Testovať produkty Sunar (ktoré mnohé z vás isto poznáte pod predošlým názvom Sunárek) bola pre mňa radosť, keďže sú to produkty, ktoré deťom kupujem. Hlavne teda chrumky. Chutia im, chutia aj všetkým deťom ktoré poznám, a chutia dokonca aj dospelým. Poďte sa teda so mnou o nich dozvedieť niečo viac.

Predmetom testovania bol nový rad produktov Sunar BIO, ovocné kapsičky, ktoré obsahujú ovocie vypestované v najvyššej bio kvalite a chrumky, ktoré sú vyrobené z bio obilnín, strukovín a zeleniny. Neobsahujú pridaný cukor či soľ, sú bezlepkové a žiadne zbytočnosti a veci nevhodné pre detské brušká v nich teda nenájdete. 

Ja a moji dvaja testovači (Alexejko 4 roky a Tatianka 14 mesiacov) sme najprv otestovali chrumky, ktoré sú určené pre deti od ukončeného 12. mesiaca. Nová receptúra sa postarala o to, že tieto obľúbené chrumky sú teraz ešte nadýchanejšie, chrumkavejšie a chutnejšie. Dostupné sú varianty: 

• Sunar BIO chrumky hráškové lúsky
• Sunar BIO chrumky mrkvové kolieska
• Sunar BIO chrumky Party mix

Musím povedať, že hráškové lúsky sú v tej novej receptúre perfektné. Chuť ostala, ale sú oveľa viac nadýchané. Mrkvové kolieska sú tiež viac nadýchané, ale chuťovo mi viac sedela staršia verzia. No nevadí, veď nie sú pre mňa, ale pre deti a tým chutia. 😊 Zaujímalo by ma, či niekto tiež zbadal rozdiel.

Druhý týždeň sme otestovali Sunar BIO kapsičky, ktoré obsahujú 100 % ovocia vypestovaného v najvyššej BIO kvalite, a sú vhodné od ukončeného 4. mesiaca. Neobsahujú pridaný cukor, konzervačné látky a ani škrob. Majú EKO obal, ktorý je viac ako zo 70 % vyrobený z cukrovej trstiny, teda z rastlinných obnoviteľných zdrojov a je tým pádom šetrnejší k prírode a zanecháva nižšiu uhlíkovú stopu. Dostupné sú štyri príchute: 

Takmer som zabudla. Posledné okamihy s ním. O chvíľku to bude také ako predtým. Budem úplne bez neho. Oči sa mi zaplavili slzami. Musela som zažmurkať, aby si toho nevšimol. Rezignovane som prikývla, že v poriadku. Snažila som sa to predlžovať čo najviac. Vedela som však, že verdikt ostane rovnaký. Musím odísť a ostať bez neho. Už po druhýkrát. 

Keď som nasadala do jeho auta, pocítila som zvláštne deja vu. Naštartoval a jeho pohľad bol opäť sústredený na jazdu. Nepozrel sa na mňa. Ani raz. Pustil hudbu a pokojne pozeral dopredu. Vo mne sa bili všetky možné pocity. Smútok, hnev, láska, nepokoj. A on? Iba pokojne hľadel dopredu. Akoby som tu ani nesedela. Náš rozhovor bol iba o tom, kde má zabočiť. Keď sme sa dostali na miesto, zaparkoval a vypol motor. Nepozrel sa na mňa. Pohľad mal neustále nasmerovaný dopredu. Mlčanie som prelomila ja, napadlo ma, že ešte stále mám jeho mikinu a je čas mu ju vrátiť. Aspoň predĺžim okamih strávený s ním.

"Počkáš chvíľku, prosím? Niečo ti chcem vrátiť." povedala som.

Otočil sa ku mne a prikývol. 

Zrýchlene som vošla domov a vybehla do svojej izby. Rodičia našťastie neboli doma. Nebolo treba nič vysvetľovať. Martin im nič neprezradil. Sadla som si na svoju posteľ a v rukách držala jeho mikinu. Premýšľala som. Napadol ma bláznivý nápad dať mu do vrecka moje telefónne číslo. Potom som sa nadýchla a uvedomila si, že ak by chcel, už dávno by si ho vypýtal. Nebudem to robiť. Aj napriek tomu, že po jeho blízkosti veľmi túžim. Vzala som mikinu do náručia a jemne ju zovrela. Pomaly som vyšla z domu smerom k nemu. Joel už stál vonku a opieral sa o auto. Uprene hľadel niekam do diaľky. Keď započul moje kroky, otočil sa. Jeho tvár bola stále pokojná a nežná. Ani náznak smútku. Prišla som k nemu a podala mu jeho mikinu. Usmial sa a poďakoval. Dúfala som, že napokon sa odhodlá vypýtať si na mňa kontakt. Neurobil to. Iba tam stál a pokojne na mňa hľadel. Nechápala som ho, občas ma aj zaplavil hnev. V zápätí však prestal, keď sa pozrel hlboko do mojich očí. Po chvíľke mi niečo podával. Prekvapene som sa pozrela na jeho ruku a uvidela v nej malú krabičku. Nechápavo som si ju vzala a a hľadela na ňu. 

