Čo robiť ak chceme krásne zlatučké bábätko? Z čoho sa robia rezne? A videli ste už nové tesnenie na prefukujúce okná? Tak čítajte ďalej, uvidíte tu aj to 🙂

* * * * *

„Mami, keď si dáš na seba tie slnečné okuliare, tak si nikto nevšimne, že si tehotná!“
... som v siedmom mesiaci!

* * * * *

Syn: „Môžem čokoládku?“
Ja: „Až keď zješ raňajky!“
Syn: „Nooo... Rozhodni sa mamina. Máš na výber. Zjem raňajky alebo čokoládu. Rozhodni. Máš na výber!“

* * * * *

Dcérka už od dvoch rokov chodí do škôlky, takže ako 4-ročná už má imunitu celkom dobrú. Ale korona nám to celé narušila. Alebo to nebola ona? Možno nejaká iná malá potvora, to už nezistíme, dôležité je, že sme si prešli dosť nepríjemnou jeseňou.

Od začiatku marca bola dcérka doma, do novej škôlky nastúpila až v septembri, počas  mesiacov sa nestretávala s nikým, maximálne s dvomi kamarátkami z ihriska, ale to až niekedy v júli. Dovtedy bola úplne bez kolektívu. Po nástupe do škôlky začala v noci pokašliavať. Ale len v noci. Nasadili sme teda lieky na tlmenie kašľa, aby ju toľko v noci nedusilo. Nepomohlo. 

Kúpili sme teda zvlhčovač. Lebo žeby mala suchý vzduch??? Pomohlo. Sláva. Na asi dve noci. Kašeľ sa vrátil. Cez deň nič a v noci katastrofa. Nevyspala sa ani ona, ani my. Doktorka kvôli korone nevyšetrovala žiadne deti s kašľom. Takže hold, museli sme si pomôcť sami. Nasadili sme zbrane ako cibuľový sirup. Kúpili sme inhalátor. Kašeľ sa rozbehol v plnej sile aj cez deň. Prišli aj teploty. Keď už sme mali za sebou niekoľko sirupov, cibuliak, inhalátor a zvlhčovač a nič nezaberalo, prišiel k nám domov STODAL. Tento sirup sme ešte nikdy nevyskúšali. Takže som sa potešila, pretože v lekárni by mi ani nenapadlo ho pýtať. 

Najskôr nás prekvapila jeho veľkosť. Má skutočne veľké balenie, čo je super, pretože vydrží dlhšie oproti ostatným sirupom. Jeho chuť je veľmi príjemná. Jemne sladká. Dcérke chutil a dobrovoľne ho užívala niekoľko dní. Skutočne stačilo niekoľko dní. Kašeľ začal pomaličky ustupovať. Teploty sa vytratili po 3 dňoch a kašeľ zmizol do týždňa. Ani sa nám nechcelo veriť, že po vyše mesiaci je dcérka zdravá. Slávnostne sa opäť mohla vrátiť do škôlky. 

Ako sa hovorí, dôveruj, ale preveruj. Stodal si získal našu dôveru, ale v najbližšej príležitosti ho vyskúšame opäť a ak zaberie aj tentokrát, získa si čestné miesto v našej domácej lekárničke. 🙂

#test_stodal #recenzia #sirup_stodal_skusenosti

Zdesene som zhíkla. Chvíľu sme mlčali. Potom som sa k nemu priblížila a chytila ho za ruky. 

"Ako je na tom?" spýtala som sa so záujmom. Vedela som, že Joelovo srdce bije pre mňa, ale tiež som vedela, aké láskavé a obetavé srdce má voči druhým. Nemala som potrebu žiarliť. Chcela som ho utešiť a pochopiť. Pozrel na mňa nežne a vplietol si svoje prsty do mojich. Toto gesto ma ešte viac utvrdilo v mojich pocitoch. 

"Je to vážne. Jakub a jej otec chcú, aby som prišiel." 

"A čo chceš ty?" spýtala som sa úprimne. Obdivne sa na mňa zahľadel. 

"Túžim byť teraz s tebou. Znie to sebecky, ale nechce sa mi opustiť ťa, keď sme spolu..." nedopovedal. Pobozkala som ho na líce a silno objala. Nečakal to, ale bolo zjavné, že ho to upokojilo. Priblížila som ústa k jeho uchu a jemne mu pošepla. 

"Pôjdem s tebou. Chcem byť pri tebe."

Cítila som ako sa na mňa pozerá a potom ma pobozkal. Žiadostivo, spaľujúco, dychtivo. V mojom srdci sa objavovali nové obzory. Moje vnútro kričalo jeho meno. Vzal ma do náručia a po pár krokoch položil nežne na sedačku. Opäť sa prisal na moje pery a dychtivo prechádzal z úst na krk až do môjho dekoltu. Nebola som schopná brániť sa mu, tak veľmi som túžila po jeho bozkoch. Nič iné pre mňa neexistovalo. Jeho horúca dlaň pohladila moje stehno, ktoré vytŕčalo z rozparku šiat. Pálil ma jeho dotyk a moja túžba sa umocnila. 

"Joel." vyšiel povzdych z mojich úst. 

Zaprel sa a svojim modrým pohľadom na mňa zamilovane pozrel. 

"Moja láska, si tak nádherná. Si moja." pošepol mi slastne do ucha a opäť ma bozkával na pery. 

Patrila som mu celá. Bez ohľadu na naše smerovanie, moje srdce bilo pre neho. Opantávala ma jeho vôňa, dotyky, bozky. On sám bol tým, ktorý mohol všetko. Úplne sa mi zatmelo v hlave a cítila som iba jeho. Moje telo na neho reagovalo úplne rovnako. Každý jeho dotyk moju túžbu ešte viac umocňoval. Úplne nás vášeň prevalcovala. Šmahom ruky však všetko prestalo. Začal zvoniť mobil. Najskôr sme si toho nevšímali, keď však zvonil už štvrtý krát, Joel sa s nevôľou odo mňa odtiahol. Pobozkal ma na krk a prísne odpovedal. 

