Život a výchova v nás spúšťa množstvo emócií, ktoré určujú naše správanie. Mnohé emócie v sebe potláčame, kontrolujeme, vzniká rozdiel v tom, čo prejavujeme navonok a čo potláčame. To ovplyvňuje, ako sme vnímaní – či sme pravdiví, alebo nevierohodní.

Príroda nás a naše deti vybavila radarom, ktorý citlivo signalizuje zmenu v dianí na vedomej i podvedomej úrovni. Tak vzniká rozdiel medzi tým, čo dieťa vidí a počuje a tým, čo cíti svojim radarom. Sú situácie, kedy mu budete hovoriť, že to tak nie je – „nie, nie som nahnevaná, nič ma netrápi“, alebo: „neboj sa, ani ja sa nebojím“, alebo: „my sme sa s ockom nehádali …“.

Rozdiel medzi vaším vonkajším správaním a vnútorným prežívaním, deti cítia a zneisťuje ich. Deti majú prirodzenú schopnosť rodičom dôverovať a veria všetkému, čo poviete.

Naučíte ich veriť slovám a deti prestávajú dôverovať sebe a svojmu cíteniu. Prestávajú vnímať rozdiel v tom, čo počujú a čo cítia. Zakrpatejú im radarové tykadlá a mozog znecitlivie voči druhej, skrytej realite. Uvedomte si, že aj psík vie rozlíšiť nebezpečných ľudí a bude na nich divo štekať. Táto „zvieracia inštinktívna časť mozgu“ dieťaťa zakrpatieva.

Potom sa môže stať, že do parku, kde sa vaše dieťa hrá, príde neznámy človek, možno pedofil a bude rozdávať sladkosti a bude sa s vaším dieťaťom pekne rozprávať a ono bude veriť jeho slovám. Ak mu ponúkne sladkosti ako bude dieťa reagovať. Čo asi urobí?

Alebo príde niekto, kto mu ponúkne drink a v ňom bude možno droga a vaše dieťa to nebude intuitívne vnímať. Môže sa stať, že vaše dieťa ako tínedžer pôjde podvečer domov parkom a svoj inštinkt, ktorý mu možno hovorí „nechoď tadiaľ“, už nevie počúvať a môže sa mu niečo stať.

Ahojte, mam vodičák od roku 2016  a za volantom som sedela mozno tak 30krat aj to stale len s chlapom a malou , ako sa osmelit aby som zacala jazdit sama? Ked som s chlapom tak sa spolieham nanho ze mi povie co mam robit .. ale velmi  by som chcela zobrat si auto a ist len tak na nakup sama 

Keď sme vychádzali von zo súdu, dobehol nás Mikael. Poprosil nás, aby sme mu venovali chvíľu času, lebo nám chce niečo povedať. Joel mu navrhol, aby sme všetci spoločne zašli na neskorý obed. Súhlasila som, hoci moje vnútro ešte stále zápasilo s tým, čoho bolo svedkom. 

Keď sme vošli do reštaurácie a prišiel čašník, objednala som si iba džús. Žalúdok som mala ešte stále stiahnutý a nedokázala som do seba nič dostať. Joel na mňa spytujúco zdvihol obočie. Napokon to nechal tak. 

"Prepáčte, že vás v tejto situácii oberám o čas, ale chcel by som vám niečo povedať." začal ako prvý Mikael. Jeho tvár bola vážna, ale priateľská. 

"Mikael, som vďačný za všetko, čo pre nás robíš. Neospravedlňuj sa prosím za niečo, čo nie je pravda." povedal Joel a ja som súhlasila. Hoci sme sa veľmi blízko nepoznali, tušila som, že keď je dôležitý pre Joela, bude aj pre mňa. Usmial sa. 

"Podarilo sa mi dostať bližšie k tomu, kto poslal Livii ten vyhrážný list. Nemám hmatateľné dôkazy, iba výpoveď jedného dozorcu z väznice, kde Vilo bol." povedal vecne a pozeral raz na mňa a raz na Joela. Zamračila som sa. 

"Z väznice, kde bol Vilo?" spýtavo som zdvihla hlas. Mikael prikývol. Joel si nervózne pošúchal bradu. 

10 mamičiek z Modrého koníka so svojimi drobcami malo možnosť otestovať Plasmakosmetiku na vlastnej pokožke. Prečítajte si ich úprimné dojmy a pocity z testovania.  ➡ Skúsenosti s dm - babylove

Pred pár dňami sme vkročili do nového roka. Ten otvára dvere nielen novým príležitostiam, ale aj dobrodružstvám a zážitkom. Ako rodiča vás určite čaká veľa krásnych a nezabudnuteľných chvíľ. Ale čo si budeme klamať, určite prídu aj chvíle, ktoré so sebou prinesú chaotické okamihy. Avšak práve v nich spočíva tá jedinečnosť materstva. Na pomoc však prichádzajú produkty zn. babylove, vďaka ktorým si so všetkými situáciami poradíte hladko a s úsmevom na perách. 

Čo budeme testovať

Každá mamička má plné ruky práce s tým, aby bolo jej dieťatko spokojné a šťastné. Preto pre vás dm drogerie markt pripravila tento praktický balíček produktov zn. babylove, ktoré ocení každá mamička. A čo sa bude skrývať v balíku, vďaka ktorému budú každodenné povinnosti jedným veselým dobrodružstvom?

babylove jednorazové utierky - poskytujú šetrnú starostlivosť o pokožku vášho dieťaťa. Utierky sú vyrobené z extra mäkkého, jemného materiálu, sú obzvlášť odolné proti roztrhnutiu a mimoriadne dobre sajú. Papierové utierky sú ideálne na každodenné jemné čistenie detskej pokožky od hlavy po päty, sú tiež vhodné aj na každodennú jemnú starostlivosť o pokožku dospelých.

babylove papierové utierky - sú ideálnym spoločníkom v každej detskej izbe. Sú mimoriadne mäkké, 3-vrstvové a poskytujú obzvlášť šetrnú starostlivosť o pokožku vášho dieťaťa. Zároveň sú extra veľké, jemné, pevné a dobre sajú, vďaka čomu sú ideálne na doma i na cesty. 