"Keď budeš sama, otvor ju." pousmial sa.

Karolka je jedák. Nezje vždy všetko, ale musí ochutnať z každého aspoň trošku. Lebo čo keď náhodu prepasie príležitosť ochutnať niečo výnimočne dobré? Aj keď jej mrkva, čo má na tanieri, moc nešmakuje, tá z maminho taniera je predsa len o kus lepšia. A Teodorove granule? Vždy sa príde pozrieť, či dobre sypem a potom pre istotu aj ochutná, či sme odvčera nezmenili značku. Ale teda, kontrolou kvality zatiaľ prechádzam. Niekedy to vyzerá, že len s odretými ušami, ale predsa. Dôležité je prejsť. Ako hovorí náš tatino: “História sa nepýta ako, ale či!”.  

No a samozrejme kontrolou kvality museli prejsť u nás doma aj výrobky, ktoré nám prišli v škatuli od uja kuriéra. Teda od Sunaru, ale priniesol ich ujo kuriér. Na ktorého slečna žmurkala z poza dverí a ostošesto mu kývala. Neviem či tušila, že balík je vlastne určený pre ňu alebo sa jej len začali páčiť chlapi v takomto skorom veku... Samozrejme, hneď ako sme otvorili balík, aj chlapi išli bokom. Prišli kapsičky!   Ak ma sledujete aj na Insta, mohli ste vidieť tie žiadostivé pohľady. Odvtedy sa naučila aj prosím-prosím, tu mi zatiaľ len skoro oko vypichla, lebo som sa snažila si najprv prečítať, čo mi píšu. Nestihla som. Musela som otvárať kapsičku. Na také sprostosti, ako je čítanie slečna predsa nemala čas!

Vybrala som (moju) obľúbenú mrkvovo - jablkovo - banánovú. Veľmi ochotne som ju dojedla. Menej ochotne som sa ju snažila vyprať z bieleho bodyčka. Nebudem zavádzať, nebolo to naše prvé stretnutie s kapsičkou z obchodu. No čo. Nie každý deň je nedeľa a občas sa mi podarí zabudnúť, že treba kŕmiť (častejšie) aj iný krk ako ten môj. A vtedy má dieťa veľkú radosť. Kapsičky sú totiž jej obľúbená maškrta (ešte totiž neobjavila čaro lieskových orechov v čokoláde - to zatiaľ poctivo skrývam, aby mi viac ostalo).   

S čím sme však skúsenosť nemali, boli chrumky. Do vienka sme dostali mrkvové a hráškové. A musím povedať, že každý druh chrumiek sa teší obľube niekoho iného. Podelili sme si to. Mama si pochutnávala v nekonečnej dopravnej zápche na mrkvových, zatiaľ čo bábätko chrúmalo hráškové. Ale akonáhle dieťa zbadalo, že mama má v ruke niečo iné ako ona, mení chuť aj dieťa a vlastne rozdelenie vôbec neplatí. Takže mama dobrovoľne či nasilu (priraďte si podľa vlastného gusta) zisťuje, že aj tie hráškové sú super. 

Keď sme si robili narodeninovú párty, už sme si chipsy ani nekupovali. Otvorili sme si párty mix od Sunaru a boli sme všetci spokojní. A ako bonus sme sa nemuseli skrývať ani pred Karolínou v špajze. Pochutnávali sme si spoločne všetci traja. Chrumky boli fajn zmena a nám z nich nebolo ťažko, ani smädno.  Dokonca sme si so Zúbkom spravili chuťový kvíz. Našťastie pre naše manželstvo skončil remízou. 🙂 . 

Výrobky od Sunaru nás ani tentokrát nesklamali. Chrumky nás príjemne prekvapili - neobsahujú pridanú soľ či cukor, ani palmový olej a sú v bio kvalite. Presvedčili nás natoľko, že u nás ich budeme určite priebežne dokupovať. S Karolkou veľmi radi počas dňa maškrtíme alebo pri cestovaní "zobkáme". Kapsičky sú pre nás výborná voľba desiaty či olovrantu, ak práve nie sme doma alebo máme prázdnu chladničku. Tie od Sunaru sú za mňa voľbou číslo jedna, hlavne kvôli 100% obsahu ovocia v bio kvalite. Tiež sú bez pridaného cukru ako chrumky a sú v eko obale. No a samozrejme (nie len) Karolke chutia - viď spokojný výraz v príspevku na blogu. 🙂 

Keď som sa ráno prebudila a otvorila oči, už tam nebol. To v noci sa mi snívalo? Premýšľala som. Bola som zmätená. Rýchlo som sa prezliekla, umyla, prehrabla si vlasy a potom som zbehla dole. Nebol tam. Na stole boli dve šálky s čajom. Na sporáku čajník , ktorý bol ešte teplý. Sadla som si za stôl a z chuti sa napila. Po pár minútach sa otvorili dvere a vošiel dnu. Mala som pocit, že je ešte krajší ako včera. Zovrelo mi žalúdok. V tvári mal hravý úsmev. Bol taký nákazlivý, že som sa musela usmiať i ja. 

