úplných začiatočníkov, ľahko ovládateľné a nie príliš veľké/ťažké? Aké modely by ste mi odporučili vzhľadom na moju výšku a fakt, že s tým nemám žiadnu skúsenosť?
Ďakujem veľmi pekne za každú radu 😊
V Medellín, v štvrti Manrique, sa nachádza nenápadný kút.
A po dlhé roky sa tam odohrávalo čosi zvláštne.
⚠️ Tento príbeh sa šíri ako mestská legenda, založená na skutočných svedectvách obyvateľov Medellínu. Niektoré mená a detaily mohli byť pozmenené. Jeho cieľom je poukázať na silu ľudskej solidarity, nie vystupovať ako oficiálna reportáž.
Presne o tretej hodine ráno sa na pouličnej lampe objavil balíček.
Vo vnútri boli sendviče, starostlivo zabalené do alobalu.
Vždy rovnako.
Bez odkazu. Bez mena.
Ak niekto prišiel o 3:15, už bolo neskoro.
Nezostalo nič.
Tak to bolo každý deň.
Od roku 2016 do roku 2022.
Bez jediného vynechania.
Ani počas prudkého lejaku.
Ani na Christmas.
Ani počas silvestrovskej noci.
Ľudia bez domova poznali tento čas naspamäť.
Bol to ich tichý lúč nádeje.
A potom — jedného dňa — balíčky zmizli.
„Čo sa stalo s tým človekom so sendvičmi?“ začali sa medzi sebou pýtať.
Sociálna pracovníčka Karolína sa rozhodla zistiť pravdu.
Po niekoľkých týždňoch nočný strážnik povedal:
„Videl som ho. Starší muž na motocykli. Prišiel, zavesil balíček a potichu odišiel.“
Karolína napísala príspevok na Facebook.
Za dva dni bol zdieľaný viac než osemtisíckrát.
A potom sa objavil komentár:
„Myslím, že to bol môj otec. No pred piatimi mesiacmi zomrel.“
Žena sa volala Lucía.
Jej otec — Hernán, šesťdesiatosemročný stavebný robotník, človek bez majetku.
A predsa každú noc pripravoval osem sendvičov a nechával ich v Manrique.
Prečo?
V roku 2015 Hernán prišiel o syna.
Sebastián mal devätnásť rokov — krehký chlapec, poznačený závislosťou a ulicou.
Zomrel práve tam, v tej štvrti.
Otec ho roky hľadal.
No už ho nestihol zachrániť.
Hernán často hovorieval:
„Keby mu bol niekto dal najesť… možno by ešte žil.“
Dva týždne po pohrebe začal.
Každú noc. Bez výnimky.
Niekedy to bol len chlieb s maslom — pretože na viac nezostávali peniaze.
Za šesť rokov — 17 520 sendvičov.
Nikdy nechcel vedieť, kto ich zje.
„Keby som to vedel, začal by som si vyberať. Takto sú pre každého, kto ich potrebuje.“
Keď sa tento príbeh rozšíril, ľudia písali:
— Štyri roky som jedol tie sendviče. Zachránili mi život.
— Boli dni, keď to bolo jediné jedlo, ktoré som mal.
— Dnes mám domov aj prácu. No bez nich by som tu možno už nebol.
O mesiac neskôr sa za úsvitu na tom rohu zhromaždilo štyridsaťtri ľudí.
Všetci — tí, ktorí jedávali Hernánove sendviče.
Sviečky.
Kvety.
Slzy.
Lucía stála medzi nimi.
— Môj otec nedokázal zachrániť môjho brata…
— no zachránil tak nesmierne veľa iných.
Jeden muž povedal:
— Očakávanie tých sendvičov ma držalo pri živote. Už dva roky som čistý. Existujem vďaka nemu.
Tak vznikla iniciatíva „Hernánove sendviče“.
Štyridsaťsedem ľudí sa strieda.
Každý má jednu noc v mesiaci.
To isté miesto.
Tá istá hodina.
Prešli dva roky.
A balíčky nezmizli ani raz.
Na lampe je dnes tabuľka:
„Tu počas šiestich rokov otec zanechal 17 520 sendvičov deťom, ktoré neboli jeho. Pretože nedokázal zachrániť vlastného. Hernán, tvoj syn by bol na teba hrdý.“
Lucía prichádza každý mesiac.
O tretej hodine ráno.
Aby sa presvedčila.
A vždy tam nájde balíček.
Pretože skutočná láska — aj tá tichá a nenápadná —
zanecháva stopu, ktorá nikdy nezmizne.
A ty…
čo by si bol ochotný robiť každú noc počas šiestich rokov,
aby si uctil toho, koho si nedokázal zachrániť?

























