Nastal môj prepaľujúci deň. Ešte len teraz som mohla naplno preskúmať, či to, čo čítam o Bohu už dlhší čas, aj skutočne hlboko dokážem aplikovať v kritickej situácii. Už od rána som mala jemnú nervozitu. Hoci som ju nechcela, vôbec som sa jej nevedela zbaviť. Joel nič nehovoril. Iba sa ma snažil nasycovať jemnými láskyplnými dotykmi. Keď sme prišli k súdu a Joel mi otvoril dvere, nervozita ustúpila a srdce sa mi obalilo do nadprirodzeného pokoja. Nevedela som ako. Nič špeciálne som pre to neurobila. Joel ma stále držal za ruku a mlčky sme schodami vyšli na prvé poschodie. Peter nás tam už čakal a povzbudivo sa na mňa usmial. Vošli sme dnu. Vilo a ani jeho právnik tam ešte neboli. Prišlo mi to tam veľmi chladné. Sadla som si vedľa Petra a za nás si sadol Joel. Mlčky som sa na neho otočila. Pokojne sa na mňa usmial a očami ma pohladil. Po chvíli dnu vošiel Mikael. Prekvapene som zažmurkala. Nečakala som ho. Povzbudivo sa na mňa usmial a sadol si vedľa Joela. Peter, vedľa mňa si vytiahol niekoľko papierov a zaujato ich skúmal. Do miestnosti vošla Anetka a pokojne sa na mňa usmiala. Neviem, koľko času prešlo, mne to však prišlo ako večnosť, keď dnu vošiel Vilo s postarším mužom a dvomi policajtmi. Ich pohľady boli rovnaké. Okamžite som sa skryla za Petra a sústredila sa na to, čo mi včera povedal Joel. "Stačí ti Ježišova milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." (Biblia, Druhý Korinťanom 12:9) Nadýchla som sa a snažila sa koncentrovať na to, že čoskoro toto všetko skončí. Je to len na malý čas. Otočila som sa k Petrovi a položila mu otázku:

"Bude vypovedať aj Lukáš?" spýtala som sa ticho. Keby on ako svedok dosvedčil, aký Vilo vlastne je, nepomohol by mu ani vymyslený svedok. 

"Nie." povedal Peter rázne. Prekvapene som zažmurkala. 

"Prečo? Pomohlo by nám to." snažila som sa udržať pokojný tón hlasu. 

"Dnes ráno som sa dozvedel, že zmizol. Niekto mu v tom pomohol." povedal Peter s pohľadom upretým na papiere. Do srdca mi vošli nepríjemné pocity. Prečo? Veď celý čas predsa čakal, kedy bude môcť svedčiť. Kvôli tomu chcel pomoc od Joela. Nechápavo som sklopila pohľad na svoje prsty. Takto to bude všetko neisté. Náhle dnu vošiel sudca a všetci sa postavili. Hoci som sa veľmi snažila, nedokázala som sa úplne sústrediť. Ako prvý svedok bola predvolaná Anetka. Do mysle sa mi neustále vkrádala myšlienka ako stojím na Anetkinom mieste ja a musím sa pozrieť do tváre môjmu nočnému desu. Peter bol veľmi flexibilný a dokázal sa zamerať na každú maličkosť, ktorú Vilov právnik chcel otočiť na svoju stranu. Sudca celý čas mlčal. Jeho pohľad bol neutrálny. Po vypočutí Joela som bola na rade ja. Pomalými krokmi som vyšla na svoje miesto. Prvotne som sklopila zrak a snažila sa sústrediť na svoje prsty. Strhla som sa, keď som začula Petrov láskavý hlas, v ktorom ma vyzýval, aby som opísala svoj vzťah k Vilovi. Odhodlala som sa pozrieť na Joela. Jeho oči ma kolísali svojou pokojnou modrou farbou. Nežne sa usmial a pohľadom sa mi snažil povedať, že je tu a nemusím sa ničoho báť. Presne tak, ako keď sme boli spolu u nás doma. Nakoniec som sa odhodlala a začala rozprávať. Vyslovila som nahlas všetko tak, ako som si to pamätala. Peter ma pohľadom nabádal, aby som pokračovala. Keď som sa dostala k podrobnostiam o prvom pokuse Vila znásilniť ma, Vilov právnik sa postavil a podal námietku. Prekvapene som sa strhla jeho smerom. Prvýkrát som uvidela Vilov pohľad, bol sebavedomý a zastrašujúci. Ihneď som sa otočila na jeho právnika. Podával sudcovi nejaký papier o tom, že Vilov kamarát Lukáš, napísal notársky overené vyhlásenie, že som od začiatku s Vilom flirtovala. On to bral ako náznak a k žiadnemu pokusu o znásilnenie nedošlo. Zdesene som otvorila ústa. Pozrela som najskôr na Petra a potom na Joela. Ten sa nakláňal k Mikaelovi a niečo si potichu hovorili. Vzápätí mi šepol, neboj sa. Vydýchla som a neveriacky pokrútila hlavou. To sa mi snáď všetko iba zdá. Po dlhšej odmlke som pokračovala o druhom pokuse o znásilnenie a skončila som rozprávaním o útoku v knižnici. Vilov právnik opäť vystúpil a sudcovi ozrejmil, že išlo o neúmyselné napadnutie, pri ktorom sa chcel Vilo brániť pred Joelom. Vonku vraj čakal svedok, ktorý to mal dosvedčiť. Opäť som sa pozrela Vilovým smerom. Mal na tvári nechutný úsmev a mne sa v žalúdku urobilo nevoľno. Vnútro mi zaťažil neviditeľný kameň absurdnosti. Naozaj som si myslela, že to nakoniec všetko dopadne dobre, ale začínala som nadobúdať dojem, že sa to obrátilo opačne. 

Keď som kráčala naspäť na svoje miesto, mala som pocit, že na svojich pleciach nesiem obrovský balvan nespravodlivosti. Sadla som si a pocítila na ramenách jemný dotyk. Obrátila som sa a Joelova tvár sa ku mne s láskou nahla. 