"Dobré ráno ako si sa vyspala?" spýtal sa otočený chrbtom. Niečo vyťahoval z tašky.

"Veľmi dobre. A ty?" spýtala som sa bez premýšľania. Otočil sa ku mne a v očiach mal zvláštnu iskru. Neodpovedal iba mi daroval nežný úsmev. Rozbúšilo sa mi srdce. 

"Bol som zohnať croissanty na raňajky." V rukách niesol veľkú misku a dva malé tanieriky, ktoré položil do stredu stola. Boli ešte teplé a krásne voňali. Jeden som si vzala a jeho chuť bola úžasná. Nechutili ako tie tuctové predmrazené z hypermarketu.

"Odkiaľ ich máš?" spýtala som sa zvedavo prežúvajúc ďalšie sústo.

"Mám tajné zdroje." žmurkol na mňa.

Oooh, áno! Každá z nás, mamičiek, pozná ten kolobeh: ráno rýchlo vstať, prebaliť, obliecť, umyť, raňajky a odchod škola/škôlka. Prípadne ako ja, otočka s mladším domov, kým sa vyspinká popri prechádzke. 🤷‍♀️ To sme my, mamičky. Logistika niekedy zvládnutá ako nadnárodná špedičná spoločnosť. Po návrate domov variť do hladných brušiek čo najvyváženejšie a najzdravšie pre naše najdrahšie. 🤗 A priznám sa, tu som mala dlho problém! Pretože nie len obed je strava. A ísť von na ihrisko s dózičkami s nejakými dobrotami sa mi zrovna nepozdávalo. Priznám sa, že som bola ku kapsičkám ako prvomatka dosť skeptická. Predsa: ,,Je to zdravé? Môže to papať? Neublížim mu?" Klasika... Mama. 😂🤷‍♀️ Tak sme skúšali... Cieľ jasný: bez cukru, bez éčok a čo najkvalitnejšie! A veru našli sme. 🤗 SUNAR kapsičky. O to viac ma potešilo, keď sme dostali možnosť otestovať SunarBio novinky. Vedela som, že to bude pre nášho menšieho Maximka super snack na prechádzky, ale aj domov ako výživa. A náš starší Jakubko rozhodne nepohrdne SunarBio chrumkami. Sunar značku vám určite netreba predstavovať, keďže je na trhu viac ako 80 rokov, takže to rozhodne poznajú aj naše babky. 🤗🥰 

Tak sa poďte pozrieť, ako sme to pre vás a vaše zlatíčka otestovali spoločne s mojimi drobcami. ♡

Ako prvé sme testovali kapsičky, nakoľko som mala doma len menšieho objaviteľa, ktorý keby mohol, začne testovanie krabicou.  🙂 

Dostali sme na testovanie 4 druhy kapsičiek. Mne osobne sa veľmi páči a oceňujem OBAL. Nie len oblé okraje a veľký vrchnáčik, vďaka ktorým sa dieťatko nepoškriabe a to zdatnejšie si to hravo otvorí aj samo, lebo to ľahko uchopí, ale obal na nových SunarBio kapsičkách je až 70% rastlinného pôvodu!!! Ale poďme k obsahu. 😋📌

Ako prvú sme si otvorili SunarBio 100% ovocie HRUŠKA, MALINA. 

Na moje veľké prekvapenie, je podiel ovocia naozaj 100%! Kapsička obsahuje 90% hruškového pyré a 10% malinového pyré. Samozrejme, ovocie pochádza z ekologických záhrad, neobsahuje LEPOK a kapsička je bez pridaného cukru, čomu som ja bola nesmierne rada. Napriek len 10% podielu, absolútne malina nezaostáva a je tam dosť výrazná. Konzistencia je trošku redšia, nakoľko 90% hrušky dominuje, tak ak dávate kapsičky menším detičkám ako ja, veľa krát, keďsme doma, že ich na lyžičku vytláčate, tak pomaličky. 😉 Inak výborná kombinácia ovocia! 

V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať Modrému koníku a spoločnosti Sunar, že sme mali možnosť testovať nové Sunar Bio produkty. Bola to pre nás nová skúsenosť. 