"Prosím?!" 

"Noazaj? Pár týždňov potom ako som odišiel, som začal kresliť návrhy. S výstavbou sa začalo hneď potom. Preto som ťa nevyhľadal ihneď, ako som prišiel. Dohliadal som v začiatkoch na to, aby všetko bolo v poriadku. A muselo sa to zastrešiť skôr, ako začalo snežiť. Myslím, že muži mali čo robiť, ale boli veľmi usilovní a šikovní."

"Ty si dal stavať tento dom ešte predtým? Veď si mi hovoril, že si to nechcel unáhliť." prekvapene som zdvihla obočie. 

"To je pravda, chcel som nášmu vzťahu nechať čas, ale nie s tým, že by sme sa rozišli, práve naopak." jeho oči žiarili úprimnosťou. 

"Ty si veľmi fascinujúci muž." povedala som vážne. Kútik sa mu zdvihol dohora. 

"Čo by som ešte mala o tebe vedieť a neviem?" spýtala som sa s pohľadom upretým na malé svetielka na strope. 

"Že ťa neskonalo milujem." povedal radostne. Otočila som sa k nemu a sledovala ako jeho oči horia láskou. Jeho pohľad bol mäkký a volal prijatím. Joel, ktorého som videla prvýkrát, sa zmenil. Láska mu otvorila srdce a ja som prekypovala šťastím, že som mohla byť toho súčasťou. Usmiala som sa na neho a on si ma pritiahol bližšie k sebe. Cítila som jeho horúci dych. Oči mu stmavli túžbou. Dych sa mi od jeho pohľadu zrýchlil. 

"Milujem ťa, Lívia. Milujem ťa, celú." pošepol mi do ucha. Pootvorila som ústa a zhlboka sa nadýchla. Neustále ma sledoval. Vrhla som sa mu do náručia a svoju hlavu oprela o jeho mužné rameno. 

"Vždy som ťa milovala. Od začiatku, ale bála som sa svojich pocitov. Bála som sa, že keby ti to poviem, vystrašilo by ťa to."

Z hlboka sa nadýchol a pobozkal ma do vlasov. 

"Som šťastný, že ťa Boh požehnal toľkou trpezlivosťou ku mne. Som šťastný, že som ťa nestratil." povedal do mojich vlasov. 

"Nikdy ma nestratíš. Patrím k tebe a ty ku mne." povedala som s úsmevom. 

Odtiahol sa a opäť sa na mňa zamilovane pozrel. 

"Keď som ťa prvýkrát uvidel, ohúrila si ma. Svojou krásou a čistotou." znel jeho hlas a ja som prekvapene počúvala. 

"Bránil som sa voči tebe. Teraz už viem, že to bol nezmysel. Vždy, keď si sa pri mne zjavila, túžil som po tom, aby som sa ťa mohol dotknúť. Bola si taká krehká a moja túžba po tebe taká silná, že som uvažoval, či to nie je iba moja predstava. A ty si sa stále viac a viac zhmotňovala. Presne tak, ako keď Boh tvoril Adama a Evu. Keď som odišiel, kus zo mňa ostal pri tebe. Nemohol som spať, jesť, premýšľať. Neustále si sa mi zjavovala so svojou krehkou krásou a ja som prvýkrát v živote niečoho ľutoval. Toho, že nemôžem byť pri tebou." jeho hlas sa približoval a moja túžba objať ho, silnela. Otočila som sa ku zvuku jeho hlasu a zrazu. Blik. Nado mnou sa rozsvietili jemné svetielka, ktoré vyzerali ako hviezdy. Dívala som sa dohora. Užasnuto som stála a usmievala sa. 

"Milujem ťa, Lívia. Od začiatku to tak bolo. Myslel som si, že to už nechcem. Ale Boh mi ťa poslal, lebo moje srdce poznal lepšie ako ja. Ľutujem toho, že som to nepovedal skôr a nechcem už premárniť ani jedinú sekundu bez teba." hovoril to z hĺbky svojho srdca. Dojímavo som sledovala ako sa mi jeho vnútro otvára a bez strachu a s láskou ku mne pristupuje. Potom sa na mňa zamilovane zahľadel, vytiahol niečo zo zadného vrecka nohavíc a pokľakol. So slzami v očiach som si dlaňami chytila ústa a zatajila dych. 

"Vezmeš si ma? Túžim ťa robiť celý život šťastnou a zobúdzať sa po tvojom boku. Buď mojou ženou a paňou tohto domu." každé jedno slovo vyslovoval s vážnosťou a nehou. To ako to načasoval, všetko pripravil, mi spôsobilo obrovský výbuch emócií. Ihneď som skríkla áno a kľakla si k nemu. Vrhla som sa do jeho objatia. On ma zdvihol a od šťastia zatočil. Potom mi nasadil na prstenník ten najkrajší šperk, aký som v živote dostala. Tento večer nemohol byť krajší. Noemi mala pravdu. Vlastne nie, Ježiš je tou Pravdou. Láska vyháňa strach. 

"Ako sa cítiš?" pýtal sa ma Joel, keď sme spoločne sedeli na sedačke v poloprázdnej obývačke. Melódia klavíra stále príjemne znela v priestore. Ležala som v jeho objatí, opretá o neho, prsty sme mali prepletené medzi sebou. Zaujato som sledovala stromy, na ktoré dopadalo jemné svetlo z domu. 

"Stále mám pocit, že sa mi sníva. To, že budem môcť byť tvojou manželkou, tento dom, celé to načasovanie. Som z toho všetkého vykoľajená. Môžeš ma štipnúť, či to naozaj nie je iba sen?" usmiala som sa a otočila sa k nemu. 