Keď sme s Joelom dorazili na letisko, rodinka už netrpezlivo sedela na stoličkách. Snažila som sa nedávať najavo to, čo ma zajtra čaká a užívala si ich spoločnosť. Chcela som, aby odišli s dobrou náladou a nie ustaraní. Joel stal celý čas pri mne a pokojne ma hladil po chrbte. Jeho dotyk ma upokojoval. Keď odchádzali do lietadla s láskou v očiach som im poslednýkrát zakývala. Je dobré, že idú, utešovala som sa v mysli. Otočila som sa k Joelovi, hľadel na mňa láskyplným pohľadom. Pomaly som sa k nemu pritúlila. Nežne mi vošiel rukou do vlasov a istý čas ma hladil upokojujúcim dotykom. Celé srdce sa mi napĺňalo nehou k nemu. Preplietla som si s ním prsty a spoločne sme napokon odišli domov. 

Ihneď ako Joel odomkol dvere a ja som vošla dnu, pohľad mi padol na môj neobyčajný kvet. Vnútro sa mi naplnilo pocitmi zo včerajšieho nádherného večera. Pristúpila som k nemu a chvíľu mlčky skúmala jeho vzácne biele holubice. Potom som ho jemne pohladila. Spomenula som si na dotyk motýľa. Usmiala som sa a otočila sa k Joelovi. 

"Tak ako sa cítiš?" spýtal sa Joel a posadil sa na barovú stoličku mojim smerom. Jeho oči ma skúmali. Vydýchla som a posadila sa oproti nemu. 

"Prečo sa ma to pýtaš?" spytujúco som zdvihla obočie. 

"Ráno si mi povedala, aby som sa ťa to skúsil spýtať večer." povedal vážne. Zasmiala som sa. V očiach sa mu zablysli veselé iskričky. Usmial sa a na lícach sa mu odkryli jamky. 

"Ďakujem, že si práve takýto." priblížila som sa k nemu a pohladila moju obľúbenú jamku. Zamilovane sa na mňa pozrel. 

Znenie článku

Zájazd mamičiek🏖🍸🍷💄👒👠🛍👙🏖

Ráno som sa prebrala a ešte so zavretými očami sa chrbtom pritisla k jeho telu. Ovinul si ruku okolo mňa a preplietol si so mnou prsty. Usmiala som sa. Nahol svoju tvár k mojim vlasom a pobozkal ma. 

"Dobré ráno, moja najdrahšia." šepol mi do ucha. Jeho hlas ma pošteklil. Pootvorila som oči a ospalo zažmurkala. Potom som sa narovnala a otočila tvár k nemu. Jeho oči žiarili láskou. Jemne sa usmieval. 

"Krásne ráno." vystrela som ruky a zhlboka sa nadýchla. Pobavene ma sledoval a prstami prešiel po mojom odhalenom podpazuší. Okamžite som stiahla ruky a rozosmiala sa. "Nie, to nerob." upozornila som ho. Oči mu potemneli. 

"Si šteklivá?" spýtal sa radostne. Zvedavo zdvihol obočie. Hravo som prikývla. Náhle sa na mňa vrhol a začal ma štekliť. Začala som sa smiať. Potom som ho v nečakanej chvíli pobozkala na pery. Prestal sa sústrediť a prekvapene sa na mňa pozrel. Obtočila som si nohy okolo neho a prehodila ho na druhú stranu tak, že ležal na chrbte on. Privrel oči a skúmavo sledoval moje pery. Vošla som prstami do jeho vlasov. Zavrel oči a vážne zovrel pery. Ruky si obtočil okolo môjho chrbta a jemne ma pohladil. Tiež som privrela oči a nežne ho pobozkala na čelo. Zamilovane vzdychol. Jemne som sa mu naklonila k uchu a on nežne pobozkal môj krk. 

"Ďakujem Bohu za to, že sa ťa smiem nadýchnuť. Milujem tvoju vôňu, vchádza mi  hlboko do zákutí môjho srdca.  Milujem tvoj skúmavý pohľad a úsmev, ktorý pohládza moju dušu. Nevedela som, že dokážem tak veľmi milovať, až kým si do môjho sveta nevošiel ty. So všetkým, čo v sebe nosíš a čo robíš. Horím láskou k tebe, každý deň viac a viac." zašepla som. Vošiel rukou do mojich vlasov a pritiahol si moje pery k svojim. Mocne ma pobozkal. Bola to jeho odpoveď na moje vyznanie. Potom sa pomaly odtiahol a pobozkal nežne miesto pod mojim uchom. Perami prechádzal cez moju sánku, líce a zastal pri kútiku mojich pier. Prešli mnou vlny vzrušenia. Zrazu zazvonil jeho mobil. Zamračil sa. Pomaly sa odtiahol. Na čele sa mu objavila vráska a otvoril oči. Potom zazvonil aj môj. Prekvapene som na neho zdvihla obočie a on sa zhlboka nadýchol. Neochotne som sa od neho odtiahla, stihol ma ešte pobozkať na krk. Prvý zdvihol on. Pomalými krokmi podišiel a k oknu. 

"Mikael? Počúvam ťa." potom sa otočil ku mne a jemne na mňa pokývol hlavou. Odišiel von, aby som mohla aj ja zdvihnúť. 

Keď sme vstupovali k nášmu domu, uvidela som opäť tých istých mužov, čo včera, ako sa prechádzajú okolo. Do srdca sa mi snažil vkradnúť strach. Pozrela som však na svoj nový dar v rukách a okamžite ho nahradila radosť. Pozrela som na Joelovu stranu. Vážne skúmal moju tvár. Usmiala som sa. Pohľad mu zjemnel a tiež sa usmial. Naklonila som sa k nemu a nežne ho pobozkala na pery. Strhol sa, pretože to nečakal. Ihneď sa však uvoľnil a poddal sa bozku. Keď bozk strácal na intenzite a my sme mali ešte stále spojené pery, jemne sa usmial. Odtiahla som sa a tiež som sa usmiala. Oči mu žiarili šťastím. 

"Ďakujem." povedala som ticho a sklopila zrak na môj kvet. Ešte stále som bola plná dojmov z toho, kde sme pred chvíľou boli. 

"Ak je odmenou za to tento bozk, tak to začnem robiť častejšie." usmial sa hravo. Pobavene som pokrútila hlavou. Vystúpil von a otvoril mi dvere. Potom ma chytil za ruku a viedol k dverám. Jeden z mužov, ktorý bol blízko, mu pokýval hlavou. Joel otvoril a ja som ticho vošla dnu. V rukách som zvierala svoj nový darček a sústredene naň upierala pohľad. Jemne som ho položila na parapetu k oknu, kde sme mali kuchyňu a obdivne sa rozplývala nad jeho krásou. Joel ku mne pristúpil odzadu a objal ma. Pritúlil sa k mojim vlasom a perami vyhľadal moje ucho. 