Prišiel nám balík, ktorý obsahoval list a produkty od Sunaru.  Konkrétne:

• Kapsička 100% ovocia Jablko, Jahoda, Čučoriedka 🍎🍓
• Kapsička 100% ovocia a zeleniny Jablko, Banán, Mrkva 🍎🍌🥕
• Kapsička 100% ovocia Jablko, Banán 🍎🍌
• Kapsička 100% ovocia Hruška, Malina 🍐
• BIO Mrkvové kolieska 🥕
• BIO Hráškové lusky 70% hrášku 
• BIO Párty Mix mrkvové kolieska a hráškové lusky

☝️ Chcem podotknúť, že mladšia (8 mesiacov) pred testovaním kapsičku nejedla. Bolo to pre ňu niečo nové. Myslela som si, že ju nebude vedieť papať, no pekne si ju chytila a cmúľala, až v nej nič nezostalo. 😀

☝️ Čo veľmi oceňujem je eko obal, ktorý je z viac ako 70% vyrobený z rastlinných obnoviteľných zdrojov, konkrétne z cukrovej trstiny. 👌

Sú pre deti od ukončeného 4. mesiaca, v najvyššej BIO kvalite, bez pridaného cukru, konzervačných látok, bez škrobu, bez aróm a farbív. 👍

Znenie článku

V prvom rade by som sa chcela poďakovať Modrému koníku a aj spoločnosti Sunar, že nám bolo umožnené testovať ich bio výrobky. Značku Sunar kupujeme pravidelne a tak to pre nás nebola až taká novinka. 😉

Hneď ako sme rozbalili balík, tak sa synček vrhol na kapsičky. Sunar kapsičky kupujeme pravidelne, ale tieto bio boli aj pre nás novinka. Ako prvé mi drobec siahol po príchuti jablko-banán a za ani nie minútu, už bola celá v brušku. 😉 Ušlo sa mi fakt len na štipku jazyka po vytlačení toho čo už nebolo. 😂 Musím priznať, že táto kapsička mne chutila najviac a veľmi mi pripomína domácu výživu, ktorú mi mama robila ako dieťaťu.  

Ďalšia obľúbená kapsička je jablko-jahoda-čučoriedka. Musím sa priznať, že od zloženia som čakala, že budú obsahovať väčšie množstvo čučoriedok. Samozrejme čučoriedky tam cítiť bolo, ale najviac chutila po jablkách. 

Jablko-banán-mrkva sa priznám, že som ja osobne neochutnala, ale synček ju zjedol hneď, takže verím že veľmi chutila.

No a posledná príchuť bola hruška a malina. Tiež by som očakávala, že budú maliny cítiť viac, ale prevládala hlavne hruška. Túto kapsičku u nás zjedol starší synček a ten hrušky miluje, takže sa zjedla hneď. 

Kapsičky môžeme samozrejme len odporúčať, deti ich milujú a berieme ich naozaj všade, kam ideme. A ja ich milujem tiež, keďže deti nie sú špinavé ešte skôr, ako dorazíme na výlet alebo k lekárovi. 

Akoby nevedel, čo urobiť. Ostať so mnou alebo odísť. Zazrela som, že jemne nahol hlavu dozadu, prehrabol si vlasy a privrel oči. Z jeho tela však vychádzalo niečo, čo ma upokojovalo. Nemala som pocit nervozity a všetko zlé sa akoby odplavilo preč. Je fascinujúci, pomyslela som si pre seba. V zápätí sa otočil. Akoby to začul z mojej mysle. Opäť sa na mňa pozrel a ja som cítila ako mi červeň vstupuje do tváre. Jeho tvár bola vážna a zároveň pokojná a nežná. Opäť si sadol oproti mne.

"Ostanem tu, ak budeš chcieť." keď to povedal, zmeravela som. Tak toto som naozaj nečakala. 

"Ja..nechcem ťa nútiť..ale..ak chceš.." nevedela som sa vykoktať, nebola som pripravená, že sa spýta niečo také. Ten čas s ním ma naučil byť skôr pripravená na to, že odchádza, keď to najmenej čakám.

"Chcem." povedal jasne a rozhodne. Naozaj som to nečakala. Ohúril ma ešte viac. Padala som priamo z výšky k nemu. A bez ohľadu ako sa to skončí a čo sa bude diať, som sa nechala unášať.

"V kľude si ľahni, budem tu, kým nezaspíš." pousmial sa na mňa láskavo. Opätovala som mu rovnaký úsmev. 

Pokojne som sa natiahla na veľkej  posteli a on ma prikryl. Opäť si sadol oproti mne a s úsmevom ma povzbudzoval, že je všetko v poriadku. Ticho medzi nami vôbec nebolo priepastné. Skôr naopak. Akoby nás kolísalo a mňa ubezpečovalo o tom, čo k nemu cítim . 

Stiahnite si zdarma pracovný list pre detičky a učte sa s nimi pomenovať zvieratká. Učte ich začiatočné písmená alebo rovno celé pomenovanie. Do kartičiek môžu priamo vpísať alebo priradiť písmenká.

ZDARMA u mňa na blogu:

https://tribodky.online/pracovny-list-pomenuj-zvieratka/

K akcii o ktorej sa dočítate viac v predchádzajúcej správe som vytvorila sériu Vianočných pohľadníc. Budú súčasťou balíčkov pre starších ľudí v Domove seniorov v našom meste.

Vy si ich môžete stiahnuť a vytlačiť ZDARMA u mňa na blogu. Nech sa páči. 

https://tribodky.online/vianocne-pohladnice-zdarma/

Ahoj babulky idem si ku Vám po radu, potrebovala by som odporučiť nejakú cestovnú postieľku ktorá je spoľahlivá a ľahká lebo na veľa recenziách som čítala že sa rozpadáva zips 😕

    Chcela by som sa touto cestou poďakovať Modrému koníku, ako aj Sunaru, za vybratie nás, 6-člennej rodiny, na testovanie ich výrobkov. 

