Deti v škôlke: "Hurá, zima!"

Matka doma:  "Porazí ma!"

Náladu jej totiž zmrazí

hneď spomienka na zápasy

s jedincom, čo dal si plán

bojkotovať overal.

Prvý deň cyklu

Neviem či je to náhoda, alebo predsa len psychika zohráva svoju rolu, ale očakávaný menzes mešká. Hoci som napuchnutá, ubolená a nervózna, tak stále neprichádza.

Nakoniec, hoci s vyše týždenným oneskorením si všímam mierne špinenie. Sestrička povedala, že prvý deň cyklu je ten, kedy krvácanie trvá od rána. Analyzujem situáciu, hoci sa poobede krvácanie celkom rozbehlo, rozhodnem sa za prvý deň cyklu považovať až nasledujúci deň. Telefonujem do reprodukčného centra a objednávam sa na kontrolné vyšetrenie.

Prvý deň cyklu - večer

Podľa pokynov od lekára, si mám injekciu Pergoveris aplikovať ráno, druhého dňa cyklu. Aby som bola pripravená, naštudovala som si vopred návod na použitie, hlavne prípravu a spôsob aplikácie injekcie, ktorá má tvar “pera”. Pri prvom použití pera treba skontrolovať správnu funkčnosť, vytlačením kvapôčky tekutiny. Vopred som si vyskúšala ako sa s perom manipuluje, nasadzuje ihla a overila som jeho funkčnosť. Návod na použitie je písaný podrobne a pochopiteľne a treba si ho na začiatok dôsledne naštudovať. Pre opakované používanie som si spísala postup v pár bodoch, aby som vedela rýchlo skontrolovať, či postupujem správne.

Druhý deň cyklu - Prvá dávka Pergoveris

Tak som sa rozhodla, idem do toho! Gynekológ mi na preventívnej prehliadke odporučil, nech kontaktujem reprodukčné centrum. Telefonovala som ešte v ten deň. Objednali ma na vstupné vyšetrenie, s tým, že 1.-4. deň cyklu mám prísť na odber krvi pre zistenie hormonálneho profilu.

Vstupné vyšetrenie

Vstupné vyšetrenie absolvujem v druhej polovici cyklu. Beriem si so sebou svoju predchádzajúcu zdravotnú dokumentáciu, lekár si urobí kópie a vyšetrí ma. Konštatuje, že všetko je v poriadku, a keďže mám Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nie je potrebné žiadať, a následne čakať na súhlas poisťovne. V najbližšom cykle môžeme začať liečbu. Opäť mi berú krv na rozbor. Dostávam pokyny ako postupovať, a zároveň dostávam:

• zmluvy, ktoré mám doma ja a partner vypísať, resp. podpísať,
• recept na Pergoveris, ktorý obsahuje “pero”, s pomocou ktorého si budem liečivo pichať,
• rozpis liečebného postupu, kde je uvedené, ktoré liečivo si mám aplikovať v prvej fáze liečby, a v ktorých dňoch,
• recept na Cetrotide 0,25 mg, injekcie mám zatiaľ držať v chladničke,
• predpis na interné predoperačné vyšetrenie, ktoré bude mať platnosť jeden mesiac od jeho vykonania,
• predpis na PCR test v súvislosti s COVID situáciou, PCR test mám podstúpiť v 9 deň cyklu,
• poučenie ako sa správať pred narkózou,
• súhrnnú informáciu zo vstupnej prehliadky,
• potrebné anesteziologické vyšetrenie robí anesteziológ v deň odberu folikulov priamo v centre, ale môže sa stať, že aj toto vyšetrenie bude potrebné vybaviť samostatne,
• objednávam partnera na vyšetrenie krvi a spermiogram.

Sestrička mi vysvetlí ako si mám pichať Pergoveris, začínam v druhý deň cyklu.

V prvý deň cyklu mám zatelefonovať a objednať najbližšie vyšetrenie, na ktoré treba priniesť podpísané zmluvy, jednu injekciu Cetrotide a výsledky interného predoperačného vyšetrenia.

Áno, chváľme aj keď nie sme chválení. Viem, znie to zvláštne a možno v niekom práve pulzuje ego, ale je to tak. Skúsme to. Chváľme. Buďme viac ľudskí. Otvorme oči a ústa a neberme všetko ako samozrejmosť. Pochvala sú len slová, no ich moc je neuveriteľná. Stačí pár slov a vieme niekomu zmeniť náladu, deň a možno i celý život. 

Ako často len zabúdame chváliť. Na mnohé veci sme si totiž zvykli. Všetko to dobro a tie skutky čo sa okolo nás dejú berieme za samozrejmosť a zabúdame akú maju hodnotu. Častokrát na to prichádzame neskoro, vtedy keď už strácame. Vtedy, keď všetko to "no jasné" je už nenávratne preč.

Chváľme našich najbližších. Nie je to ťažké. Pochválme tú našu mamu a povedzme: "mami, ten obed bol fantastický!", pochválme tú ženu na ihrisku, ktorá celá spotená nesie na rukách svoje uplakané dieťa. Netvárme sa pohoršene, ale povedzme: "robíš to dobre! Si skvelá mama a raz to prejde." Pochválme tú predavačku v obchode, ktorá stojí 12 hodín na nohách a maká. Nie, nie je to trápne pochváliť mladíka v autobuse, ktorý uvolnil miesto staršej pani. Viem, teraz si poviete, že je to jeho "povinnosť" a máte pravdu, ale bohužiaľ to dnes už nie je štandart. Pochválme aj jeho rodičov, ktorí ho dobre vychovali.

Pochváľme aj toho manžela, ktorý príde večer z práce a namiesto pochopenia nám vlepí výčitku, prečo je všade bordel. Pochválme tú neznesiteľnú kolegyňu v práci či toho suseda, ktorý vám denne vyklopkáva, že vaše deti robia hluk. Prečo?Pretože aj keď nám to je proti srsti, na každom z nás je niečo čo si zaslúži pochvalu. Na úplne každom. Jasné, že to vidíme zahmlene ak ide o človeka, ktorý nás zraža, no i napriek tomu si nájdime aspoň jeden bod za ktorý možme túto osobu pochváliť. Povedzme im to! a prečo? Pretože to vypovedá o nás, o tom že sme silnejší, o tom, že dobro v nás je jasnejšie než temnota v nich a najmä MENÍ TO ENERGIU! Tí, ktorí nám ubližujú čakajú na našu nenávisť, no ak im vrátime dobro, zasiahne ich to.

Chváľme aj naše deti. Nezabúdajme na to. Chváľme ich, keď si to zaslúžia. Chváľme ich za každú drobnosť, ale oprávnene. Naučme ich to nebyť slepí voči okoliu. 

Chváľme. Nebuďme pochlebovační, ale úprimí. Chváľme aj keď nie vždy nám slová pochvali idú z hrdla ľahko. Chváľme, pretože tým ľudí dobíjame.