Keď sme dorazili na neznáme miesto, vypol svetlá a otočil sa ku mne. Videla som obdiv v jeho pohľade. Opäť ma zaliala červeň. Jeho oči stmavli a priťahovali ma k sebe. Ukazovákom prešiel po mojom líci a priblížil sa perami. Prudko som sa nadýchla a snažila sa udržiavať pokoj v tomto napätí. 

"A teraz je ten čas, aby si všetko pochopila." šepol mi nežne, načiahol sa cezo mňa a odopol mi pás. Pocítila som jemný dotyk na mojom hrudníku. Z ťažka som sa nadýchla a motýle v mojom podbrušku vylietli do všetkých strán. 

"Ešte predtým však... Je tu niečo, čo by som ti rád pripol sem." pohladil ma po pravej strane sčesaných vlasov a dotkol sa jemne môjho ucha. Zachvela som sa. Zo zadnej sedačky vybral malú krabičku, otvoril ju a ukázal mi nádherný zlatý kvet, ktorý bol ozdobený malými kamienkami. Dokonalo ladil k šatám. Potom ho vybral a nežne pripol do vlasov. Opäť som sa zachvela. Jeho dotyk bol nežný a spôsoboval mi tie najpríjemnejšie a najhorúcejšie pocity. Potom vzal saténovú šatku a previazal mi oči. 

"Nedávaj si to dole, kým ti nepoviem. Neboj sa, bude to príjemné." šepol mi a pery mal tak blízko, že som cítila ich dotyk na svojom uchu. Opäť ma zaplavilo obrovské teplo v mojom vnútri. Prikývla som. Potom som počula, že vystúpil z auta. Prešlo niekoľko mojich nádychov a vydýchov. Pristúpil ku mne a pomohol mi vystúpiť. Ovanul ma chladný vzduch. Joel to vytušil a prehodil mi cez plecia niečo teplé. Obliekla som sa naľahko, pretože som si myslela, že prejdeme iba do chatky. Náhle ma zdvihol a niesol v náručí. Nevedela som, kde som a čo sa deje. Iba som si oprela svoju hlavu o jeho hruď. Cítila som moju známu vôňu a tlkot jeho srdca. Chlad prestal a zaplavilo ma príjemné teplo. Na okamih ma postavil, potichu niečo robil. Začula som cvaknutie dverí. Potom ma opäť zdvihol, veselo som sa zasmiala. Zrazu sme zastali, postavil ma a poprosil ma, aby som si dala dole šatku. Okolo mňa sa rozprestierala tma. Keď som pozerala dookola, takmer nič som nevidela. Až po chvíli, keď si moje oči zvykli na tmu, som si uvedomila, že sme v neznámom dome. Počula som zvuk jeho krokov, ale nevedela sa zorientovať. 

"Vitaj." zaznel jeho mohutný hlas. Strhla som sa jeho smerom. Rozsvietilo sa tlmené svetlo. Pomaly som zisťovala, že dom bol celý presklený a vsadený pri lese. Otáčala som sa a snažila sa nájsť jeho siluetu. V tej tme som však iba prekvapene stála a čakala. Zrazu som začula jemnú melódiu klavíra. Akoby sa rozprestierala po celom priestore. 

https://www.facebook.com/events/1001052793753554

Keď nemôžeš prísť za rozprávkou ty, príde rozprávka k tebe domov

Škriatkovia, anjelici či vianočný stromček s kopou darčekov ťa radi prídu navštíviť. Pošli nám vyfarbené obrázky hlavných hrdinov z vianočnej rozprávky, ktorú budeme čítať vo štvrtok o 9:00 cez živé vysielanie, a my ti prenesieme rozprávku do tvojej detskej izbičky.

Stačí v aplikácii Metaverse naskenovať QR kód, ktorý uverejníme po skončení podujatia a môžeš si pozrieť rozprávku so svojimi vyfarbenými postavičkami priamo u seba doma.

Baby dajú sa Vám zmazať predane veci na Bazári?? Mne to už dlksie dobu nejde,a dosť má to mýli! Ide mi označiť,ale zmazať už nie. Každú vec môžem len pozastaviť keď ju predám 🤔

Moja rekonvalescencia prebiehala nadpozemsky rýchlo. Samotný zdravotnícky personál nechápal, ako moje telo reaguje dobre, na tak závažné zranenie. Tešila som sa, že som im mohla svedčiť o Božej láske. Prestala som sa sústrediť na strach, ktorý som živila vo vzťahu k Joelovi. Užívala som si čas, ktorý mi venoval. 

Keď ma pustili domov a ja som sa mohla vrátiť do každodenného života, Joel navrhol, že by sme sa mohli stretnúť spoločne so Sarou, Jankom a jeho starými rodičmi. Potešila som sa tomuto návrhu. Konečne som mohla spoznať starkého, ktorý bol tak dôležitý v jeho živote. Mamka s ockom mi prichystali uvítací obed a mne bolo príjemné užívať si obskakovanie. Poobede k nám zavítal kuriér a doviezol mi balík. Bola som prekvapená, pretože som nečakala žiadnu zásielku. Veľké prekvapenie ma zaplavilo, keď som ho otvorila. Boli v ňom nádherné zlato-biele šaty popretkávané jemnou kvetovanou čipkou. Vyzerali ako pre princeznú a ja som užasnuto stála a primeriavala si ich pred zrkadlom. Mamka s ockom boli dojatí. Z balíčka vypadol malý lístok. 

Tvoje oči sú pre mňa obrovskou krásou utkanou z jemných snov a malých očakávaní. Na okamih ich zavri a nechaj sa unášať. 

Prosím, obleč si ich dnes večer. 

J.