     Naše deti majú veľmi rozličné chute, tak som si vravela, že to bude veľmi zaujímavá ochutnávka. Zásielka prišla skoro, hneď v pondelok. Jej obsah nás pobavil, keďže sme mali testovať 4 kapsičky a troje balenie chrumiek 2 týždne. Dalo mi dosť práce to ustriehnuť, aby to nezjedli ešte v ten večer. 🙂

    Bio kapsičky 

     Ich výrobky som doposiaľ nepoznala. Moji traja sú už odrastení a naše bábätko sa s novými chuťami ešte len zoznamuje. Výlety riešime zbalením si celého kusového ovocia alebo nakrájané v dózičke. Pri takom počte kapsičky vychádzajú drahšie než samotné ovocie a taktiež zaťažujeme prírodu ďalším obalom, ako odpadom. Čo ma milo prekvapilo a hodnotím to ako veľké plus je Eko obal - 70% obalu je vyrobeného z rastlinných obnoviteľných zdrojov - cukrovej trstiny. 

     Keď sme testovali kapsičky, tak zmizli rýchlosťou blesku. Niet pochýb, že všetkým chutili. Hodnotili ich úsmevom a zdvihnutým palcom hore. 

     Len u dvoch sa mi podarilo odchytiť trochu kapsičky, ochutnať a pozrieť si farbu. Hruškovo-malinová bola cítiť za malinami a hruška sa v nej nezaprela, keďže hruška ma svoju výraznú štruktúru. 

"Hore som ti pripravil posteľ. Je čas ísť spať." zrušil razovo príjemne sa vyvíjajúci večer.

"Iste." povedala som trošku znechutene.

Kráčala som za ním pomaly schodami hore. Trošku neochotne. Tak dobre mi bolo v jeho prítomnosti, že sa mi nechcelo ostávať samej. Keď sme obaja vošli do izby čakala som, čo sa bude diať. Túžila som, aby ten múr medzi nami zbúral. Reagoval však úplne inak ako som dúfala. Poprial mi dobrú noc a odišiel dole. Dosť ma to sklamalo. Tie emócie, ktoré som prežila na chate a teraz, ma prevalcovali. Sadla som si na posteľ a začala plakať. Vnútri mi narástla obrovská hrča. Vošla som do kúpeľne, zapla si sprchu a nechala, aby teplý prúd vody zo sprchy prechádzal cez moje vlasy na tvár a kvapky tiekli na celé moje telo. Slzy sa miešali s vodou a ja som sa mohla celá zlomiť v plači. Schúlila som sa do klbka a nechávala som všetkému voľný priebeh. Bolo to očisťujúce a hrča pomaly mizla. Po pol hodine som vodu vypla a zachumlala sa do veľkej osušky, ktorú tam pre mňa nachystal. Bol taký starostlivý a zároveň taký chladný, čo sa týkalo vyjadrovania jeho pocitov. Sebaľútosť si ma zobrala do svojich chápadiel prvýkrát. Prečo práve ja? Čomu ma má toto naučiť? Najskôr to s Vilom. Pri pomyslení na neho sa mi zdvihol žalúdok a utekala som na záchod. Musel to počuť a o pár minút mi klopal na dvere, či som v poriadku. Umyla som si ústa a tvár a sadla som si po tichu na posteľ. Neodpovedala som mu. Nevedela som, čo mu mám povedať. Potichu otvoril dvere a sadol si na kreslo, ktoré bolo vedľa postele. Uprene hľadel na moju tvár. Cítila som to. Ja som však mala oči upreté na zem. Nemala som svoje pocity ešte jasne pod kontrolou, tak som nevedela zo seba nič dostať. 

"Lívia." moje meno z jeho úst znelo inak. Krajšie. Slastnejšie. Vytrhlo ma to zo sebaľútosti a prekvapene som na neho zažmurkala. 

"Pýtal som sa, či si v poriadku?" uprene na mňa hľadel a ja som mala pocit, že sa mi točí svet. Všetko je inak ako kedysi. Nespoznávala som samú seba v jeho blízkosti.

"Myslím, že áno. Len sa mi urobilo trošku nevoľno." povedala som zahanbene.

"Joel." nečakal na vysvetlenie.

Ešte viac sa mi zrýchlil dych. Tento muž je naozaj výnimočný. A ja som nevedela ako reagovať. Srdce mi zrýchlene bilo, dych sa nevedel spomaliť. Vyschlo mi v hrdle. A čo ďalej? Tajomstvo odhalené. Veľa toho však neviem. Joel, ktorý veri v to, že počuje Ježišov hlas, dal dokopy Janka a Sáru, ale medzi nami ľady nezlomí. Aspoň, že hrala tá hudba, lebo ticho medzi nami bolo priepastné. Aspoň pre mňa. On sa zjavne necítil nejak nepríjemne. Prečo by aj mal? Nevedel, že poznám Sáru a Janka.