"Ty si krajšia." pošepol mi. Privrela som oči a nechala sa unášať jeho ľahkými dotykmi. 

"Zabúdam pri tebe na všetko." ticho som vyslovila, s ešte stále privretými očami. Zrazu začal zvoniť Joelov mobil. Pocítila som jeho dych na svojom krku. Zvonenie prestalo. Chytil ma za ruku a náhle ma otočil k sebe. 

"To je dobré, nie?" vyslovil pri mojich perách. Ticho som prikývla. Vážne sa zahľadel na moje pery. Zrýchlil sa mi dych.  Pomaly privrel oči a jemne sa ich dotkol. Opäť mu zazvonil telefón. Neochotne sa odtiahol a pošúchal si šiju. Oblizol si pery a smutne zdvihol pravé obočie. Pohladila som ho po líci a zamilovane sa usmiala. 

Ahojte žienky, mamičky.🙋‍♀️

Dievčatá moje , na základe písania s úžasnou mačičkou a kamarátkou @adulienka8  💋som prišla na nápad zorganizovať zájazd  pre mamičky ktoré si potrebujú oddýchnuť, vyresetovať a načerpať novú energiu. Trošku si oddýchnuť a dopriať si trošku času aj pre seba.To že sme matky, manželky a atď. Neznamená že nie sme ženy ktoré by si radi nedopriali trošku času pre seba.!!!👠🛍👙👒🍷⛱

Moja prvotná myšlienka!

Islo by o zájazd do Chorvátska .🏖

Zariadila by som dopravu autobusom🚌 , ubytovanie🛏,stravu ( pol penziu) 🍳🥗🍝, animatorky⚽️🎾🧸 pre mamičky ktoré nemajú kam dať svoje detičky aby si aj oni mohli trošku oddýchnuť .

Je to úplne nápad v rannóm rozkvete. Zaujímalo by ma ale či sa mám do toho púšťať či by o to bol vlastne záujem.🙂

Škola zvierat

Dr. George H. Reavis

Jedného dňa sa zvieratá rozhodli, že sa musia nejakým hrdinským činom vysporiadať s problémami, ktoré so sebou nesie „nová doba“, a zorganizovali školu.

Zaviedli osnovy pozostávajúce z behania, lezenia, plávania a lietania. Aby bolo možné osnovy lepšie presadiť, všetky zvieratá preberali všetky disciplíny.

Kačka bola výborná na hodinách plávania, dokonca lepšia ako jej inštruktor, v lietaní však iba prospela a v behu na tom bola veľmi zle.

Pretože behala skutočne veľmi pomaly, zostávala po škole a zanechala plávanie, aby sa mohla cvičiť v behu. To pokračovalo tak dlho, až si ošúchala nohy a stal sa z nej len priemerný plavec. Priemer bol však pre školu prijateľný, a tak si s tým nikto okrem kačky hlavu nelámal.

Keď som vyšla von a zamykala dvere po záverečnej, zboku ku mne pristupoval Joel svojimi pokojnými krokmi. Jednu ruku mal skrytú za chrbtom a oči mu hrali veselými plamienkami. Do podbruška sa mi vrátili moje známe motýle. Zastavil sa blízko mojej tváre a jemne mi pošepol:

"Zavri oči." jeho hlas bol zahalený tajomstvom. Poslúchla som. Pocítila som na líci a krku jemný a mäkký dotyk. Usmiala som sa a jemne pohla viečkami. Zaplavila ma veľká túžba zistiť, čo to je. "Milujem ťa, moja jasmínová princezná." jeho dych som cítila blízko svojich pier. Jemne sa ma nimi dotkol a potom si so mnou preplietol prsty. Opäť som sa usmiala. Srdce mi divoko bilo. Otvorila som oči a v jeho rukách som uvidela malý jasmínový kvet. S láskou v očiach mi ho zasunul do vlasov za ucho. Zachvela som sa, keď som pocítila jeho ľahký dotyk na krku. Usmial sa a chvíľu na mňa mlčky pozeral. Potom sa otočil a spoločne sme nasadli do auta. Po chvíli jazdy som zistila, že neodbočil tam, kadiaľ sa ide do nášho domu. Zmätene som sa na neho zahľadela. Tajomne sa usmial.

"Kam ideme?" spýtala som sa zvedavo. Opäť sa usmial.

"Čoskoro sa dozvieš." povedal tichým hlasom. Nervózne som sa pohmýrila na sedačke. Pobavene skrýval úsmev. Snažila som sa sústrediť na cestu. Zvedavosť však bola omnoho silnejšia ako snaha koncentrovať sa. Opäť som sa pozrela na Joela. Sústredene hľadel dopredu a stále mlčal. S úsmevom som pokrútila hlavou. Čo si to na mňa zase prichystal? Odbočil na malú, skrytú cestičku. Pred nami sa zjavil obrovský sklad. Nechápavo som sa naň zahľadela. Keď zastavil, chvíľu sa naň pozeral a potom sa otočil ku mne. Jeho oči žiarili spokojnosťou. Vystúpil von, podišiel k mojim dverám a počkal, kým vystúpim. Potom si so mnou preplietol prsty a viedol ma k dverám skladu. Vytiahol si kľúče a odomkol dvere. Na chvíľku sa otočil mojim smerom a zamilovane sa na mňa usmial. Opätovala som mu úsmev. Pomohol mi vojsť dnu a zavrel dvere. Bola tam veľká tma. 