Trhano som sa nadýchla a do hrude mi vošlo nádherné chvenie. Ospravedlnila som sa a vyšla rýchlo do svojej izby. Nikdy som nepremýšľala, že zažijem niečo tak krásne práve s Joelom. Keď odišiel, myslela som, že je koniec a Boh to načasoval presne takto. Ďakovala som mu za každý dokonalý detail, ktorý vytváral v mojom živote. Nieto väčšej radosti ako keď človek vie, že je milovaný Tým, kto jeho život zvláda lepšie, ako on sám. A Ježiš to dokazoval, každým mojim nádychom. 

"Už je to výborné, keď ťa vidím." povedala som nežne a jeho modré oči sa rozsvietili. 

"Odpusť mi, prosím." povedal sklamane a zvesil hlavu. 

"A čo?" spýtala som sa prekvapene. 

"To, že som ťa tam dotiahol, že som ťa neochránil, že tu teraz musíš ležať." povedal smutne, akoby bol nahnevaný na seba samého. 

Prstami som sa dotkla jeho prstov a nežne ich pohladila.

"Joel. Nič z toho, čo teraz hovoríš, nie je tvoja chyba. Všetko, čo si kedy urobil bolo správne. Vďaka tebe som mnoho vecí pochopila. Som šťastná, že môžem byť tvojou súčasťou." vyznala som sa. Bolo mi jedno, čo sa stane. Akoby bolo moje srdce uzdravené od strachu a ja som sa mohla slobodne nadýchnuť. Jeho pohľad zjemnel. Priblížil si moje prsty k perám a nežne ich pobozkal. Usmiala som sa. 

Pomaly som kráčala po úzkom chodníku. Na pravo i na ľavo sa rozprestierala nádherná lúka plná kvetov. Slnko príjemne hrialo a dlhé šaty mi povievali v jemnom vánku. Predo mnou sa ligotalo malé svetlo. Niečo ma ťahalo dopredu, aby som zistila jeho zdroj. Dostala som sa k lesu, v ktorom bolo počuť sladký spev vtákov. Odhodlala som sa vstúpiť dnu. Na moje nahé plecia sadol teplý neviditeľný závoj. Bolo to neopísateľne príjemné. Akoby sa niečie neviditeľné ruky o mňa starali. Usmiala som sa, hoci som nevedela dôvod. Vedela som však, že sem patrím. 

"Som tu, počujem tvoj hlas." bolo počuť odvšadiaľ. Bol jemný, aj napriek tomu naliehavý. Nikoho som však nevidela. 

"Skúmam srdcia. Viem, po čom túžiš." opäť ten hlas. Rozhliadala som sa dookola, ale stále som nikoho nevidela. 

"Som milosrdný a milostivý, zhovievavý, plný lásky a vernosti. Vstúp do mojej lásky. Načri z môjho pokoja." veľmi sa moje srdce po týchto slovách zachvelo. 

"Neboj sa, veď Ja som s tebou, po všetky dni tvojho života." moje srdce začalo prekypovať obrovskou vďakou. Sama som to nevedela vysvetliť. Iba som sa tešila z tohto vrúcneho prijatia. 

"Ďakujem." zvolala som nahlas. Objavila sa predo mnou známa postava v bielom rúchu. Jeho tvár bola nadpozemsky krásna a žiarila. Zaplavovala ma úcta a bázeň. Podal mi ruku. "Poď, musíš sa vrátiť." zaznel Jeho nádherný hlas. Zrazu som uvidela ostré svetlo.

Postupne, ako sme sa približovali ku knižnici, začínala som cítiť nervozitu. Nepríjemný pocit v hrudi. Joelove odhodlanie a istota mi však dodávali odvahu. Keď otvoril dvere, videla som ako Vilo násilne drží ruku Anetky. Jej tvár sa zvierala v bolesti. Joel ma okamžite pustil a pribehol k nim. Silno mu zovrel ruku a Vilo v zápätí Anetku pustil. 

"Ešte stále si sa nepoučil ako sa máš správať k ženám?" hovoril Joel so zovretou päsťou. Priblížila som sa k nim bližšie a spýtala sa Anetky, či je v poriadku? Prikývla, ale bolo zjavné, že je v šoku. Poprosila som ju, aby išla do kancelárie a nevychádzala, kým za ňou neprídem. Ihneď ma poslúchla. 

"Ale, ale, náš pán záchranca. Si vždy v správnom čase, na správnom mieste." povedal Vilo sarkasticky. Vytrhol si od neho ruku a nechutne žmurkol na mňa. 

"To bolo posledný raz, čo si sa priblížil k Lívii. Rozumieš?" hovoril Joel prísne. Vychádzala z neho bojovnosť. 

"Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť. Nebojím sa ťa." povedal Vilo drzo. 

Joel sa nadýchol, prehrabol si vlasy a zapichol doňho ostrý pohľad. Naklonil sa k nemu a niečo mu pošepol do ucha. Vilo sa napol a pozrel na neho tupým pohľadom. Potom sa Joel otočil ku mne a povedal, že bude lepšie, keď odídeme. Zrazu som všetko videla spomalene. Vilo si zo saka vytiahol nôž, prikročil k Joelovi a chystal sa na to, čo som videla vo svojom sne. Reagovala som impulzívne. Okamžite som sa vrhla pred neho. Vilo to nečakal a celou silou ma bodol. V prvý okamih som nevedela, čo sa deje. Pozrela som dole a videla, ako sa mi blúzka napíja krvou. Pocítila som ostrú bolesť v bruchu. Videla som ako Joelov pohľad mení farbu a začula som jeho hlas. Odrazu sa mi podlomili kolená a ja som pomaly padala.  Jeho ruky ma chytili. Počula som tlmené zvuky húkačiek. A zrazu nastala obrovská tma. 

Irituje vás rozdelenie na chlapčenské a dievčenské hračky, alebo, naopak, je detská izba vášho chlapca plná autíčok a vaše dievčatko túži len po bábikách? Oba tábory majú svoju časť pravdy. Aký je názor odborníkov a ako vybrať vhodný darček pre chlapca či pre dievčatko?

