Máme tu najkrajšie sviatky roka, sviatky pokoja, radosti, hojnosti,  oslavujeme narodenie Ježiša Krista. Z detstva si pamätám nejaké zvyky, ktoré dodržiavame dodnes, krájanie jablka, nesmeli sme vstať od stola, peniaze pod obrusom, motlitba pri stromčeku. Trošku som googlila a hľadala aké zvyky a tradície sa ešte k vianociam viažu...tak som to spísala aj pre vás...ak sa u vás dodržiava niečo iné, budem rada ak to pripíšete pod článok a dozviem sa niečo nové. 🙂

ŠTEDROVEČERNÁ VEČERA

Štedrovečrná večera by sa mala niesť v duchu štedrosti a hojnosti. V minulosti sa pod biely obrus dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko čo sa bude jesť bolo vyložené na štedrovečernom stole.  Jedlo prináša na stôl len jedna osoba – zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektorí túto tradíciu dodržiavajú aj dnes. Zo všetkých jedál, ktoré sa podávajú má každý člen rodiny aspoň ochutnať, aby rodina pokojne a usporiadane spolunažívala. V minulosti sa jedlá po večeri neodkladali zo  stola, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho rána.

Štedrovečerná hostina sa vždy začína prípitkom, ktorým je víno alebo pálenka. V niektorých rodinách si pripíjajú aj vlastnoručne vyrobeným likérom, rascovým alebo vajcovým. V minulosti po prípitku podával chlieb alebo vianočka s cesnakom.  Ľudia verili, že konzumácia cesnaku počas Vianoc im prinesie zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti sa namiesto chleba a vianočky podávajú oplátky s medom a cesnakom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, pre kresťanov majú symbolický význam – telo Kristovo na úvod večere,  cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Ďalším chodom sú opekance (bobaľky, pupáky) s makom a medom. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, zalejú sa vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli a posypú sa makom a ochutia medom. Sú najstarším vianočným jedlom. Po predjedle prichádza na rad kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. V niektorých regiónoch sa jedáva aj rybacia polievka. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor, najčastejšie vyprážaný. Niektorí ľudia ho nahrádzajú lososom alebo inou rybou, podáva sa so zemiakovým šalátom.

ĎALŠIE ZVYKY A TRADÍCIE

ZLATÉ PRASIATKO –  v minulosti, ale aj dnes ľudia verili, že ak celý deň dodržiavať prísny pôst,  nebudú nič jesť, alebo jesť len veľmi málo uvidia zlaté prasiatko (zatiaľ som ho nevidela J)