"Niekedy stačí chvíľu vyčkať a tá tma, ktorá sa ti zdá taká hrôzostrašná, sa zmení na niečo neočakávane krásne." zaznel jeho pokojný hlas. Prešli mnou zimomriavky. Vyhľadal vypínač na stene a keď sa všetko rozsvietilo, pohľad, ktorý sa mi naskytol, mi vyrazil dych. Okolo mňa sa vynorilo obrovské množstvo rôznofarebných kvetov a nad nimi poletovali motýle rôznych veľkostí. Do srdca mi vrazil úžas. Nemo som stála a rozhliadala sa dookola. Joel ma pustil a pomalými krokmi odišiel do stredu. Stále som sa nevedela vynadívať na tú nádheru. Hlboko som sa nadýchla a ucítila nádhernú kvetinovú vôňu. Vystrela som ruky a veselo sa zatočila. Zrazu sa rozoznela jemná, tichá melódia. Usmiala som sa. Cítila som sa ako v raji. Pristúpila som ku zhluku rôznofarebných ruží a sklonila sa k nim. Ich farebnosť mi ťahala oči. Modrá, žltá, červená, ružová, biela.... Vyzeralo to ako pestrofarebná dúha. Vystrela som prsty a jemne ich pohladila. Zrazu mi na ukazovák sadol jeden z motýľov. Do srdca mi vošla radosť. Pomaly som otočila hlavu k Joelovi a usmiala sa. Zamilovane ma skúmal a trpezlivo vyčkával s rukami vo vreckách. Usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili moje milované jamky. Zrazu priletel ďalší motýľ a usadil sa na kvete, ktorý som mala za uchom. Nadšene som sa nadýchla a zahryzla sa do spodnej pery. Pomaly som vstala. Jeden z motýľov odletel. Joel sa pomalými krokmi začal ku mne približovať. Zastal kúsok odo mňa a vážne si ma prehliadal. Potom sa mu kútik jemne posunul dohora. Zaplavila ma horúčava. Otočila som pohľad a zamilovane sa rozhliadala dookola. Priblížil sa ešte bližšie. Náhle ma po líci pohladilo motýlie krídlo. Motýľ odletel na druhú stranu. Zaujato som sa pozerala za ním. Joelova tvár zastala pri mojej. Otočila som sa k nemu. S nežným úsmevom ma hladil očami.

"Si nádherná." pošepol mi a pobozkal ma na líce, kde som pocítila motýlí dotyk. Potom jemne perami prešiel cez moju sánku na kľúčnu kosť. Sladko ma pobozkal. Striasla som sa.

Do práce som prišla ako prvá. Keď som otvorila dvere zazvonil mi telefón. Bola to Anetka. Chcela mi oznámiť, že dnes nepríde do práce, lebo sa necíti dobre. Ubezpečila som ju, že je to v poriadku a nech si hlavne oddýchne. O pár minút nato, ako som položila kabelku a prehliadala si, čo by som mohla urobiť dnes ako prvé, vošla dnu poštárka. Ako vždy s krásnym žiarivým úsmevom. Ihneď som sa usmiala tiež. 

"Dobré ráno, tak, čo tu dnes pre nás máte?" spýtala som sa s dobrou náladou.

"Dnes iba jednu obálku. Je to zvláštne, ale je na nej len adresa knižnice a vaše meno." povedala s prekvapeným pohľadom a podala mi obálku do ruky. Skúmavo som si ju prehliadala z obidvoch strán. 

"Ďakujem." povedala som zamyslene. Poštárka sa rozlúčila a odišla. Sadla som si na stoličku a ešte raz preskúmala záhadnú obálku. Vzala som si nožnice z kancelárskeho pohárika, ktorý sme mali na stole a opatrne ju prestrihla. Nazrela som dnu a vytiahla biely papier poskladaný napoly. Keď som ho roztvorila prešla mnou hrôza.

ČOSKORO SA TI BUDE DÝCHAŤ OMNOHO ŤAŽŠIE 

Do žalúdka sa mi vkradla nevoľnosť. Odhodila som list na stôl a vystrašene sa rozhliadala dookola. Celé moje vnútro sa roztriaslo. S trasúcimi sa rukami som začala prehliadať kabelku a snažila sa nájsť svoj mobil. Keď som ho konečne vytiahla, rýchlo som vytočila Joelove číslo. To bolo prvé, čo ma napadlo. Srdce mi šialene bilo strachom a nevedela som sa žiadno upokojiť. Postavila som sa a napäto sa zadívala z okna. Zdvihol pri prvom zazvonení. 

Mnohí odborníci pracujúci s deťmi sa stretávajú s ich vyjadreniami typu: „Načo žijem?“; „Nechcem tu byť“; „Radšej keby som sa nenarodil“. Deti a téma života, o ktorej sa bežne nerozpráva.

Vzťah detí k životu je ovplyvnený predovšetkým vaším postojom k životu a emóciami, ktoré prežívate a prejavujete vo svojom živote.

Aký vzťah majú vaše deti k životu? Učíte ich vnímať život, jeho plynutie, jeho silu, jeho bohatstvo, jeho prekážky? Pomôcť vám môže krásne a symbolické prirovnanie života k rieke, ktorá má dva brehy, tak ako má aj dieťa dvoch rodičov.

Obdobím, kedy si môžeme uvedomiť hodnotu života sú Vianoce. Je to symbolické obdobie narodenia a začiatku života. Dokážu tento moment narodenia vnímať deti v množstve darčekov, ktoré na Vianoce dostávajú.

Potom prichádza jar, ktorá je spojená s prebúdzaním prírody a vždy je spojená s príchodom nového života. To už nie je symbolické – to je skutočné, videné, cítené. Pamätám si rána, keď prišla maminka a priniesla v košíku kuriatka a dala nám ich do postele. Vedela som, že sa už liahnu. Bolo krásne vidieť vytŕčať zobáčik v škrupinke vajíčka, alebo vidieť chumáč srsti a v ňom malé zajačiky, alebo sa zrazu objavila mačka a za ňou ťapkali malé mačiatka.

Časť svojho života sme ako deti so zvieratkami rástli, starali sa o ne, patrili do našej rodiny. Bola som svedkom aj ich smrti, ale na druhý rok sa znovu narodili. Všetky deti sme sa naučili vnímať život i smrť.

Pamätám si na klientku – peknú, štýlovo oblečenú aj napriek tomu, mala vo vzťahoch problémy. Muži ju opúšťali. Jej podvedomie nám poslalo známy obraz porcelánovej figúrky – baletky, ktorá sa točí na jednom mieste. Uvedomila si, že žije život stagnujúcej krásy, chýbala jej spontánnosť, zmyselnosť, hravosť.

Ako byť zmyselnou, zaujímavou, cítiť sa krásne a nie byť iba fyzicky krásna?

Možno by ste mi povedali – v bežnom živote sa to ťažko realizuje. Nech už prežívate akokoľvek zložité obdobie, zastavte sa alebo aspoň spomaľte.