Určite ste sa stretli so zaužívaným označovaním modrej farby ako chlapčenskej a ružovej ako dievčenskej. Rovnako stereotypné býva delenie hračiek pre chlapcov a pre dievčatá. Kým ako dievčenské hračky sa najčastejšie označujú bábiky, kočiariky či kuchynky, chlapcom zvyčajne „priraďujeme“ autíčka, vláčiky či akčnejšie hračky. V súčasnosti sa však čoraz častejšie stretávame s názorom, že hračky samy o sebe sú rodovo neutrálne a pri ich výbere by sme sa nemali nechať obmedzovať tým, či sú označované ako chlapčenské alebo dievčenské. 

Súhlasí s tým aj detská psychologička a psychoterapeutka PhDr. Eva Reichelová, CSc.: „Hračky, ktoré deti vyhľadávajú, napĺňajú ich potreby. Delenie na dievčenské a chlapčenské nemá zmysel. Hra s bábikou napríklad v deťoch napĺňa potrebu starostlivosti o niekoho. Dievčatá majú svoje bábiky, o ktoré sa starajú, hladkajú, ukladajú ich spať. Túto potrebu majú rovnako aj chlapci, často však tieto pocity prenášajú do hry s inými hračkami, ktoré majú k dispozícii. V ich hre sa napríklad namiesto bábätka-bábiky starajú o autíčko.“ 

Autíčka alebo bábiky?

Delenie na dievčenské alebo chlapčenské hračky však nie je len marketingovým ťahom predajcov hračiek. Niekoľko výskumov naznačuje, že výber hračiek majú na svedomí aj hormóny a genetika – deti s vyššou hladinou testosterónu zaujmú viac hračky, ktoré majú kolesá. Rovnako sa to prejavilo aj pri spôsobe, akým sa s hračkami hrajú – pri vyššej hladine testosterónu bola hra „akčnejšia“, a to aj v prípade, že šlo napríklad o hru s bábikou. 

K rozdeleniu na chlapčenské a dievčenské hračky dokonca prirodzene inklinovali aj zvieratá! Štúdie na samičkách a samčekoch opíc ukázali, že samičky intuitívne siahali po bábikách, kým samci po autíčkach. Neutrálne hračky ako plyšové zvieratká či knihy zaujali obe pohlavia približne rovnako. 

V rôznych podobách a prípadoch som dostávala okrem prosby o radu ku kúpe nového kočíka aj otázky ku kočíkom použitým. A viete čo? Kupovať používaný, 'ojazdený' športový, golfový či kombinovaný kočík z bazáru je v skutočnosti celkom veda! A to vo viacerých bodoch - najprv sa musíš (v hlave, ale aj na internete) zorientovať a vyfiltrovať, aké kočíky vlastne hľadáš... Nájsť ich v bazárovej ponuke toľkých existujúcich bazárov (a ak si k tomu vezmeme, ako niektorí ľudia píšu - gramatika, neuvedú značku, skomolia typ atď.) je vcelku umenie! A keď už si vyselektuješ niektoré kočíky z druhej ruky, ktoré vyhovujú tvojim kritériám... ešte ti ostáva komunikácia (alebo nekomunikácia) s predajcami (ak nereagujú), dohadovanie sa na odoslaní či osobnom stretnutí (o toľko ťažšie teraz, v časoch korony) a skúšanie, či je tento používaný model pre teba ten pravý (a plne funkčný, aby predsa splnil účel). A tak, odpovedajúc na poslednú takúto otázku v Kočíkovej poradni, som sa rozhodla odpoveď zhrnúť do tohto článku - SPRIEVODCU NÁKUPOM POUŽÍVANÉHO KOČÍKA.

NA ČO SI (NE)DAŤ POZOR

Ja osobne som už nakúpila a vozila množstvo nových, ale taktiež veľa používaných, starších i novších kočíkov z druhej ruky. Videla som už rôzne nefunkčnosti a chyby, a na základe toho tu popíšem najčastejšie, na ktoré si pri kúpe treba dať pozor. Rovnako by som rada porozprávala aj o tom, že netreba čakať 'zlatých jednorožcov pod 20 eur' - a pri snahe ušetriť treba normálne akcpetovať bežné opotrebovanie, ktoré ku použitému kočíku proste patrí. Jeho miera sa najpravdepodobnejšie premietne do ceny - čím nižšia cena... veď vieš. A ak cítiš, že kočík aj chceš, ale nezdá sa ti jeho cena, nezodpovedajúca nejakému poškodeniu/opotrebeniu... neboj sa vypýtať si nižšiu. V najhoršom prípade z toho nebude nič, a kočík kúpiš alebo nekúpiš za cenu pôvodnú. No a v najlepšom nejakú zľavu dosiahneš a bude tá otázka stáť za to. Prísť o nič každopádne neprídeš.

ROZPOČET A KOMPROMISY

Prvou dôležitou vecou, ktorú pri výbere ojazdeného kočíka treba spraviť, je určiť si rozpočet a s ním súvisiace kompromisy, ktoré budeš musieť spraviť. Myslím tým - ak za kočík plánuješ dať čo možno najmenej peňazí, malo by ti byť jasné, že nebude v 100% stave, ako nový a bez akýchkoľvek chýb. Vždy platí, že čím nižšia je cena, tým lacnejší alebo nekvalitnejší kočík to je (už aj v stave novom), alebo, pri lepších značkách, to vždy znamená, že je buď dosť starší, alebo má nejakú chybu, alebo iný problém(ik)… Takže s určením ceny a nájdením zodpovedajúcich inzerátov sa vždy informuj na konkrétne chyby a nedokonalosti. Kočík nevylúč na základe tých bežných chýb, ktoré za pár dní jazdenia máš aj s kočíkom novým, ale nauč sa napr. pri nízkej cene akceptovať obšuchy, vyblednutie či iné (zvládnuteľné) nedokonalosti. Najmä ak užívaniu kočíka neprekážajú (napr. prasknutá pena či guma na rukoväti sa ľahko dá vyriešiť koženkovým obalom, čo si jednoducho vieš dokúpiť hoc i na Aliexpress-e, vyblednutá strieška alebo pretrhnutie sa dá v najhoršom prešiť alebo sashe, penové kolieska, ak nemajú inú chybu, sú jazdne úplne ok aj v prípade, že majú v sebe kamienky alebo sú proste výzorovo ojazdené…) 😉.