"Ja... spoznala som tam Sáru a Janka. Ak je to ten Janko. Boli veľmi milí." snažila som sa o udržanie konverzácie. 

On však nepovedal ani slovo. Mlčal a ja som mala pocit, že takto mu to vyhovuje. Bol tak spokojný. Dokonca sa ani nezaujímal ako sa volám. Medzi časom, ako som sa pýtala na jeho meno a meno jeho priateľa, si stihol vziať šálku čaju a vychutnával si ho. Žiadne pocity ako zvedavosť, podráždenie, obavy sa v ňom nezrkadlili. 

"Nechceš vedieť moje meno?" spýtala som sa sklamane i podráždene zároveň. Usmial sa a pritom na mňa ani nepozrel. Mala som chuť zakričať. Nič nepovedal. Asi 10 minút len tak pozeral na stenu a potom z nenazdajky povedal.

"Lívia."

Možno ste už zachytili túto krásnu akciu, beží totižto na Slovensku už tretí rok. Je to výzva, zabaliť krabicu od topánok a naplniť ju drobnosťami, ktorým by sa potešili starký v domovoch dôchodcov alebo domovoch seniorov.

Aj my sme sa zapojili a oslovili ľudí z nášho mesta. Vy sa môžete zapojiť tiež a pozrieť si zberné miesta vo vašom okolí.

Viac sa dočítate u mňa na blogu: https://tribodky.online/ne-obycajna-krabica-od-topanok/

Je to akcia, do ktorej môžete zapojiť aj vaše detičky. My s dcérkou sa chystáme nakresliť aj zopár obrázkov a napísať pár milých riadkov. Veľmi sa na to tešíme. 

A viete, koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? NEKONEČNO.

Bolo to divadlo, kde za oponami ľudia ticho plakali. Janka ani len netušila, že to môžu vnímať aj jej dcéry. Snažila sa pred nimi všetko skrývať. Ale deti hoci nevidia, cítia. 

Janka mi napísala o jej príbehu. Rozhodla som sa po jej súhlase ho zverejniť. Myslím si, že sa týka mnohých z nás. Dokonca poznám ženy z môjho okolia, ktoré sa mi zverili s podobným príbehom. 

Janka je 40 ročná žena, matka dvoch dcér – 16 a 12 ročných. Manželka a živnostníčka. Celkom pokojné a spokojné manželstvo trvalo približne 10 rokov. Posledných 8 je to už iba divadlo. 

Jej sebavedomie kleslo na nulu, ako hovorí. Roky okolo domácnosti a dievčat si vyžiadali svoju daň. Prestala si veriť v profesionálnej oblasti a pracovala iba z domu. Nebol to príjem, ktorý by ju uživil. Mala snahu sa vzoprieť jeho názoru a posielala životopisy. Ale keď jej neprišla ani len zamietavá odpoveď, tak to vzdala. Po ôsmych mesiacoch posielania a upravovania motivačného listu a životopisu si skutočne prišla ako neschopná. 

“Naša rodina bola divadlom. Veľkým krásnym divadlom pre svet. Krásny dom, spokojný pracujúci manžel, ktorý sa vie postarať. Žena, ktorá je šťastná, lebo nemusí do práce a môže byť celé dni doma a venovať sa deťom a tomu krásnemu majetku.” 

“Všetko sa zmenilo jeden večer. Moja dcéra sa ma spýtala, ako dlho chcem takto ešte žiť? (ešte teraz pri týchto slovách plačem). Povedala mi, že ona vidí, že nie som šťastná. Že som výborná mama a ony ma ľúbia, ale že vidia, že sa veľmi trápim.” 

12 žien z Modrého koníka malo možnosť otestovať Plasmakosmetiku na vlastnej pokožke. Prečítajte si ich úprimné dojmy a pocity z testovania.  ➡ Skúsenosti s Plasmakosmetikou

O svoju pleť sa staráte, no aj tak máte pocit, že jej niečo chýba? Každá žena túži po krásnej a zdravej pleti, ktorá by rozžiarila jej tvár a osobnosť. A aj keď súhlasíme, že ženy zrejú do krásy, súhlasíme taktiež s tým, že každá pleť si zaslúži potrebnú starostlivosť primeranú veku. Preto vám prinášame testovanie, ktoré sa postará o vašu pokožku a pomôže jej k zdravému a mladému vzhľadu! 

Čo budeme testovať

Aj vy sa chcete cítiť dobre a sebavedomo vo vlastnej koži? Začať deň pohľadom do zrkadla a vidieť sviežu a zdravú pleť bez známok starnutia? Čas plynie a s pribúdajúcim vekom pleť postupne stráca svoju pružnosť a schopnosť regenerácie. Prvé vrásky môžeme pozorovať už okolo tridsiateho roku života. K prejavom starnutia prispievajú aj stres, výkyvy počasia, smog, časté opaľovanie či nedostatok spánku, ktorý mamičky poznajú až príliš dobre. Tieto prejavy však môžete zmierniť. V boji proti starnutiu vám pomôžu prípravky Plasmakosmetika. Táto unikátna kozmetika posilňuje bunečnú regeneráciu kože, regeneruje, omladzuje a ochraňuje ju.