Ak to neurobíte vy, môžu vás zastaviť zdravotné problémy, môžu vás zastaviť deti, ktoré trpia, ak vidia matku unavenú, bezradnú, možno depresívnu alebo si partner nájde ženu plnú ženskej energie, vitality, nadšenia.

INICIATÍVA NA PODPORU VINÁROV: Žijeme v čase, ktorý nie je ľahký pre žiadneho z nás. Medzi nami sú ale aj vinári, ktorých je možné stále podporiť. Je tu mnoho vinárov, ktorí sú veľkí, väčší, stredný, menší.. Máme radi slovenské vína ako mnoho iných ľudí, konzumentov. Nemôžme sa stretávať, akcie nie sú povolené. Ako podporiť vinárov v čase korony? To je otázka! Väčšina vinárov má svoje sociálne siete, ktoré môžte sledovať a získavať informácie priamo od nich o ich vínach, novinkách a podobne. Podporme slovenských vinárov tým, že si zakúpime víno od nášho obľúbeného vinára a vinohradníka. Sám som vinár, vinohradník a someliér. Viem, čo je pracovať vo vinárstve a vinohradníctve. Nie je to jednoduché. Každý z vinárov, ktorí vyrábajú kvalitné vína, žijú v tom, čo ich baví a vyrábajú každú kvapku vína s láskou. Väčšina z nich dáva do toho maximum, aby priniesli na trh to, po čom je veľký dopyt. Momentálne sa u skoro každého vinára nachádzajú novinky vín z roku 2021, ktoré sa ku nám všetkým nemohli dostať v čase pandémie. Preto, podporme ich kúpou vína, ktoré nájdete na ich e-shopoch, vinárstvach a podobne. Kvalita 2021 je na ceste k Vám. Budem rád za každé zdieľanie, je nutné, aby sa to dostalo k čo najviac ľuďom. Podporme spolu slovenských vinárov!

ďakujeme

Rodinné vinárstvo Gembala

Bosými nohami som kráčala po plytkom potôčiku. Jeho dotyk ma príjemne ovlažoval. Vedľa mňa kráčal Joel. Chytil ma za ruku a do očí mu vošli veselé iskričky. Priblížil sa ku mne a nežne ma pobozkal. Srdce mi prekypovalo radosťou a láskou. Slnko zrazu zahalili čierne mraky. Vystrašene som sa otočila nabok a snažila sa očami varovať Joela. Mizol mi však pred očami. Hoci som sa ho snažila zastaviť, nedokázala som to. Pomaly sa hladina zvyšovala a ja som už bola takmer celá vo vode. Trčala mi len hlava. Zdesene som sa snažila nadýchnuť. Keď som sa otočila na druhú stranu, uvidela som zelenú trávu. Zbesilo som sa snažila k nej dostať. Zrazu sa tam objavil Vilo so svojím nechutným pohľadom. Zastala som. Krivo sa uškrnul a prstom mi ukazoval, aby som prišla k nemu. Stiesnene som pokrútila hlavou a otočila sa na druhú stranu. Hladina stále narastala a ja som sa začala topiť. "Odpúšťam ti." ticho som zašepla pod vodou. Náhle voda zmizla a ja som sa ocitla na našej terase. V rukách som držala dieťatko. Nádherného modrookého chlapčeka, ktorý na mňa upieral zamilovaný pohľad. "Tvoj syn, Simeon." zaznel mohutný hlas v priestore. Telo mi zaplavili zimomriavky. Chlapček ma chytil za prst a usmial sa. Do srdca mi vošla obrovská dávka nehy. Zrazu chlapček zmizol. Otočila som sa. Za mnou stál Joel a držal dieťatko vo svojom náručí. Zamilovane som sa na neho usmiala. Jeho pohľad bol naplnený obdivom. Pozeral na dieťatko a nadšene sa usmial. Skúmavo som na neho pozerala. Snažila som sa k nim vystrieť ruku. Joel sa na mňa zoširoka usmial. Podskočilo mi srdce radosťou. Bol to nádherný pohľad. 

Pocítila som jemný dotyk na mojich perách. Usmiala som sa a pomaly otvorila oči. Bol to iba sen, pomyslela som si. Aký skutočný. Ešte teraz som cítila to nadšenie. Joel sa ku mne priblížil a zaujato ma skúmal. 

"Čo sa ti snívalo?" spýtal sa priamo. Tajomne som sa usmiala a sklonila pohľad. Zrazu ma napadla naliehavá otázka. 

"Ako chceš, aby sa volal náš syn?" zodvihla som oči k nemu. Prekvapene zdvihol obočie a skúmavo si ma prehliadol. 

"Nepremýšľal som nad tým. A ty?" veselo sa usmial. Skryla som sa do jeho náručia. Ľahol si na chrbát a ochranársky ma objal okolo pliec. Prstami som hladila jeho hrudník. 

"Čo hovoríš na meno Simeon?" spýtala som sa pokojne. Vzal moju ruku do svojej a priložil si ju k perám. Nežne ju pobozkal. 

Starať sa o svoje zdravie je prirodzené a každý uzná, že aj dôležité. Okrem fyzického zdravia, by sme mali dbať aj na psychické. Nie vždy však vieme, ako na to. 

Ak cítite, že potrebujete povzbudiť v ťažkom rozpoložení, poradiť v otázkach duševného zdravia a pohody, či partnerských vzťahov, nakopnúť  pri osobnostnom rozvoji, pripravili sme pre vás s Mgr. Andrejom Naščákom psychologickú a vzťahovú poradňu.

Všetky vaše otázky sú samozrejme anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku. Vaše otázky pre psychológa a terapeuta môžete pokladať v Psychologickej a vzťahovej poradni.

Krásny deň vám prajeme.

Modrý koník team 💙

Joel ma čakal vonku opretý o dvere auta, keď sme s Anetkou zatvárali. Ticho pozdravil Anetku, pobozkal ju na obe líca a potom ma chytil za ruku. Otvoril mi dvere a rýchlym krokom sa posadil vedľa mňa. Usmieval sa, keď si ma skúmavo prehliadal. Pobavene som uhla pohľadom na obrúčku na jeho prsteníku. Bol to úžasný pocit vedieť, že je odo mňa. Pomaly sa nahol ku mne.