REÁLNE CHYBY, POŠKODENIA, PROBLÉMY POUŽÍVANÉHO KOČÍKA

Chvíľku som mlčala a snažila sa utriediť si myšlienky. Netlačil na mňa, iba trpezlivo čakal. 

"Vieš ten investor..." zhlboka som sa nadýchla a odpila si z čaju. Nepretržite ma sledoval spaľujúcim pohľadom. Nič však nepovedal, iba ma nabádal pokračovať. 

"Ten investor.. Nakoniec sme sa dozvedeli, že sú dvaja ľudia. Jedným z nich bol Lukáš. A ten druhý..." opäť som sa odmlčala. Položila som šálku na stôl a sledovala svoje prsty. Nechcela som vysloviť jeho meno. Už len spomienka na neho mi spôsobovala nevoľnosť. Po líci mi začala tiecť slza. 

Zrazu sa Joel postavil a prisadol si bližšie ku mne na sedačku. Položil tiež svoju šálku na stôl a dotkol sa mojej brady. Jeho dotyk mi spôsobil, že sa mi vyrojili motýle v mojom podbrušku. Prekvapene som pootvorila ústa a pozrela na neho. Potom mi jemne prstom pohladil líce a zároveň zotrel slzu. 

"Poď." otvoril náruč a ja som sa v nej ukryla. Bolo to neopísateľné. Stačilo jedno objatie a ja som cítila ako sa mi moje vnútro napĺňa pokojom. Každým zvukom jeho srdca sa zo mňa vytrácal strach a menil sa na lásku. Keď svoju tvár vnoril do mojich vlasov a pobozkal ma tam, jemne som sa zachvela. 

"Bol to Vilo. Strašne som sa bála, keď som ho uvidela. Všetko sa mi to vrátilo a ja som len túžila utiecť." hovorila som tlmene ako som sa snažila ukryť v jeho náručí. Jeho svaly na rukách sa pri Vilovom mene napli. Narovnala som sa a pozrela mu do tváre. Jeho čeľusť bola zovretá v napätí. Nervózne si prehrabol vlasy a postavil sa. Potom sa otočil k oknu a privrel oči. Bolo zjavné, že prežíva boj. 

Možno to poznáte samé. Najmä po pôrode sa mnohé z nás boria s kilami navyše. A začnú behať. 

Ja som podobný prípad, aj keď beh ako taký som si nastavila na tzv. Indiánsky. Koľko bežíte, toľko idete aj rýchlou chôdzou.

Robím to už niekoľko rokov a drží ma to vo forme. A samozrejme pomáha mi to udržať si aj veľkosť oblečenia na cca 38-ke. Sem tam sklźnem k 36-ke. Ale takých mesiacov v roku je málo🙂

Nevedela som, že na to, aby som si neubližovala je potrebné posilňovať aj pohybový aparát. Tak napríklad, aby sme sa vyhli bolesti kĺbov musíme posilňovať zadok. Vedeli ste o tom? 

Pre lepší výkon a posilnenie kĺbov mnohí začnú používať aj doplnky stravy. Na trhu je ich veľa. Veľa ľudí konzumuje aj preparát určený pre kone. Aj môj syn to nedávno doniesol. Zdalo sa mi to divné, ale internet je toho plný. Začal to užívať. Našťastie som zistila, že fyzicky mu to neublíži. Iba to jednoducho povedané VYKAKÁ. Na šťastie...

Keďže behávam, chcela som informácie z prvej ruky a podarilo sa mi vyspovedať jedného z naj doktorov na ortopédiu - Tomáša Jakubíka. Ak teda plánujete po novom roku začať behať alebo už beháte a nechcete skončiť na operačnom stole, odporúčam tento ROZHOVOR - PODCAST.

Keď Lukáš odišiel, prehrabol si vlasy a priblížil sa ku mne. Pozeral na mňa naliehavo. Mlčala som. Ešte stále som bola mimo z toho, čo sa stalo. Do môjho srdca vošiel strach. Z Vila, z toho, čo sa stane a z toho, že Joel počul moje vyznanie. Opustí ma? Ozvalo sa v mojom srdci. V hrdle mi navrela hrča, vošlo do mňa nečakané napätie, ktoré mi spôsobilo, že som sa nemohla nadýchnuť. Zatmelo sa mi pred očami a cítila som ako padám. 

"Lebo občerstvím ustatú dušu a prahnúcu dušu upokojím."(Biblia, Jer 31:25). Znel tichý hlas v mojom vnútri. 

Prebrala som sa u Noemi v obchodíku. Sedela u mňa a usmievala sa. Ihneď som sa posadila. 

"Pokojne, moja milá. Napi sa." podala mi pohár. Chuť vody ovlažila moje suché hrdlo. 

"Ďakujem. Čo sa stalo?" spýtala som sa zmätene. 

Noemi privrela oči a zahľadela sa do okna. 

"Pán Lukáš a kedy príde váš kolega?" spýtala sa so záujmom Anetka. 

"Prosím, hovorte mi Lukáš." povedal zdvorilo a nasmeroval na mňa naliehavý pohľad. Nereagovala som na neho a otočila sa. Tvárila som sa, že triedim hromadu kníh, ktoré som mala pred sebou. 