Tak čo, dámy, ste pripravené otestovať regeneračné a omladzujúce prípravky vo forme gélu a krému? Skúste na vlastnej koži, a to doslova, čo dokáže Plasmakosmetika.

PLASMAGEL je účinné sérum na ochranu a regeneráciu pokožky. Tento jedinečný prípravok sa postará o podráždenú, poškodenú či porušenú pokožku a stane sa vaším verným každodenným pomocníkom. Je vhodný aj pre detskú, atopickú či psoriatickú pokožku, ako aj na pokožku namáhanú mrazom či slnkom. Ideálny je taktiež na jazvy, drobné odreniny, ľahšie formy akné a po esteticko-chirurgických výkonoch. Mamičky ho ocenia nielen v starostlivosti po nástrihu hrádze, ale aj na jazvu po cisárskom reze a na poranené, popraskané bradavky. A čím je Plasmagel taký jedinečný? Využitím unikátnej a špičkovej biotechnológie pre výrobu cenných krvných proteínov a urýchľovačov regenerácie R.A.F. Ide o jedinú kozmetiku s týmito zložkami, ktorá skutočne a viditeľne regeneruje už od prvej aplikácie.

"Odkáž, že sa nemusia báť, zajtra ju priveziem domov.. Áno ... aj tebe." 

Naplnilo ma sklamanie. Už zajtra sa s ním opäť rozlúčim. Nechcem, aby to skončilo ako minule. Budem musieť vyvinúť väčšiu iniciatívu ja sama.

"Kto to bol?" spýtala som sa náhlivo.

Zamyslene pozeral na telefón a potom sa opäť otočil na mňa. Pozrel mi do očí priamo a mne sa na okamih zastavilo srdce.

"Priateľ, za ktorým som sa chystal, keď som ťa tam počul kričať o pomoc." zastavil sa pri poslednom slove, zaťal sánku a z hlboka sa nadýchol. Jeho výdych bol akoby odpoveď na všetky moje otázky. Má o mňa starosť. Potešila som sa, i keď v tejto situácii a v takom načasovaní, to nebolo až príliš vhodné. Sklopil zrak a pozoroval svoje prsty. Potom zdvihol pohľad a na jeho tvári sa opäť zračil pokoj. Nechápala som ako to dokáže. Udržiavať svoje pocity a mať takú sebareflexiu. Ako kôň na uzde.

"Majú o teba strach. Tak som mu povedal, že si so mnou."

"Obrovský." odpovedal ihneď, ale oči neotvoril. Prekvapene som na neho hľadela a  rozhodla sa postaviť zo sedačky, že sa poprechádzam. Nereagoval ani vtedy, keď zavŕzgala podlaha pod mojimi nohami. Pomaly som sa približovala k nemu, míňala jeho kreslo a priblížila sa ku skrinke s knihami. Tvárila som sa, že si ich akože prezerám. V skutočnosti som letmo pozerala na neho. Oči neotvoril ani raz. Zakašľala som. Dúfala som, že ho to príjme k tomu, aby sa na mňa pozrel a povedal viac. On však nič. Rástol vo mne nepokoj. Trošku podráždene som sa spýtala:

"Viac k tomu nepovieš?" Neprestajne som hľadela na jeho tvár. Objavil sa mu pobavený výraz a pomaly otvoril oči. Takmer som spadla z nôh. Stihol ma zachytiť. Inštinkty mal naozaj rýchle. Hľadeli sme na seba. Tváre sme mali tak blízko, že stačil okamih a pery by sa nám spojili. On sa však odvrátil, chytil ma okolo pásu a doviedol naspäť na sedačku. Sadol si opäť oproti mne a pozoroval ma.

"Čo by si chcela počuť?" pýtal sa vážne a zároveň pokojne. 

"Napríklad to, že som pre teba dôležitá." pomyslela som si, ale nahlas nevyslovila.

Chcela som otvoriť ústa a niečo povedať, ale akoby som tušila, že čokoľvek nepremyslené, by túto krásnu chvíľu mohlo pokaziť. A tak som iba mlčala a mozgové závity sa mi točili rýchlosťou svetla. Nič. Nič neprichádzalo, čo by mi pomohlo, aby som ho nepriamo naviedla k vyjadreniu jeho pocitov ku mne. Hovoriť je striebro a mlčať je zlato. Myslím, že moje oči hovorili namiesto mojich úst. Počúvaj srdcom, pomyslela som si. Budeš vedieť. On však pozeral a nevychádzalo z neho nič, po čom som túžila. Sklamane som si vydýchla a sklopila zrak. Zazvonil telefón. Prekvapene som zažmurkala. Bol jeho, keďže môj ostal na mieste, kde som mala aj ostatné svoje veci. Až teraz mi to došlo. Všetci sa o mňa budú báť. Ach.