"Si nádherná, moja sladká princezná." jeho nežný hlas mi pošteklil bubienok. Zdvihla som pohľad k nemu a jemne sa usmiala. Jeho pohľad zahorel a potom znežnel. 

"Veď si ma videl ráno. Som stále rovnako oblečená, nič sa na mne nezmenilo." povedala som ticho. Poškriabal sa ukazovákom na brade a pokýval hlavou. 

"V tvojich očiach vidím niečo nové. To, čo tam ráno nebolo." povedal a skúmavo sa mi opäť zahľadel do očí. Usmiala som sa. Bol tak veľmi vnímavý, dokonale vedel čítať v mojich očiach. Náhle sa priblížil k mojim perám a jemne ma pobozkal. Vnútro mi zaplavila vlna horka. Kútik sa mu pohol dohora a odhalil tak moju obľúbenú jamku. Potom zvážnel a naštartoval. Spustilo sa autorádio a zaplavila nás príjemná melódia.

Keď sme prišli k mojim rodičom, Joel otvoril zadné dvere a podal mi kyticu kvetov. Nečakala som to, do rúk si vzal ešte jednu, ktorú plánoval dať mamke. Prekvapoval ma jeho zmysel pre detail. Vždy, keď chcel darovať kyticu mamke, mal  jednu pripravenú aj pre mňa. Zamilovane som ho pobozkala na pery. Nečakal to a takmer mu kvety vypadli z rúk. Pobavene som sa uškrnula. Keď som otvorila dvere, rodičia nás už netrpezlivo očakávali. Joel podal kvety mamke a tá ho rodičovsky objala a pobozkala. Videla som, že to na neho veľmi zapôsobilo. Ako sme vošli do obývačky, začudovala som sa, koľko toho mamka s ockom prichystali. Pripravili hotovú hostinu, čomu sa potešili najmä Joel a Max. Musela som sa smiať, ako dobre si rozumeli, čo sa týkalo jedla. Joelovi sa nakoniec podarilo upokojiť ocka a mamku natoľko, že sa rozhodli súhlasiť s Maxovým návrhom, odísť s ním. Pohladila som Maxa po ruke, on sa na mňa veselo usmial a poďakoval Joelovi. Tešila som sa z času, ktorý sme spolu mali. Cesta bola dohodnutá už o pár dní. Nechcela som sa napĺňať smútkom z ich odchodu. Tešila som sa, že sú tu a môžem s nimi zdieľať svoje šťastie. 

Keď sme neskoro večer vchádzali na príjazdovú cestu k nášmu domu, uvidela som, že sa okolo nášho domu prechádzajú dvaja cudzí muži v oblekoch. Zmätene som sa zamračila a zahľadela sa na Joelovu premýšľajúcu tvár. 

"To bola cesta ako mať internetové spojenie so svojou dušou" 

Pred stresmi, ktoré zažívali, a nebolo ich málo, nemohli uniknúť. Nebola televízia, motivačná literatúra, počítače a nemohli ich liečiť liekmi. Bolesť prežívali v tichu, museli s ňou byť, vyplakať ju a vymodliť, čo je určitý spôsob meditácie.

Tkanie, vyšívanie, šitie, pletenie bol ich relax. Žili viac vonku, užili si viac slnka, nebáli sa dažďa. Hnev a zlosť odreagovali fyzickou prácou – kosili, rúbali, orali, starali sa o dobytok.

Potom prišla generácia zažívajúca rozmach medicíny, všetko je uľahčené predovšetkým liekmi a človek sa nemusí zaoberať sebou – čo zmeniť, čo riešiť. Na internete  sú rady a odporúčania skoro na všetko.

Ráno som sa zobudila trošku skôr, ako včera. Joel mal otvorené oči a s hlavou opretou o ruku ma zamilovane pozoroval. Usmiala som sa. Jeho oči sa zablysli a tvár zažiarila. 

"Dobré ráno, moja krásna." priblížil sa ku mne a pobozkal ma do vlasov. Nadýchla som sa a pretrela si oči, aby som sa prebrala. 

"Aké krásne ráno, keď môžem vidieť tvoje veselé oči." usmiala som sa a otočila sa celá jeho smerom. Usmial sa tak, že sa mu zjavili jamky na lícach. Potom mi nežne priložil dlaň na moje. Do srdca mi vošla obrovská neha a láska. Toto je skvelý pokrm pre môjho ducha, pomyslela som si. 

"Čo by si chcela dnes robiť?" spýtal sa veselo. 

"Potrebujem ísť do práce a potom som sa ťa chcela spýtať, či by sme nezašli na večeru k mojim rodičom?" jemne som na neho zdvihla obočie. Skúmavo si ma prehliadol a pobavene zdvihol kútik dohora. Potom si palcom obtrel spodnú peru.

"Už sa ti nepáčia večere, keď sme sami?" uškrnul sa a zdvihol na mňa spytujúco obočie. Sklopila som pohľad a potichu sa zasmiala. 

Nečakala som to, myslela som si, že mi dá nejakú radu alebo ma poučí. On však iba uznal moje pocity. Prekvapene som pootvorila ústa, vzápätí som ich opäť zavrela. Usmial sa a pohľad mu znežnel. Hlavu natočil nabok a mlčal. Akoby čakal, či nechcem ešte niečo povedať. 

"Ty ma chápeš? Zažil si niečo podobné?" odhodlala som sa spýtať. 

"Samozrejme." povedal stroho a opäť sa na mňa zahľadel. 

"Myslíš, že sa Boh bude na mňa hnevať, keď sa toho nedokážem pustiť?" spýtala som sa zaujato. Opäť sa usmial. 

"Nemyslím si. On vie, čo je pre teba správne, preto na teba pôsobí tak, že máš pocit, že je to naliehavé. Nevieš ako správne zareagovať v tej bolesti, ktorá ti bola spôsobená, však? Myslím, že keď sa ti to všetko stalo, vytvorila si si určitý druh obrany tým, že si sa rozhodla o tom nerozprávať a poprieť to, čo sa ti udialo. Je obrovský pokrok, že si sa rozhodla so mnou o to podeliť. Ježišova sila ťa dvíha a núti k tomu, aby si nezotrvávala na mieste, kam nepatríš. Chce ťa posunúť bližšie k Sebe. Tam, kde niet strachu, bolesti a ani trápenia. Iba úžasné miesto pokoja a odpustenia. To, čo spravil Vilo je hodné odsúdenia a podľa mňa musí skončiť vo väzení. Teba to však nemá zavrieť do väzenia spolu s ním." jeho hlas bol veľmi príjemný. Plný pochopenia, lásky a múdrosti. Napĺňal celé moje srdce. Uľavilo sa mi. Tá ťažoba, ktorú som si vytvorila svojim nesprávnym obrazom, bola razovo preč. Mohla som sa zhlboka nadýchnuť a v plnosti tak pocítiť Pánovu silu a lásku. 

