Článok na tému striedavej výchovy.

Na Slovensko forma striedavej výchovy prišla pred niekoľkými rokmi. Prišla v akejsi skreslenej podobe. Nestriedali sa rodičia pri dieťati, ale dieťa pri rodičoch. Dieťa sa stalo nedoručeným balíkom, keď muselo putovať od jedného k druhému. V nízkom veku dieťa ani nevie, kde bude v ten deň spať.

Prejdime k mojim skúsenostiam.

Dostala som sa do štádia, kedy náš vzťah prestal plniť svoju funkciu a zvolili sme cestu rozchodu.

Vzťah medzi mojím expartnerom a mojou dcérou bol od jej narodenia veľmi silný, preto som sa nebránila striedavej výchove. Zo začiatku to nefungovalo. Dovolím si povedať, že to nefungovalo vôbec. Na moje smsky a telefonáty nereagoval, niekedy som umierala od strachu, či sú naozaj v poriadku.

Keď potom prichádzala na ten týžden ku mne, mala množstvo pre ňu nevysvetlených otázok. Vlastne, až po dlhom čase som si uvedomila, že jej nikto nič nepovedal. Nikto jej nevysvetlil, ako veľmi ju obaja ľúbime, ako nám vždy bude na nej záležať, ako vždy bude mať miesto… To svoje miesto… Iba sme si ju začali striedať.