"Vidím, že ma už očakávate." začula som povedomý hlas, ktorý prichádzal od dverí. Cítila som ako mnou prešiel chlad. Rýchlo som sa otočila. Tvár, ktorú som zazrela sa cynicky usmievala. Bol to Vilo. Moje telo zmeravelo. Všetko sa zastavilo a do môjho srdca sa rýchlosťou blesku vtesnal strach a odpor. V okamihu sa mi vrátili spomienky na neho. Jeho pohľad potemnel a mne sa zatmelo pred očami. Roztriasli sa mi kolená a v zápätí som sa zachytila o najbližší stôl. Lukáš ihneď zareagoval a podržal ma. Anetka nechápavo na nás hľadela a rýchlo mi doniesla stoličku. Vo Vilovej tvári sa zračila zábava. Vždy, keď som sa na neho pozrela, rozbúšilo sa mi srdce strachom. Vedela som, že by si pred Lukášom a Anetkou nič nedovolil. Aj napriek tomu som mala potrebu ihneď uniknúť. Cítila som ako ma začínajú páliť v očiach slzy. 

"Môžeme začať, Lukáš?" spýtal sa pobavene Vilo. Videla som, že Lukáš zatína sánku a svojim pohľadom ho prepaľuje. 

"Si v poriadku?" pýtal sa so záujmom Lukáš. Anetka behala okolo mňa a nevedela, čo sa vlastne deje. Keď som sa odhodlala pozrieť na Vila, bol otočený chrbtom a ruky mal strčené vo vačku. Opäť ma zaplavili hrôzostrašné spomienky. 

"Prepáčte, necítim sa dobre." povedala som chrapľavým hlasom a utiekla von. Snažila som sa utiecť od toho miesta čo najďalej. Po pár metroch ma dobehol Lukáš. 

Keď sme sa z dovolenky vrátili domov, všetko bolo ako predtým. Iba naša rodina zosilnela a začala stáť na rovnakých základoch. Zistili sme, že nás veľmi baví spoločne hovoriť o Ježišovi ako o našom blízkom priateľovi, ktorý je činný v našich životoch. Cítili sme sa slobodnejší. V omnoho väčšom pokoji sme vyprevadili aj Maxa a Martina na letisku. S prísľubom, že sa čoskoro uvidíme, aj s Maxovou snúbenicou. Priznal sa predtým ako mal odísť, že ju chce požiadať o ruku a ukázal nám prstienok, ktorý strážil ako poklad. Tešila som sa z jeho rozhodnutia. V hĺbke srdca som snívala o dni, kedy ja sama zažijem niečo podobné. S Joelom. 

Dni sa dostávali opäť do starých koľají pracovných záležitostí. Ocko s mamkou chodili skoro ráno do práce a prichádzali neskoro večer. U mňa to bolo obdobne. S tým rozdielom, že takmer každý druhý deň po práci sme sa s Joelom stretávali u Noemi v obchodíku. Buď sme čas strávili v rozhovore s ňou alebo ma Joel brával na miesta, kde sme mohli ostávať sami. Nevedela som sa dosýta nabažiť jeho blízkosti. Niekedy sme len tak mlčali, hľadeli do neznáma a snívali bez slov. Ja opretá o jeho silné ramená a on v mojom objatí s tvárou ponorenou do mojich vlasov. Nepotrebovali sme veľa slov, stačilo, že sme si hľadeli do očí a ja som sa videla v odraze jeho očí. Nikdy mi nepovedal, čo cíti. Bol v tom opatrný a ja som mu nechávala čas. 

Blížil sa čas, keď nám do práce mal prísť nový investor. Pripravovali sme sa naozaj svedomito a verili sme, že s jeho pomocou sa nám podarí knižnicu vylepšiť do modernejších rozmerov. 

Nastal deň D. Hneď od rána sme spoločne všetko s Anetkou chystali. Tešili sme sa na nové možnosti. Na poslednú chvíľu sme sa dozvedeli, že sa nejedná o jedného človeka, ale sú dvaja. Ako prvý, na moje obrovské prekvapenie, vošiel dnu Lukáš. V obleku, s formálnym a vážnym pohľadom, vyzeral úplne inak. Hravosť v jeho tvári vystriedala serióznosť. Privítala ho Anetka. Keď som sa objavila ja, bolo vidieť, že ho zaplavilo prekvapenie. Akoby nečakal, že sa tu objavím. Takmer zabudol, čo sa pri stretnutí sluší. Až Anetka mu pomohla a pozdravila ho. S čo najväčším pokojom som mu podala ruku. Nervózne si pošúchal bradu, otočil sa, aby sa pozrel na dvere a potom mi podal ruku. 

"Musím ti niečo vážne povedať." šepol mi potichu, aby to Anetka nepočula. Pokývala som hlavou, že nie. Pohľadom som mu naznačovala, aby si zachoval trošku profesionality a nevťahoval do práce osobné záležitosti. 

Na úvod, ako už slušnosť káže, sa chcem poďakovať webu Modrý koník, ako aj spoločnosti Popradské - Mistral, že nám bolo umožnené testovať bylinné čajíky. Bola som vybratá medzi desiatich testujúcich, čo ma veľmi potešilo, no zároveň to so sebou prinieslo aj určitú výzvu. Výzvu v zmysle, či dokážem sprostredkovať cez záverečnú recenziu, tú chuť a vôňu týchto bylinných čajov, nakoľko je to z môjho pohľadu viac-menej obtiažne. Najlepšie je ochutnať a vychutnať si tieto čajíky, spraviť si chvíľku pre seba, chvíľku ticha a pokoja, so šálkou čaju v ruke.

Čo som spolu s rodinkou testovala? Bolo to päť funkčných čajov, konkrétne:

• Prieduškový s lipou
• Nachladnutie so zázvorom a šípkami
• Urologický s brusnicami
• Trávenie s koriandrom a rascou
• Imunita s vitamínom C a echinaceou                                                                          

Čajíky majú krásne krabičkové balenie, ktoré "učarovalo" aj mojej dcére, nakoľko si hneď všimla zvieratko na každej krabičke čaju. Vo vnútri sú pyramídové vrecúška zabelené ešte v špeciálnom balení, tzv. "aroma seal bag", ktoré zabezpečuje, že čaj ani pri opakovanom otváraní a zatváraní nestratí na chuti, či aróme.