"Môžem sa spýtať jednu otázku?" 

Keď sme prišli domov, letmo ma pobozkal do vlasov a ihneď sa zavrel do pracovne. Rozhodla som sa, že mu spravím malú večeru. Pristúpila som ku komode, kde bol položený čierny prehrávač na CD. Letmo som popozerala, aký štýl hudby sa tu nachádza. Oči mi padli na disk, na ktorom bol obrázok oblohy. Rozhodla som sa vložiť ho dnu do prehrávača. Rozoznela sa veľmi príjemná hudba s anglickým textom. Znížila som hlas tak, aby som Joela nerušila. Pri počúvaní sa mi srdce napĺňalo pokojom a istotou. Keďže sa text opakoval, rýchlo som sa napojila a potichu si začala spievať spolu s hlasom, ktorý mi vchádzal do srdca. Pristúpila som naspäť ku kuchynskej doske. V rytme som sa vlnila a z chladničky vyberala suroviny, ktoré som tam našla. Spravila som ľahký zeleninový šalát s opekanými kuracími kúskami. Keď som sa otočila, Joel sedel na barovej stoličke a pozoroval ma s hlavou jemne nahnutou do strany. Mal jemne pootvorené pery a úžas v očiach. Zastala som a placho sa usmiala. 

"Koľko tu už sedíš?" spýtala som sa so zadržiavaným úsmevom. Oči sa mu zablysli. 

"Máš nádherný hlas, keď chváliš Ježiša. Keď som ťa počul, nedokázal som sa udržať a musel sa prísť pozrieť." jeho hlas znel nadšene. Hanblivosť mi zaplavila líca. Otočila som sa a snažila sa sústrediť na vyťahovanie tanierov. Podišla som k jedálenskému stolu a položila ich tam, spolu s misou šalátu. Vracala som sa pre vidličky, keď sa náhle postavil predo mňa. Rozbúšilo sa mi srdce. Položil ruku na môj chrbát a priblížil si ma ešte bližšie. 

"Spievaj prosím vždy, keď to tak budeš cítiť. Budem ťa s nadšením počúvať. Tvoj spev mi do srdca vnáša pokoj." povedal potichu, pobozkal ma jemne na líce a odišiel, aby sa posadil za jedálenský stôl. Chvíľu som tam stála a snažila sa upokojiť od jeho náhleho vyznania. Usmiala som sa a vzala vidličky. Jeho pohľad ma neustále zamilovane skúmal. 

"Ďakujem za výbornú večeru. Daj mi prosím ešte pol hodiny, potom budem už iba tvoj." povedal, keď dojedol. Daroval mi zamilovaný úsmev. Jamky sa mu nečakane zjavili na lícach. Srdce sa mi na chvíľku zastavilo. Prikývla som. 

"Budem hore." povedala som a rozhodla sa poodkladať špinavý riad do umývačky. Pohladil ma po ruke, priblížil si ju k perám a pobozkal ma na prsty. 

Nádych. Výdych. Nádych. Uprene pozerá do stropu. Nevšíma si, že sme s klaunským kolegom doktorom Karolom Žinčicom klopali, ani sa nepohne.

Prídeme k nemu bližšie.

Stále hľadí do stropu.

Predstavíme sa.

Pozrie na nás kútikom oka.

Chvíľa ticha.

Prstami do nich vchádzal a hladil s takou jemnosťou a opatrnosťou, až som sa zachvela. Telom mi prešla vlna túžby. Jeho hruď sa hlboko zdvihla. Užíval si tento okamih a vôbec sa neodťahoval. Sedeli sme v tichu a počúvali zvuk vody. Vietor nás unášal sám bez toho, aby sa Joel akokoľvek námahal veslovaním.

"Zostaneme tu celý deň?" usmiala som sa, stále v jeho náručí. Zdvihla som oči k jeho tvári. Jemne sa usmial. 

"Chcela by si?" spýtal sa a pobozkal ma na zdvihnuté čelo. 

"S tebou? Kedykoľvek." usmiala som sa. Pomaly sa odtiahol a nežne ma pobozkal na pery. 

"Mám lepší nápad, ale potrebujem sa sústrediť na veslovanie." usmial sa. Odtiahla som sa. Opäť vzal veslá do rúk. 

Dostali sme sa až na druhú stranu, kde sa nachádzalo ďalšie mólo. Pritiahol loďku bližšie a vyšiel naň. Priviazal ju a podal mi ruku. Prijala som ju. Razovo ma potiahol k sebe a ja som sa  inštinktívne zachytila o jeho hrudník. Spaľujúco sa na mňa zahľadel. Kútik úst sa mu pohol do úsmevu. Prerývane som sa nadýchla a pozrela smerom k lesíku. Odtiahol sa a prsty si spojil s mojimi. Viedol ma pomalými krokmi cez mólo, po kamenistej pláži, až na miesto, kde bol urobený chodníček. Viedol okolo celého jazera. Sadli sme si na malú drevenú lavičku. Zadívala som sa na tú nádhernú scenériu, ktorá sa pred nami vynímala. Mohla som vidieť jazero v celej svojej kráse spolu so zeleňou, ktorá ju dotvárala. Bol to prekrásny pohľad. Po chvíli som sa otočila smerom na Joela. Jeho tvár bola zahalená do zvláštneho tajomna. Nevedela som rozpoznať, akými pocitmi prechádza. Nerušila som ho. Sústredila som sa na krásu, ktorá ma obklopovala. Dlho sa díval do diaľky a mlčal. Do srdca mi vošiel silný pocit naliehavosti, chytiť ho za ruku. Pomaly sa otočil mojim smerom. Jeho tvár bola pokojná, ale vážna.