"Ahoj. Počúvam." druhý hlas som nepočula, iba tlmené zvuky, tak som sa sústredila iba na neho.

Odložil knižku na stôl a zahľadel sa do neznáma. Akoby zabudol, že som vedľa neho. Na jednej strane som mala chuť kričať o mojich citoch k nemu, na druhej som sa bála, že to všetko pokazí jedna veta. Tak som iba mlčala a hľadela na neho. Hudba, ktorá znela, umocňovala moju zmätenosť a túžbu. Otočil sa ku mne a usmial sa. Možno tušil, čo cítim. A možno to cítil aj on sám. Niečo alebo niekto mu v tom však bránili. Domnievala som sa. Nahovárala si. Jeho pohľad bol však uvoľnený a pokojný. Tvár jemná, bez pocitov strachu alebo vnútorných bojov. Tak veľmi som chcela vedieť, čo cíti. Prehrabol sa vo vlasoch a pripravoval sa, že niečo povie. Videla som ako starostlivo premýšľa o správnych slovách. Trvalo to niekoľko desiatok mojich nádychov a vydýchov. Nevadilo mu ticho. Nevadilo mu čakanie. Nebol náhlivý či prchlivý. Jeho pokojný pohľad ma kolísal a upokojoval. Učil ma trpezlivosti. Aj napriek tomu som začala prvá.

"Pekný pohľad na lásku. A čo láska na prvý pohľad?" vyzvedala som nenápadne. Možno sa dozviem o jeho srdci takýmto spôsobom viac, pomyslela som si.

Usmial sa tak, že jamky v jeho lícach zvýraznili jeho krásu. Zatajil sa mi dych a podskočilo srdce pri tomto pohľade.

"Láska na prvý pohľad? Chceš vedieť či verím na niečo také?" spýtal sa s nemiznúcim úsmevom a hravou pobavenosťou. 

Prikývla som. Naklonil hlavu a nežne sklopil zrak na moje pery. Potom sa opäť zahľadel do mojich očí.

"Už nie." povedal s tajomným úsmevom a skúmal moju reakciu. Keď som sa nadýchla a zarazene hľadela na neho, postavil sa a priblížil sa ku skrinke s knihami. Vrátil knihu naspäť.

Stiahnite si pracovný list o zvieratkách z dvora ZDARMA ako pdf.

https://tribodky.online/pracovnylistzdarmaozvieratkach/

Vytlačte si na domácej tlačiarni krásne obrázky zvieratiek. Zalaminujte, vystrihnite, ak máte samolepiaci suchý zips, tak aj podlepte a môžete kompletizovať rodinky.

Učte detičky aké zvuky tieto zvieratká vydávajú. Ako sa volá mama a ako otec teliatka? A prečo malé kuriatka vyzerajú inak ako ich rodičia?

To všetko môžete deti naučiť prostredníctvom tejto kreatívnej pomôcky.

Nech sa páči, u mňa na blogu aj oveľa viac pracovných listov.

Tieto dva adventné kalendáre čakajú na svojich nových majiteľov, ktorým by vyčarili radosť v srdiečku a úsmev na tvári. 
Ak chcete kalendár pre svojho drobčeka získať a každý deň odkrývať nové prekvapenie v podobe šatičiek pre Barbie alebo nového autíčka Hot Wheels, stačí nasledovať jednoduché pravidlá - 

1. Like na tento súťažný článok

2. Do komentára napíš pre koho chceš vyhrať kalendár a či súťažíš o Barbie alebo Hot Wheels

3. Súťažiť môžete o oba kalendáre, napísať môžete najviac 2 komentáre (1 súťažný komentár o Barbie kalendár, 1 súťažný komentár o Hot Wheels kalendár) 

4. Súťaž trvá od dnes do 17.11.2020 a následne vyhlásim výhercov

Držím palce!

Vrátil sa asi o dve hodiny, mĺkvejší ako predtým. Nezvládala som už ticho, tak som začala prvá.

"Čo si čítal?" ukázala som na knižku položenú na kresle, kde predtým sedel. Prekvapene hľadel na miesto, kde som ukazovala. 

Pomaly sa vrátil od vchodových dverí a opäť si tam sadol. Otvoril ju a zahĺbil sa do jej písmen. Po malom okamihu sa otočil ku mne a spýtal sa: "Chceš, aby som ti čítal?"

Prikývla som. Nakoniec to nebude také zlé.

"Odpusť mi, že som tak náhle odišiel." Prekvapil ma svojim vyznaním a zmätene som na neho pozrela.

"Všetko je v poriadku, prosím čítaj." vyslovila som nahlas.

Milé zvieratká a krásne vyznania lásky pre Vaše bábätko.

"Nikto nikdy nechcel niečo viac, ako sme my chceli Teba..."

"Strážim tvoje sny"

"Milovaný" a "Milovaná"

Vytlačte a zarámujte, všetko si môžete u mňa stiahnuť zdarma.
https://tribodky.online/obrazkydoizbicky/