A teraz k funkčným čajom jednotlivo. Pre lepšie hodnotenie použijem v záverečnej recenzii aj škálu hodnotenia, čo sa chutí čajíkov týka, a teda, ako chutili mne, pričom:

1. výborný

Dnes je sviatok sv. Lucie, ktorý sa tradične spája s rozprávaním strašidelných príbehov. Preto mi napadlo spísať zoznam niekoľkých zaujímavých "bytostí" z folklóru rôznych národov sveta. Keďže to bude dlhší článok, obkecov vás ušetrím a ideme rovno na vec.

PS: Máte nejakú obľúbenú mýtickú bytosť? Alebo takú, čo Vám v detstve zasievala do kostí strach? Podeľte sa a postrašme sa navzájom 🙂

PS 2: Všetko najlepšie, Lucky. 

10. Banshee

Je ženská bytosť z írskeho a škótskeho folklóru. Má podobu ženy s dlhými rozpustenými vlasmi, často oblečenej v bielych  šatách a šedom kabáte. Je veľmi bledá a jej oči sú krvavé od neustáleho plakania.
Zjavuje sa v noci pod oknami domov, v ktorých má niekto zomrieť. Tu nahlas lamentuje, kvíli, škrieka, alebo spieva pohrebné piesne. Najčastejšie má hlas stareny, no ak oplakáva blížiacu sa smrť mladého človeka, alebo dieťaťa, môže mať hlas dievčaťa. Banshee bola viazaná na rodinu, nie na dom. Keď niekto odišiel do vojny, alebo na cesty, kvílenie víly bol to znak, že jeho návratu sa  príbuzní nedočkajú.  Ak to náhodou čítate z Írska, alebo Škótska, nemusíte sa báť. Banshee boli tradične viazané iba s osobami, ktorých priezvisko sa začína na Mac, Mc, alebo O'.

9. Wendigo

ℒℴνℯ  

Dana Richards

Až vyrostu, to teprv bude pořádný život” – nejrůznější variace této naivní věty slýchám téměř denně od lidí, kteří se chystají začít žít naplno až se dostaví vytoužené okolnosti. „Až zhubnu a vylepším si vzhled, budu tak šťastná!“, „Ze všeho nejdřív musím vydělat peníze, pak teprv se můžu cítit jako pořádný člověk“, „Jak si založím rodinu, všechno se v životě usadí“, „V důchodu budu mít konečně pokoj“, atp.

Rozvedu se, rozejdu se, seknu s prací, potkám lásku, najdu si milenku, koupím si dům-byt-auto, postavím chatu, přestěhuju se … a nastane veliké štěstí! Nenastane. Veliké štěstí není spojeno s vnějšími okolnostmi, ty mohou být jen příjemným doplňkem (jen občas snad podstatným) toho, co už má člověk v sobě. Jestliže si neumí vážit toho, co už má, těžko si poradí s tím, co přijde. Jestliže nedokáže být šťastný s tím, co mu život až dosud nabídl, nedokáže to ani poté, co dosáhne toužené mety.

Syndrom odkládaného života je bolestí současné civilizace. Mysl mnoha lidí žije daleko v budoucnosti (nebo v minulosti, to však se týká životních lekcí, které nás minuly a táhnou nás zpět, tedy jiného tématu). Zbohatnout, postavit se na vlastní nohy, dobýt si štěstí, věnovat se péči o svoje tělo, navazovat vztahy… ale všechno to dělat někdy potom, teď na to není čas. Teď je život jenom tak nějak jako, chápete? Člověk by chtěl udělat něco, co fakt stojí za to, ale „práce-děti-závazky-určité životní podmínky-nevydařená rodina“…

Když člověk dvacet let jenom bez oddechu pracuje, když nevěnuje dohromady žádnou pozornost svému duševnímu rozvoji, zdraví ani vztahům s blízkými lidmi, dopracuje se ve 40-50 letech nijak slavně fungujícího těla, ještě hůře fungujících vztahů a té nejhlubší vnitřní krize. Kvůli čemu a kam utíkaly všechny ty roky? Aby si koupil auto, byt nebo dům? Aby zajistil děti? Děti však mnohem víc potřebují rodičovskou lásku a pozornost věnovanou jejich problémům, než tátu a mámu, co jsou čtyřiadvacet hodin denně v práci.

ℒℴνℯ  

  Shelley Young  

  Od teď až do konce roku dochází k obrovským energetickým změnám, jak ve vašich tělech (fyzických a světelných tělech), tak i na planetě. Přijímáte stahování energie, které jsou často dodávány / přijímány spirálovitým pohybem.

  Hybnost energie kolektivního probuzení se nyní také rychle pohybuje vpřed, což lze zaznamenat jako rychlý pohyb energie vpřed, v kombinaci s vlnami vzestupů a pádů, přesto můžete mít pocit, že na osobní úrovni se nepohybujete vůbec. To vše společně může mít za následek mnoho různých příznaků.

  Můžete se cítit povzbuzeni energiemi. Pokud pociťujete zrychlený tok/proud energie, můžete pociťovat úzkost. Můžete pociťovat vzrušení, i když nevíte, kam máte namířeno, protože cítíte, že vás na obzoru čekají průlomy.

  Můžete pocítit závratě, nevolnost, dezorientaci nebo pocit, že se Země pod vámi pohybuje (podobně jako pohybová nemoc způsobená spirálami a vlnami energie), bolesti hlavy, dehydratace, únava, vyčerpání, mozková mlha, nepravidelné spánkové vzorce a touha po určitých potravinách.